Mosty na trati Prievidza - Handlová

Most v km 0,597 cez rieku Handlovku v Prievidzi
Pôvodná oceľová konštrukcia mosta bola z roku 1909 (?). Obnovu náteru mosta v km 0,597 zadalo RŠD v Bratislave v 1927 firme Stanislav Golkovský, natierač v Humennom. Celková náterová plocha bola 1311 m2 (VpŽP 30.4.1927).
3.4.1945 ustupujúce nemecké vojsko most vyhodilo do vzduchu.
Most bol potom niekoľkokrát zosilňovaný, ale pre nové zaťaženie nevyhovoval. Úložné lavice opôr boli už popraskané a zlom stave boli aj samotné opory. Uvedený stav obmedzoval možnosti zvyšovania osových tlakov a rýchlosti. Jediným riešením bola výmena starej mostnej konštrukcie za novú.
Novú mostnú konštrukciu zhotovili pracovníci mostárne v Skopje (býv. Juhoslávia), ktorá vyhovuje prechodovému prierezu 1-SM pre šíru trať podľa ČSN 73 6201 z roku 1980 a zaťažovaniu zaťažovacím vlakom "A" podľa ČSN 73 6203. Pretože pod mostom prechádza aj cesta, požiadavka odboru dopravy MNV v Prievidzi, aby podjazdová výška starej konštrukcie 3,85 m bola zvýšená na 4,20 m. Táto požiadavka mala za následok zvýšenie nivelety trate v priľahlom úseku.
Rekonštrukciu mostného objektu vykonali Mostný obvod Bratislava za pomoci Železničného vojska. Na moste sa uskutočnila výluka od 3.8. do 12.8.1985. Pracovníci TD Nitra zdvihli trať o 40 cm. Pri výstavbe nových opôr sa využila prefabrikácia. Miesto plánovaných IP nosníkov sa použili prevádzkové. Výmena mosta sa realizovala pomocou žeriavu GEPK 130. Celkové náklady na stavbu predstavovali 11,5 mil.Kčs, z toho stavebné 8,9 mil. Kčs.

Mostík medzi Prievidzou a Chrenovcom
1.3.1945, keď Nemci pre približujúci sa front čoraz viac využívali železničnú trať na presuny vojenského materiálu a bojovej techniky, bojová skupina Partizánskeho oddielu Slovan Ráztočno vyhodila železničný mostík medzi Prievidzou a Chrenovcom. Akciou dosiahla zničenie rušňa a troch nákladných vozňov transportu.

Podjazd v km 14,030 pri Ráztočne
Pri stavbe trate medzi Prievidzou a Handlovou bol v prvých rokoch minulého storočia v násype železničnej trate pri obci Ráztočno postavený tunelový podjazd.
Západná strana podjazdu bola opravovaná v roku 1997. Práce vykonala firma Stavex L s.r.o. Handlová.
Stav podjazdu sa však v roku 2003 natoľko zhoršil, že v marci 2003 krízový štáb Okresného úradu v Prievidzi vyhlásil v ňom mimoriadnu situáciu. 1.4.2003 člen štábu Daniela Daška informoval, že stav objektu na základe dlhoročnej železničnej i cestnej prevádzky je havarijný. V súčasnosti je značne narušená konštrukcia zemného telesa, viditeľné sú jeho deformácie. Prípadným zosunutím časti tunelového podjazdu je priamo ohrozená cestná i železničná doprava.

Východná strana podjazdu, foto Miroslav Kožuch, 29.8.2003 Západná strana podjazdu, foto Miroslav Kožuch, 29.8.2003

Odborná expertíza okrem toho potvrdila, že objekt odhliadnuc od jeho havarijného stavu, už nevyhovuje platnej legislatíve prevádzky na cestných komunikáciách a vyžaduje si komplexnú rekonštrukciu. Krízový štáb o tejto situácii vyrozumel Železnice SR a Slovenskú správu ciest, ktoré by mali odstrániť príčiny mimoriadnej situácie. Podjazd pri Ráztočne je súčasťou štátnej cesty III.triedy Ráztočno - Sklené, ktorá je jediným cestným prístupom do rekreačnej oblasti Remata.
Na základe informácii Rádia Regina (12.5.2007) na podjazde boli vykonané aj mimoriadne revízie, ktoré potvrdili, že podjazd spĺňa všetky požiadavky na bezpečnú prevádzku železničnej dopravy. Problém bol riešený na ministerstve dopravy, kde odbor dopravy v Trenčíne potvrdil, že je už spracovaná projektová dokumentácia na výstavbu nového mosta a zástupca ministerstva prisľúbil finančné prostriedky na výstavbu. Stavba cesty by sa mohla realizovať v horizonte rokov 2008 alebo 2009.

Handlovský viadukt v km 16,600
Pri stavbe železnice Prievidza - Handlová bolo potrebné prekonať údolie medzi pohoriami Žiar a Vtáčnik veľkým viaduktom, ktorý zároveň prekonal riečku Handlovku a cestu na Pohronie. Viadukt postavený v roku 1912 má dĺžku 165 m (VP 5.10.1947) a je kombináciou kamennej a železnej konštrukcie. Krajné polia tvorili kamenné klenby svetlosti 10 m. V ostatných šiestich poliach rozpätia 2 x 26 + 3 x 31 + 26 m boli oceľové priehradové konštrukcie poloparabolické so spodnými pásmi zakrivenými a s mostovkou hornou. Celý bol postavený v oblúku o polomere R = 275 m. Výška nivelety nad terénom je asi 20 m.
Obnovu náteru Handlovského viaduktu hmotnosti 34 650 kg zadalo RŠŽ v Bratislave v 1925 firme Bratia Jacsevics a Simon Finkel, Humenné (VpŽP 6.6.1925).
Na začiatku SNP strážila vojensky strategické objekty v Handlovej čata bývalej SODO-8 (Strážny oddiel dôležitých objektov), ktorá sa stala súčasťou handlovskej roty.
3.4.1945 začali Sovietske vojská oslobodzovať okolie Handlovej. Útokom vzali železničný viadukt, ktorí prekvapení Nemci nestačili celý zničiť. Zničená bola len opora krajnej klenby smerom k Prievidzi a prvý pilier, čím sa zrútila polovica klenby a prvé dve priehradové konštrukcie. Druhé pole zostalo visieť na druhom pilieri, pričom bolo silne poškodené. Výbuchom nálože bol poškodený druhý a hlavne piaty pilier.
Po prechode frontu začali 29.4.1945 firmy Ing.Komloš a Thim a Ing.Lozovský a Štefanec opravné práce. Najskôr bolo odstránené zavesené druhé pole mosta. Piaty poškodený pilier bol stiahnutý drevenou konštrukciou, dobre vyklínovanou a vybetónovanou a potom zainjektovaný cementovým mliekom. Sanovaný bol aj druhý pilier. Oceľová konštrukcia tretieho poľa bola podoprená drevenou kozou. Chýbajúce dve priehradové konštrukcie a priľahlá klenba boli nahradené oceľovými provizóriami, ktoré boli uložené na 4 vysoké drevené podporné kozy. Kozy boli zviazané stranou a potom zdvihnuté na vybetónované základy. Zaťažkávacia skúška sa uskutočnila 3.6.1945 o 16:00 hod.
1.9.1947 začala železničná stavebná správa výstavbu definitívneho, 165 m dlhého viaduktu. Týmto dňom bola doprava cez viadukt prerušená. Osobná doprava sa uskutočňovala prestupovaním vo veľmi ťažkom teréne v dĺžke asi 0,5 km. Batožiny a spešniny na úseku Chrenovec - Handlová prevážali nákl.autá ČSD. Nákladná doprava sa uskutočňovala po trase Zbehy - Zlaté Moravce - Zvolen. Podľa plánu mali práce na prestavbe viaduktu trvať 3-4 mesiace. Pre odstránenie mostnej provizórnej konštrukcie sa použil novozakúpený (1946) parný žeriav od firmy Škoda s maximálnou nosnosťou 30 t (Na cesty 11/1947). Na prelome novembra a decembra 1947 bola dokončená stavba 2 pilierov a vybetónovaný základ pre tretí oporný pilier (HP 7.12.1947). Stavbu viaduktu realizovala Hornonitrianská stavebná spoločnosť, Ing.Aloiz Meliško a spol., Prievidza za 26 pracovných dní (Na cesty 12/1947). Na rekonštrukcii viaduktu sa pracovalo vo dne i v noci, za každého počasia. Doprava cez viadukt bola otvorená v pondelok 26.1.1948 (DT 7.2.1948, NO 29.1.1948).

Handlovský viadukt, foto Emil Schenk, 13.6.2002

Mosty na trati Handlová - Horná Štubňa

Na stavebne náročnej trate Handlová - Horná Štubňa bolo okrem 5 tunelov postavených 67 železničných mostných konštrukcii. Verejná súťaž na stavbu 3 mostov a 3 viaduktov bola vypísaná v apríli 1930. Nosné konštrukcie zadaných mostov a viaduktov boli až na jednu výnimku z plnostenných oceľových nosníkov, ktorých krátke polia sa dali lepšie prispôsobiť tvaru oblúkovej koľaje. Všetky totiž ležia v oblúkoch s polomerom 300 m. Nitovanie oceľových konštrukcii, dodaných firmou Vítkovické horní a hutní těžířství vo Vítkoviciach a Banská a hutní společnost, Brno sa na stavbe realizovali pneumaticky. Dôvodom bol nedostatok skúsených betonárskych robotníkov.

most st.km približná hmotnosť popis dodacia doba
0,604
1,279
3.2/4
6.2/3
7.2/4
14,114

210 q
180 q
3360 q
2160 q
2200 q
870 q

1 otvor s plechovým nosníkom rozpätia 10,50 m
1 otvor s plechovým nosníkom rozpätia 10 m
5 otvorov s plechovými nosníkmi rozpätia po 25 m
3 otvory s plechovými nosníkmi rozpätia po 25 m
3 otvory s plechovým spojitým nosníkom rozpätia 3 x 30,00 m
1 otvor s priehradovým nosníkom rozpätia 32,80 m

15.10.1930
15.10.1930
15.5.1930
15.11.1930
30.4.1931
15.4.1931

Mosty v Handlovej
Pri stavbe trate bol v st.km 0,604 postavený most s plechovým nosníkom rozpätia 10,50 m a v st.km 1,279 mostom s plechovým nosníkom rozpätia 10 m.

Pstruhársky viadukt
Hneď za Handlovou v st.km 3.2/4 postavili najdlhší - 136 m dlhý Pstruhársky viadukt. Viadukt má 5 otvorov s plechovými nosníkmi svetlosti 25 m. Položený je čiastočne v priamke, v prechodnici a 2/3 v oblúku o polomere R = 300 m. Postavený bol v rokoch 1931 až 1932. Keďže časť viaduktu ležala v zvážnom teréne a aby sa pri samovoľnom pohybe pôdy nenarušila jeho stabilita, boli pätky 4 stredných pilierov založené až 10 m pod úroveň terénu.
Na konci vojny bola náložami zničená prvá opora a dva najväčšie piliere. Konštrukcie o 3 poliach boli prerazené. Oprava viaduktu sa vykonala zdvihnutím konštrukcií a podoprením ich na podporné kozy. Zaťažkávacia skúška viaduktu v km 16,298 sa vykonala 9.8.1945 (Čas 12.8.1945). Obnovilo sa tak železničné spojenie nitrianskej doliny s Turcom.
Stavbu definitívneho viaduktu vykonala v rámci drojročnice Prvá traťová stavebná správa vo Vrútkach (Pravda 77/1948). Výmena drevenej provizórnej konštrukcie viaduktu za železnú začala od 20.9.1948. Práca si mala vyžiadať 3 až 4 týždne prerušenia dopravy. Cestujúcich preto upozorňovali, aby nebrali so sebou ťažkú batožinu, lebo asi 200 m sa musí ísť pešo do kopca (Pravda 223/1948).

Pstruhársky viadukt, foto Miroslav Kožuch, 29.8.2003

Chotársky viadukt
Chotársky potok v st.km 6.2/3 bol preklenutý viaduktom dlhým 104 m. Viadukt prechádzajúci údolie vo výške 25 m je zložený z 3 polí s plechovými nosníkmi svetlosti 25 m.

Chotársky viadukt, foto Emil Schenk, 30.4.2001

Bralský viadukt
Cez úzku a 27 m hlbokú roklinu v st.km 7.2/4 bol postavený 98 m dlhý viadukt s 3 poliami svetlosti 30 m. Oceľová konštrukcia viaduktu položeného na pilieroch vysoko nad údolím mala hmotnosť 247 ton. Jednotlivé segmenty plechových spojitých nosníkov museli murári vyťahovať na vysoké drevené lešenie postavené vždy v 2 susedných poliach, kde ich postupne spájali pneumatickými vŕtačkami.
Viadukt pred zničením nemeckými vojskami strážil Partizánsky oddiel Slovan Ráztočno.

Bralský viadukt, foto Emil Schenk, 30.4.2001

Most ponad Turiec pri Sklenom
Ponad rieku Turiec bol v st.km 14,114 postavený most s priehradovým nosníkom rozpätia 32,80 m.
Koncom druhej svetovej vojny bol most zničený. V rámci svojho programu najskôr postavila Prvá traťová stavebná správa vo Vrútkach premostenie, ktoré ostalo provizórne až do dodávky železnej konštrukcie (NO 3.4.1948).
RŠŽ Bratislava stavbu mosta cez Turiec svetlosti 30,00 m v km 4,498 trate Horná Štubňa - Handlová zahrnulo do stavieb dvojročného hospodárskeho plánu. S prácami bolo potrebné začať v júni 1947, dokončiť do 21 týždňov. Práce predstavovali objem železa 770 q, betónu 300 m3. Ako uvádza HP 7.10.1947 v Sklenom sa stavia železničný most ponad Turiec.
Pre zlý celkový stav mosta v km 4,498 od 5.3.2004 zaviedol OR Košice - AO B.Bystrica zníženú traťovú rýchlosť z 60 km/h na 10 km/h (km 4,480 až 4,520). Pomalá jazda bola odstránená asi v roku 2005.

Most nad riekou Turiec, foto Michal Chmulík, december 2003

Most ponad trať Zvolen - Kremnica - Vrútky
Železničný nadjazd v st.km 16,87117 trate Handlová - Horná Štubňa bol postavený ponad jednokoľajnú trať Zvolen - Vrútky. Most bol šikmej svetlosti 8,00 m, ležal v oblúku polomeru 300 m, v sklone 12,93 ‰. Nosnou konštrukciou boli zabetónované nosníky.
V súvislosti so zdvojkoľajnením trate Vrútky - Horná Štubňa bol most v roku 1936 prestavaný.

Most nad železničnou traťou Horná Štubňa - Vrútky, postavený pri jej zdvojkoľajnení
foto Emil Schenk, 29.4.2001

Pramene:
Strana vytvorená : 21. V. 2001
Strana aktualizovaná : 3. I. 2004
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku