Železničná trať
Podczerwone - Suchá Hora - Trstená

Zoznam staníc / Station list

MEDZI TRSTENOU A NOWYM TARGOM BY SA MALA STAVAŤ ŽELEZNIČNÁ TRAŤ
Rozhlasová stanica Slovensko, 13.04.2004, Rádiožurnál, 12.00 - "Vstup do Európskej únie rozšíri kontakty a spoluprácu aj medzi prihraničnými obcami na slovenskej a poľskej strane. Napr. v súčasnosti prebiehajú rokovania medzi zástupcami samospráv z Trstenej a Noweho Targu o obnovení železničného spojenia medzi týmito mestami , ktoré fungovalo do 50. rokov minulého storočia. Výsledkom spoločných rokovaní bude vypracovanie štúdie projektu o výstavbe novej železnice s dĺžkou 27 kilometrov."

SPOMIENKA NA ZANIKNUTÉ TRATE /3
Jozef GULÍK

Jednou z mála zrušených tratí, ktoré snáď ešte majú akú-takú nádej na znovuoživenie, je trať Podczerwone - Suchá Hora - Trstená, ležiaca na úplnom severe Oravy.
Táto trať bola vybudovaná v období rozvoja železníc na Slovensku po rakúsko-uhorskom vyrovnaní ako súčasť spojenia Oravy so železnicou KBD a ako železničný priechod do Poľska. Výstavba trate Suchá Hora - Kraľovany bola rozdelená na 3 časti. Posledný traťový úsek Tvrdošín - Suchá Hora - ďalej do Poľska odovzdali do prevádzky 21. decembra 1899.

(úplné znenie: Ž-Semafor č. 4/2002 z 20. II. 2002 )

Z MINULOSTI SUCHEJ HORY

Pri vytváraní nových hraníc po skončení prvej svetovej vojny musela Suchá Hora niekoľko rokov čakať, kým definitívne zakotvila v Československej republike. Ležala síce na uhorskom území, ktoré malo pripadnúť Československu, avšak na územie Oravy si brúsili zuby Poliaci. V novembri 1918 poľské vojsko obsadilo časť Oravy vrátane Suchej Hory. Po vynútenom odchode ho v l. polovici januára 1919 vystriedalo čs. vojsko a počítalo sa s tým, že Suchá Hora už zostane Československu.
Konečnú podobu dostala československo-poľská hranica rozhodnutím veľmocí zo dňa 28. 7. 1920. Na spornom území Oravy bola však hranica vytýčená inak ako ju poznáme dnes. Československému štátu pripadol naviac pruh územia od Čiernej Oravy po Babiu horu, naopak územie obcí Suchá Hora a Hladovka pripadlo Poľsku.
Nová hranica preťala trať miestnej železnice údolím Oravy Suchá Hora - Trstená - Dolný Kubín - Kraľovany . Stanica v Suchej Hore s piatimi kilometrami trate na Trstenú sa ocitlo v Poľsku. Prevádzka na celej tejto súkromnej lokálke naďalej zostala v rukách Košicko-bohumínskej železnice.
Štátnu hranicu medzi Suchou Horou a Liesekom vytvorila riečka Jelešňa, takže železničný most cez riečku, najväčší na tomto úseku, bol priamo na hranici. Československou pohraničnou prechodovou stanicou sa stala Trstená, spočiatku sa československá colná a pasová prehliadka vykonávala v Lieseku. V roku 1921 prevzali prevádzku na trati Suchá Hora - Kraľovany ČSD.
Československo ani Poľsko neboli s výslednou podobou hranice spokojné a tak už 25. 5. 1921 bol schválený návrh delimitačnej komisie na výmenu zmieňovaných území na Orave. Situáciu však blokoval problém podtatranskej obce Javorina, ktorý bol ukončený až po podpísaní hraničného protokolu 6. 5. 1924. Výsledkom jednania s poľskou stranou ohľadom výmeny území na Orave bol ústup poľských orgánov zo Suchej Hory dňa 3. 6. 1924 a zároveň príchod československích colníkov a polície. Traťový úsek i so stanicou Suchá Hora se dostal definitívne na československé územia. Suchá Hora sa stala československou pohraničnou stanicou (hranica je vo vzdialenosti 0,37 km od staničnej budovy, poľská sa posunula do stanice Czarny Dunajec).
Suchá Hora patrila Poľsku ešte raz - v období od jesene 1938 do jesene 1939. Potom prišiel Slovenský štát a jeho Slovenské železnice. Po vojne nebola obnovená medzinárodná prevádzka a tak po návrate ČSD význam Suchej Hory upadal. Trať Suchá Hora - Trstená bola naposledy uvedená v cestovnom poriadku1970/71. Administratívne bola zrušená k 1. 1. 1975, pričom krátky úsek z Trstenej bol ponechaný ako vlečka. Zvršok na trati zostal zachovaný i cez osemdesiate roky, zmizol až začiatkom "novej doby". Napriek tomu patrí úsek Suchá Hora - Trstená medzi najkrajšie zrušené trate na Slovensku.

Jaroslav Přibyl, Tulák po drahách 3/12. VII. 1997

PO STOPÁCH TRATE SUCHÁ HORA - TRSTENÁ
(sobota 14. júna 1997)

Zoznam účastníkov: Jirka Čapek, Ivan Kováčik, Jiří Mach, Petr Mattas, Olda Vacek

Po nevyhnutnom občerstvení (zmorení nočným cestovaním) v bufete v stanici Kraľovany sme sa vydali cez podchod na tzv. "oravské nástupište". Tu nás čakala namiesto obľúbených starých motorových vozov rady 830 zbastardená zostava niekdajších "orchestrionov" 810, po rekonštrukcii vo Vrútkach nesúcich označenie 811. Aj keď poskytujú pohodlnejšie sedenie na dlhších trasách, dal som prednosť starému prívešáku Baafx. Mierne obsadený vlak sa rozbehol údolím rieky Oravy. Pohodu vo vlaku nám umocnil spev domácich vracajúcich sa z nejakého žúru. Trstená nás privítala polojasným počasím, čo sľubovalo príjemný pochod, avšak aj obavy z blata a mokrej trávy z dažďa predošlého dňa. Nakoľko sme sa rozhodli absolvovať trasu z Trstenej pešo, bola možnosť sa pred cestou posilniť v blízkom hostinci (dobré akcie sa vždy začínajú na Slovensku z týchto miest). Potom sme už vyrazili po koľajisku žst. Trstená, okolo malého depa, ktoré zrejme železnice prenajala podniku OVP na výrobu televízorov. Obavy z mokrej trávy sa potvrdili hneď v prvých kilometroch pochodu po zrušenej trati. V roku 1991 dňa 25.V. som tu poriadal akciu pre KŽC a odvtedy teleso značne zarástlo. My dôkladne premočení sme sa zachránili jedine únikom na cestnú komunikáciu. Až v Liesku sme sa napojili na cestu k bývalej stanici Liesek, ktorá toho času už asi 10 rokov slúži Slovenskému Hydrometeorologickému ústavu. Kým ostatní prevádzali obhliadku stanice a okolia, ja som sa pokúsil o návštevu meteorologickej stanice. Podarilo sa a slúžiaci pán František Tekel nám ochotne poskytol aj razítko do záznamníkov aj keď už nie originál železničný. Budova je vcelku udržovaná na náklady ústavu - celkom zaujímavý osud jednej žel. stanice. V ďalších kilometroch bola trať zarastaná menej, oproti našim minulým pochodom tu však čoraz viacej chýbali koľajnice, ktoré miestni občania využili na stavbu domov. Neexistovala už ani samostatná vodná pumpa pre parné rušne. Mosty boli schodné iba po pražcoch, ten druhý - ktorý prechádza cez Červený potok - chýbal celkom. Keďže sa zdalo, že sa pridá poobede búrka, zvýšili sme tempo a po krátkej obhliadke stanice Suchá Hora, kde už celkom chýbali koľajnice, sme sa presúvali do obce vzdialenej asi 2,5 km. Skutočná štátna hranica je tu od nás blízko, avšak prechod je len pre občany Slovenskej a Poľskej republiky asi kilometer od obce. Od žel. stanice Suchá Hora je hranica vzdialená 0,37 km. Tuná môžem spomenúť, že trať do Polska od štátnej hranice je znesená, traťový zvršok je miestami vidieť, ale niekde je zarovnaný s poľom. Stanica Podczerwone, Czarny Dunajec sú zachované ako obytné domky, v čase mojej obhliadky boli dokonca zachované nápisy obcí. Zvršok je sledovateľný z autobusu súbežne až po závody v Nowom Targu, kde sa trať odkláňa k lesu, časť je využitá ako vlečka.
Krátkym posedením v pohostinstve v Suchej Hore sme zakončili úspešnú akciu a presunuli sa cez Trstenú do Kraľovian, kde sme sa po dobrej večeri definitívne rozišli každý do svojich domovov.

Ivan Kováčik - Vlk Tatranský, Tulák po drahách 4/4. X. 1997

Zrušené trate v Haliči

Je pravda, že väčšina tejto trate sa dá obhliadnuť z cesty.
Trať Nowy Targ - Podczerwone - Suchá Hora dlhá 22 km (v cest. por. 24 km) bola otvorená v r. 1904. Po 2. sv. vojne už nebola obnovená doprava v hraničnom úseku, na celej trati skončila prevádzka 80-tych rokoch.Zvršok bol znesený na prelome 80-tych a 90-tych rokov . Z trate zostalo dobre zreteľné teleso, 3 staničné budovy s názvami a 2 veľké mosty. (krátené)

Jaroslav Přibyl, Tulák po drahách 8/12. IX. 1998

Zoznam staníc / Station list:

Odkazy/Links:

Strana vytvorená / Site created : 05-V-1999 Posledná aktualizácia / Last update : 10-V-2004	( http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h490.htm )