Most cez Váh v Komárne
Cez rieku Váh pri Komárne bol postavený 205,20 m dlhý most, ktorého šírka bola 5 m. Most mal 3 otvory svetlosti po 40 m a jeden po 80 m. V prvom, v druhom a štvrtom otvore mal priehradové konštrukcie priamopásové s mostovkou hornou o rozpätí 41,20 m, v strednom otvore cez hlavný tok Váhu bola konštrukcia priehradová o rozpätí 81,60 m s horným i dolným pásom zakriveným.
Most zničila začiatkom roka 1945 ustupujúca nemecká armáda. Obe opory boli rozbité, prvý a druhý pilier v hornej častí poškodený a tretí pilier zničený do základov. Konštrukcia prvého otvoru bola prerazená uprostred a spadla, v druhom otvore bola tiež uprostred prerazená, ale zostala visieť na rozvalených pilieroch. Konštrukcia tretieho otvoru bola prestrelená v obidvoch tretinách. Krajné tretiny zostali visieť na pilieroch a stredná tretina spadla do rieky. Pri rozbití tretieho piliera spadla tiež konštrukcia štvrtého otvoru a pádom sa značne poškodila.
Stavba provizórneho mosta začala 15.8.1945. Práce na moste viedla firma Ing.Komloš, za spolupráce ženijného oddielu. Zdvíhanie vykonala II.stavebná skupina ženijného vojska. Pri rekonštrukcii sa najprv z vody zdvihli krajné, po 200 t vážiace priamopásové konštrukcie, ktoré mostáreň z Karlovej Hute definitívne opravila. Pri zdvíhaní poškodenej a skútenej konštrukcie v hlavnom otvore sa použili žeriavy a hydraulické pumpy o výkonnosti 1300 t. Po jej čiastočnom zdvihnutí sa ukázalo, že nemôže byť opravená. Musela sa rozrezať a odstrániť z rieky. V tomto poli sa preto postavilo provizórne premostenie zo 4 železných nosičov dlhých po 20 m umiestnených na silných a pomerne značne vysokých zabaranených drevených bárkach.
Práce na rekonštrukcii mosta viazli v zime. Spôsoboval to nedostatok paliva a ohrevného materiálu. Ako uvádza Deň 17/19.1.1946 doteraz sú hotové 2 pobrežné opory a pracuje sa na jednom z vodných pilierov.
Na stavbe pracovalo 340 zamestnancov podnikateľskej firmy a pri kladení zvršku 150 železničných zamestnancov. Na stavbe mosta sa zúčastnili pracovníci česko-slovenskej armády, firma Stavebné konzorcium v Bratislave a mostáreň v Karlovej Hute z Hutnej akciovej spoločnosti. Provizórny most sa stal posledným zrekonštruovaným mostom na juhu Slovenska.
Slávnostné otvorenie nového železničného mosta sa uskutočnilo vo štvrtok 30.5.1946. O 7:30 hod. bol z Bratislavy - Nového Mesta vypravený osobitný vlak s hosťami. Zúčastnil sa ho námestník povereníka dopravy, prez.šéf K.Bezek, odb.prednosta Ing.Horák, riaditeľ RŠŽ v Bratislave Ing.Ján Slávik, ministerský radca Jozef Kopas, Ing.Osvaldík zo Štátneho plánovacieho úradu a zástupcovia slovenskej tlače. Hostí z Bratislavy privítala slávnostne vyzdobená stanica v Komárne, kde hostí čakali nastúpené jednotky ženijnej armády na čele s kap.Ing.Prošingerom a vyše 100 robotníkov, ktorí sa zaslúžili o stavbu mosta. Po hlásení prednostu stanice zástupcovi povereníka dopravy (Dr.Husák sa pre zaneprázdnenosť nemohol zúčastniť), dekoroval K.Bezek rádom "Za hrdinstvo v práci" I.triedy 6 robotníkov, II.triedy 20 robotníkov a III.triedy 97 robotníkov. Zástupca Povereníctva sociálnej starostlivosti poslanec Kopas odovzdal každému ocenenému zvláštny dar povereníctva z akcie UNRRA, jeden zimný kabát a jednu škatuľku cigariet. Potom sa vlak s hosťami odobral k slavobráne na novom moste, kde tesne pred páskou v slovenských farbách zastal. Akt odovzdávania vykonal K.Bezek, prestrihol pásku a prehovoril: V mene SNR otváram tento most a odovzdávam ho do služieb slovenskému národu a Republiky. Oficiálni hostia prešli po moste na druhú stanu Váhu, kde pripravilo mesto Komárno slávnostné privítanie delegátov. Na tribúne prehovoril v mene OSK Komárno J.Sadlek, K.Bezek, predseda MSK J.Hromada a predseda odborovej organizácie robotník Zachar. Rekonštrukciou mosta sa obnovilo priame spojenie Komárno - Nové Zámky.
Veľké mrazy vo februári 1947 spôsobili, že pod mostom sa vytvorila hladká ľadová plocha. Ľadovú bariéru zachytili trosky cestného mosta v Komárne. Ochrana pilierov železničného mosta sa vykonávala nasekaním ľadovej plochy na menšie tabule, ktoré pri vzdutí vody sa rozlámali a ľahko prešli pasážmi medzi piliermi. Na odstreľovanie a odstraňovanie ľadových krýh boli nasadené ženijné jednotky česko-slovenskej a sovietskej armády. Odmäk spomalený nočnými mrazmi pomohol k odvráteniu nebezpečia vzniku záplav. Odstraňovanie krýh pokračovalo do polovice marca 1947.
Stredná, definitívna železná konštrukcia bola vložená až začiatkom 50-tych rokov. Priehradovú konštrukciu kosákového tvar rozpätia 81,6 m dodala mostáreň Brezno. 14.4.1953 sa uskutočnila prvá hlavná prehliadka a zaťažkávacia skúška mosta. Most cez Váh bol dokončený v júli 1953.
V rámci elektrifikácie trate Komárno - Nové Zámky sa uskutočnila úprava mosta cez Váh. Práce vykonal MO Bratislava, pričom použili podvozok s montážnou plošinou, ktorý sa pohyboval po horných pásoch hlavných nosníkov. Oproti postupu podľa projektu sa týmto opatrením dosiahlo zvýšenie bezpečnosti pri práci, urýchlili sa práce a minimálne sa narušila železničná prevádzka.
Otryskávanie a obnovu náterov na moste ponad Váh vo výmere 9.940 m2 vykonala firma Vertikal-Solid spol. s r.o. Rožňava v 04-08/2002.
Ďalšie mosty na trati Komárno - Nové Zámky
V decembri 1918 maďarské vojsko zničilo most so železnou priehradovou konštrukciou ponad Pribetský kanál rozpätia 21 m, ležiaci v km 27,79 trate, neďaleko žst.Bajč. Po obsadení oblasti čs.vojskom tu železničná stotina postavila vo februári 1919 drevené provizórium s troma poľami.
Ďalšie poškodenie mostov spôsobila povodeň v januári 1920. 16.1.1920 vyrazil pravdepodobne kus plávajúceho dreva na moste v km 27,79 šikmú priečku jedného piliera. Na moste bola preto zavedená pomalá jazda. Na druhý deň bol pilier zničený, podomletá novozámocká opora sa naklonila a nosná konštrukcia zostala visieť na koľajniciach. Doprava na trati bola zastavená. 21.1.1920 bol vodou strhnutý železný plnostenný most rozpätia 10,8 m ponad Novú Nitru (Patinský kanál) v km 11,90 a pred a za ním bol pretrhnutý násyp v dĺžke 40 m. 25.1.1920 bol strhnutý železobetónový most svetlosti 4 m v km 11,06 pri Ďulovom Dvore a prethnutý násyp v dĺžke 35 m.
Na opravu poškodených mostov bola určená železničná stavebná stotina prevelená z vlárskej trati. Pretože potrebné železné mostné provizória neboli k dispozícii, museli sa odobrať od stavebnej sekcie v Malackách, ktoré boli pôvodne určené pre stavbu druhej koľaje Devínska Nová Ves - Břeclav. Vzhľadom k odplaveniu okolitých násypov, dĺžka provizórnych premostení musela mať väčšiu dĺžku ako pôvodná dĺžka mostov. Na rekonštrukciu troch mostov sa spotrebovalo celkom 8 konštrukcií dĺžky 10,5 m, ktoré doplnilo niekoľko drevených konštrukcií rozpätia 7 m. Predpokladaný postup dokončenia bol určený do konca februára 1920.
K stavbe definitívnych mostov prikročilo RŠD v Bratislave až v 1922. Vypracovalo plány a predpokladalo zadať výstavbu betónových opôr troch mostov. V dôsledku vysokých cien stavebných prác odložilo verejnú súťaž až na jar 1923.
Pre most v km 11,06 sa ako definitívna konštrukcia použila železná konštrukcia rozpätia 5,6 m, ktorá bola k dispozícii v Nových Zámkoch. Most bol sprevádzkovaný 17.10.1923. Pre most v km 11,90 sa po vyzdvihnutí použila pôvodná nepoškodená konštrukcia. Most bol sprevádzkovaný 3.11.1923. Pre most v km 27,790 vypísalo RŠD v Bratislave 30.1.1923 verejnú súťaž na dodávku a montáž novej šikmej železnej plnostennej konštrukcie mosta rozpätia 21,00 m, hmotnosti 41596 kg (VpŽP 10.2.1923). Dodávka a montáž konštrukcie bola zadaná firme AKMOS, moravskoslezská železárna a.s. v Přívoze. Kostra mala byť zmontovaná na lešení a potom zasunutá do osi koľaje (VpŽP 26.5.1923). Firma však montáž odsúvala, vraj preto, aby pri nej mohla využiť uvoľnených montérov po ukončení montáže strešných konštrukcií vo vozovni v Trnave. Most bol preto uvedený do prevádzky až 16.1.1924. Pre náhle mrazy nemohli byť dokončené zemné práce a veľká voda na jar 1924 poškodila neupravená dno a zemné kužele. Uvedené práce boli dokončené až začiatkom júla 1924. Za oneskorenie prác bola firma RŠD v Bratislave penalizovaná sumou 7937,37 Kč.
RŠD v Bratislave zadalo v roku 1923 (VpŽP 24.2.1923) verejnou súťažou stavbu betónových opôr mostov v km 11,062, 11,904, 27,790 trate Nové Komárno - Nové Zámky, kde bolo potrebné:
