Počet tunelov na tratiach ŽSR:
- 76 (69 jednokoľajných a 7 dvojkoľajných) v celkovej dĺžke takmer 43,5 km. Tunely majú v správe 4 tunelové obvody

Prvý, dlho jediný železničný tunel na Slovensku (najstarší v Uhorsku):
- Lamačský I dlhý 703,6 m (1848), 594 m (od 1902)

Posledné postavené tunely na Slovensku:
- Ružínsky a Bujanovský postavené v 1950 - 1955

Posledný dokončený železničný tunel na Slovensku:
- Ružbašský dokončený v 1966

Najkratší jednokoľajný tunel ŽSR:
- Turček (37,7 m)

Najkratší dvojkoľajný tunel ŽSR:
- Ružínsky (130 m)

Najdlhší jednokoľajný tunel ŽSR (ČSD):
- Čremošniansky (4697,15 m), začína v ústí krasovej doliny Túfna, prechádza pod sedlom Malý Šturec a končí pred železničnou stanicou v Čremošnom

Najdlhší dvojkoľajný tunel ŽSR (ČSD):
- Bujanovský (3410,7 m)

Najnižšie položený tunel ŽSR:
- Strážčanský (cca 160 m n.m.)

Najvyššie položený tunel ŽSR:
- Besnický (v tuneli najvyšší bod normálneho rozchodu v sieti ŽSR - 957 m n.m.)
- tunel vo Vyšných Hágoch (v areáli liečebne, v súčasnosti sa nepoužíva - cca 1110 m n.m.)

Najzaujímavejší tunel:
- Telgártsky tunel, ktorý umožnil vytvoriť slučku (jedinú v sieti ŽSR, ČSD) potrebnú k tomu, aby trať vystúpala v tuneli pod sedlo Besník

Trať s najväčším počtom tunelov:
- Trať Slovenského národného povstania (Banská Bystrica - Diviaky) s 22 tunelmi v dĺžke 12 210 m. Tunely tvoria viac ako 1/3 dĺžky trate, viac ako 1/4 celkového počtu železničných tunelov na Slovensku

Jediná galéria (galériový tunel, ako ochrana pred zosunom kamenia a snehu) na trati ŽSR:
- trať Zvolen - Kremnica - Diviaky, v úseku medzi železničnými stanicami Kremnica a Kremnické Bane, pred portálom P2 tunela Sohler - 12 otvorov, dĺžka 48,6 m

Technológie použité na razenie tunelov:
- nahradenie pušného prachu dynamitom - koniec 60. rokov 19. storočia
- prvé použitie modifikovanej rakúskej metódy - na stavbe Lamačského II a Jablonického tunela
- väčšie uplatnenie mechanizácie - prvá polovica 20. storočia
- prvý prípad uplatnenia ochrannej obmurovky medziľahlej izolácie v Česko-Slovensku - stavba Ťahanovského tunela
- prvý prípad použitia elektriny v tunelárskom staviteľstve v Česko-Slovensku - stavba Bujanovského tunela
- prvé použitie dispečerského riadenia tunelovej dopravy v Česko-Slovensku - stavba Bujanovského tunela

Počet mostov na tratiach ŽSR: (29.9.2000)
- 2285 v nadobúdacej hodnote 3,272 miliardy Sk.

	Celkový počet	Celková evidenčná dĺžka (km)
Oceľových mostov Masívnych mostov	504 1781	24,325 28,893
Spolu	2285	53,218

Rozdelenie mostov podľa veku: (29.9.2000)

Vek mostov	Počet mostov
do 77 rokov (vek životnosti mostov) 77 - 100 rokov nad 100 rokov	1646 232 407

Najdlhší most na tratich ŽSR:
- 450 m ponad rieku Váh medzi železničnými stanicami Šaľa a Trnovec nad Váhom v km 117,45 - 118,00 trate Bratislava - Štúrovo
- pohraničný 510 m dlhý most ponad rieku Dunaj na trati Komárno - Komárom (MÁV)
- diaľnično-železničný Prístavný most medzi žst. Bratislava ÚNS - Bratislava Petržalka na trati Bratislava - Rusovce - Rajka (MÁV) (september 1977 - december 1985) - 2295 m dlhá estakáda, vlastný most zložený z troch častí s celkovou dĺžkou 1433,51 m, s rozpätím hlavného poľa 204,8 m. Časť mostu tvorí najväčšiu spriahnutú oceľobetónovú konštrukciu na Slovensku.

Najväčší železničný tehlový most na území Česko-Slovenska:
- 215 m dlhý a 17 m vysoký Červený most s deviatimi polkruhovými klenbami. Postavený v roku 1848, zničený ustupujúcimi nemeckými vojskami 4.4.1945

Najdlhší most postavený v oblúku na tratich ŽSR (najdlhší v strednej Európe):
- 389,90 m dlhý Hanušovský viadukt v 36,7 - 36,2 km trate Prešov - Kapušany - Strážske. Okrem odľahčovacej klenby svetlosti 7 m na stážskej strane má 9 otvorov, jeden s rozpätím 30,50 m a ostatných osem po 42,40 m. Najvyšší pilier má asi 28 m, výška nad terénom 40 m.

Trať postavená s minimom mostov:
- trať Zvolen - Hronská Dúbrava - Kremnica - Vrútky, kde pri stavbe trate v rokoch 1870-72 boli postavené len tri väčšie mosty (cez rieku Hron pri Zvolene a dva cez rieku Turiec). Projektanti sa usilovali o maximálne zníženie nákladov na stavbu vylúčením viaduktov a mostov, ktoré nahradili násypmi, klenutými priepusťami, množstvom skalných zárezov a tunelov. Pre krásu prírody, ktorou táto trať prechádza hlavne v úseku od Bartošovej Lehôtky po Hornú Štubňu sa používa názov Slovenský Semmering.

Najdlhší most typu "Langerov nosník":
- s rozpätím 112 m, nad riekou Váh za Žilinou smerom na Varín, trať Žilina - Košice
Stavba v dôsledku prehĺbenia koryta v mieste oporných pilierov mostov až o 8 metrov pri výstavbe VD Žilina v rokoch 1996 až 5.12.2000. Výrobu oceľovej konštrukcie zabezpečovali VSŽ - Mostáreň, spol. s r.o., Košice, pracovníci Hutných montáží, a.s., Slovakia konštrukciu zmontovali a práce spojené so zasúvaním mostov vykonávali príslušníci Železničného vojska. Celkové náklady na stavbu mostov presiahli čiastku 500 miliónov korún.
Konštrukcia mostov je plnostenná, trámová, vystužená so zvislicami a dvomi diagonálami v strede mostu (Langerov nosník). Dĺžka osi trámu a oblúka je 18 metrov, maximálna celková výška mostu 19,79 m, vzdialenosť osi nosníkov 7,1 m. Mostovka je plechová, 14 mm hrubá, vystužená pozdĺžnymi a priečnymi výstuhami. Mosty boli navrhnuté ako samostatné konštrukcie pre koľaj číslo 1 a 2, jednopoľové, oceľové s priebežným koľajovým lôžkom.
Od klasického mostu s mostnicami sa líšia tým, že na mostových telesách je v špeciálnej oceľovej vani uložené priebežné štrkové lôžko a na ňom je položená koľaj. Okrem žilinských mostov sú na tratiach ŽSR ešte štyri mosty s priebežným štrkovým lôžkom.

Prvý klenutý betónový most na tratich ŽSR (ČSD):
- 86 m dlhý Telgártsky viadukt na trati Červená Skala - Margecany. Viadukt je postavený so sklonom 17‰, hlavné pole preklenuté železobetónovým oblúkom svetlosti 32 m a výšky 22 m, krajné polia so 4 kamennými oblúkmi.

Nový stavebný a technologický postup pri konštrukcii železobetónovej klenby použitý prvýkrát v Európe:
- na železobetónovom viadukte ponad dolinu Lelekovo v km 15,3-5 (dnes km 14,984) trate Banská Bystrica - Dolná Štubňa, s rozpätím klenby svetlosti 55 m (dĺžka samotného oblúku 70 m), ktorá prechádza vzápätí do kratšej 19 m klenby, 19,0 + 55,0 + 19,0 + 19,0, 42 m nad údolím. Viadukt sa stal najväčšou stavbou svojho druhu vo východnej Európe.
Železobetónová konštrukcia stredného poľa svetlosti 55 m bola zničená v roku 1945 ustupujúcou nemeckou armádou. Rekonštrukčné práce v rokoch 1945-46 viedol pôvodný staviteľ - firma Ing. J.V.Velfík a celý viadukt postavila podľa pôvodných projektov.

Prvý celozvarovaný priehradový železničný most v Česko-Slovensku, ktorý bol vyrobený na stavenisku:
- viadukt Pod Dielom v úseku trate Pohronská Polhora - Tisovec, postavený pracovníkmi Vítkovických železiarní v Ostrave a Mostného obvodu ČSD Košice, v rokoch 1958-1959

Prvé letmo montované mosty z prefabrikovaných lamiel v Európe:
- mosty v Margecanoch a Jaklovciach (1964-67) na preložke trate Červená Skala - Margecany, vyvolané stavbou vodného diela Ružín I

Prvé použitie spriahnutých oceľobetónových konštrukcii na Slovensku:
- diaľničné nadjazdy nad diaľnicou D2 v úseku Malacky - Bratislava, dokončené v roku 1973
Napr. železničný jednokoľajný most na trati Devínske jazero - Stupava v km 4,97 s rozpätiami 14,45 + 28,9 + 14,45 a dva mosty preložky trate Zohor - Plavecký Mikuláš. Železobetónová doska má hrúbku 205 mm

Technológie použité pri mostnom staviteľstve:
- 1. mosty drevené (napr. 475 m dlhý most cez rieku Moravu na trati Marchegg (ÖBB) - Devínska Nová Ves - Bratislava)
- neskôr klenbové, kamenné a tehlové mosty (napr. Báhonský a Šenkvický viadukt na trati Bratislava - Trnava - Sereď, Červený most na trati Marchegg (ÖBB) - Devínska Nová Ves - Bratislava), niektoré z rokov 1846 - 1870 sú na tratiach: Marchegg (ÖBB) - Devínska Nová Ves, Mosty u Jablunkova zastávka (ČD) - Svrčinovec zastávka - Žilina a Žilina - Košice)
- železné mosty (napr. cez rieku Hron a Ipeľ na trati Bratislava-Štútovo-Pešť)
- železobetónové mosty (od prelomu 19. a 20. storočia)
- mosty s priebežným štrkovým lôžkom (dva cez rieku Hron pri Štúrove a Váh pri Žiline, po jednom na trati Hodonín (ČD)- Holíč a rieku Žitavu pri Úľanoch nad Žitavou)

Prvý historický styk trakčných sústav na území Česko-Slovenska:
- železničná stanica Kopčany (Elektrická lokálna železnica Bratislava - Viedeň), styk 550 V js a 15 kV 16,2/3 Hz, rok 1914

Styk trakčných sústav na území Slovenska: (Dráha 7/99)

Stykové miesto trakčných prúdových sústav	Počet koľají	Poloha (km)	Napájacia sústava na styku	od
šíra trať: úsek Púchov - Dolné Kočkovce šíra trať: štátna hranica - úsek Čaňa - Hidasnémeti žst. Bratislava - Petržalka	2 1 2	156,2 350,751 17,912	3 kV js/25 kV 50 Hz 3 kV js/25 kV 50 Hz 25 kV50 Hz/15 kV 16,7 Hz	2.5.1988 5.6.1997 30.5.1999

Začiatok elektrifikácie hlavných tratí ŽSR (ČSD):
Vo Varíne sa 12.6.1949 výkopom jamy pre základ prvého stožiara trolejového vedenia začali práce na elekrtifikácii hlavných tratí.

Skúšobná jazda prvého elektrického vlaku na hlavnej trati v sieti ŽSR (ČSD):
Skúšobná jazda prvého vlaku ťahaného elektrickým rušňom v histórii železníc na Slovensku sa uskutočnila 29.8.1953 zo Žiliny do Vrútok

Začatie pravidelnej elektrickej prevádzky na hlavných tratiach ŽSR (ČSD):
V železničnej stanici Žilina 25.2.1956

Prvá lesná železnica na Slovensku:
- drevenka na panstve Coburg v Jelšave(1842-1853)
Dominik Kepšta udáva 1. lesnú železnicu v Kohútovej na Orave (2345 m, 1867) a Prof. Leo Skatula uvádza 1. lesnú železnicu 7 km "lesnú dráhu" v Bavorsku (1868)

Na území Slovenska bolo v 20. rokoch až 40 lesných železníc.
Spolu bolo na území Slovenska okolo 60 lesných železníc.

Najdlhšia, prepravila najviac dreva, skončila ako posledná:
- Čiernohronská lesná železnica, 131,98 km (1949), prepravila spolu 14,5 miliónov m³ dreva a iného materiálu, 31.12.1982 definitívne zastavená premávka na zostávajúcich 36 km tratí

Posledná prevádzkovaná lesná železnica na Slovensku:
- do roku 1990 na zbytku lesnej železnici v Kamenici nad Cirochou premávka na 1,5 km úseku medzi pílou v Kamienke a žst. Kamenica nad Cirochou (vnútropodniková doprava)

Prvá elektrifikovaná lesná železnica v strednej Európe:
- Ľubochnianska lesná železnica, (1904)

Úvraťové systémy na lesných železniciach:
- na lesnej železnici v Lednických Rovniach nad obcou Lednica
- na Kysucko-oravskej lesnej železnici medzi Vychylovkou a sedlom Beskyd
- na animálnom úseku lesnej železnici Topolčianky pri obci Jedľové Kostoľany

Najvyššie miesto na tratiach lesných železníc:
- 1085 m n.m. na konci Považskej lesnej železnici pri hájovni Staníkovo (dolina Žiarskeho potoka nad Liptovskou Tepličkou)

V sieti Železníc SR:
- 72 tratí (podľa cestovného poriadku 2003/2004), z toho polovicu tvoria bývalé miestne železnice
- 238 železničných staníc (rok 1999)
- 384 výpravných budov a 450 zastávok (18.7.2000). Až 50% je starších ako 80 rokov a preto si ich prevádzka vyžaduje postupnú obnovu a modernizáciu. Divízia dopravnej cesty Železníc SR má vo svojej správe 5 037 budov. Tie predstavujú 8 814 028 m³ obstavaného priestoru. Podľa technického stavu v kategórii dobrý stav (vyžadujú len udržovacie práce) je zaradených 52 % budov. Čiastočne závadných budov, ktoré vyžadujú opravy, obnovy alebo modernizácie je 31 %. Z celkového počtu budov je však až 17 % vykazovaných ako schátralé. Podľa veku je 33 % budov starších ako 81 rokov. Podľa prevádzkovej použiteľnosti vyhovujú tri štvrtiny z celkového počtu budov, ostatné sú stiesnené alebo nevyhovujúce.

Prvá povrchová koľajnicová trať na Slovensku:
- trať na spôsob banskej koľajnicovej dráhy, postavená za účelom opravy vodnej nádrži Klinger, na zvážanie materiálu z Červenej studne v Banskej Štiavnici (1829-33)

Prvá železničná trať na Slovensku (v býv. Uhorsku):
- 15,2 km konská železnica Bratislava - Svätý Jur, výstavba začala 1838, daná do prevádzky 27.9.1840, (rozchod 1435 mm)

Najstaršia budova železničnej stanice na Slovensku (v býv. Uhorsku):
- budova konskej železnice Bratislava - Trnava - Sereď (1838-40), dnes roh Legionárskej a Krížnej ulice v Bratislave

Prvá telegrafná linka na Slovensku:
- natiahnutá pozdĺž železničnej trate Gänserndorf (ÖBB) - Bratislava (26.12.1847), 10 rokov po svetovej premiére tohto vynálezu

Prvá parostrojná trať, prvý vlak ťahaný parným rušňom, prvá parostojná železničná stanica na území Slovenska:
- trať Marchegg (ÖBB) - Devínska Nová Ves - Bratislava, s prvým príchodom parného vlaku do Bratislavy 20.8.1848, dnes budova na Šancovej ulici č.1 v Bratislave

Obdobie najintenzívnejšej výstavby tratí na Slovensku:
- obdobie 1870-1878, keď sa postavilo 1137 km, 1/4 tratí na Slovensku

Najrýchlejšie postavená trať na Slovensku:
- 82 km úsek Trenčín (Zlatovce) - Žilina, postavený za 9 mesiacov (1.3.1883-1.9.1883)

Trať u ktorej medzi projektom a realizáciou ubehlo celé storočie (1867-1966):
- trať Orlov - Plaveč - Podolínec

Prvá stavba ČSD, na ktorej sa použil dispečing:
- stavba trate Rožňava - Turňa nad Bodvou (1951-23.1.1955)

Prvá ozubnicová trať na území Slovenska (Česko-Slovenska):
- 3,9 km dlhá trať v Žakarovciach, s Riggenbachovou ozubnicou dĺžky 2 km, prekonávajúca stúpanie 110‰, (1885-1899)

Prvá normálnerozchodná ozubnicová trať (Česko-Slovensko) - prvé použitie Abtovho ozubnicového systému v Uhorsku
- úsek trate Pohronská Polhora - Zbojská - Bánovo s Abtovou ozubnicou dĺžky 5,836 km, so stúpaním 50‰ Pohronská Polhora - sedlo Zbojská a 48‰ sedlo Zbojská - Bánovo. V prevádzke od 30.11.1896 do zastavenia nákladnej dopravy v roku 15.10.1961
Posledná výmena celého zvršku ozubnicovej trate X.-XI.1964 v úseku Tisovec-Bánovo - Zbojská, v VI.-X.1965 Zbojska - Pohronska Polhora. Na ozubnicovej trati však už nebola obnovená nákladná doprava, lebo v tisovskom depe už neboli ozubnicove rušne a po zastavení prevádzky železiarní v Tisovci v roku 1966 už ani nebola potrebná preprava materiálov a tovarov na trati

Najväčšie stúpanie na trati ŽSR normálneho rozchodu, najpomalšia lokálka:
- úsek s Abtovou ozubnicou Pohronská Polhora - sedlo Zbojská so stúpaním 50‰ na trati Brezno - Tisovec, od roku 1961 sa využíva len adhézne (1 km zvládne rušeň za 3 minúty)
- sedlo Zbojská - z. Tisovec-Bánovo s adhéznym úsekom 24 ‰ na trati

Prvá normálnerozchodná neverejná ozubnicová trať na území Česko-Slovenska:
- ozubnicová trať v Krompachoch (1896)

Prvá turistická ozubnicová trať (Česko-Slovenska) - prvá horská železnica na území Slovenska:
- 4749 m dlhá ozubnicová trať Štrba - Štrbské Pleso, stúpanie maximálne 127‰ s Riggenbachovou ozubnicou dĺžky 4,09 m (prevádzka 29.7.1896 do 14.8.1932, úradne zrušená 11.12.1936)

Posledná postavená horská ozubnicová železnica vo svete, prvá elektrická ozubnicová trať na území Česko-Slovenska, prvá čisto ozubnicová trať na území Česko-Slovenska, najväčšie stúpanie na trati ŽSR:
- 4753 m dlhá ozubnicová trať Štrba - Štrbské Pleso, stúpanie maximálne 150‰ so zjednodušenou Abtovou ozubnicou dĺžky 4753 m (1968-12.2.1970)

Najnovšia železničná trať na Slovensku:
- trať Bratislava - Petržalka - štátna hranica Kittsse (ÖBB), v trase pôvodne zrušenej železničnej trate zničenej 3.4.1945, v dĺžke 1,7 km (15.12.1998)
- trať Slanec - Trebišov, (7.11.1985)

Najmladšia železničná stanica na Slovensku:
- žst. Bratislava-Petržalka - časť otvorená už v marci 1997, celá skolaudovaná a užívacie povolenie vydané 20.5.1998, slávnostné otvorenie 10.6.1998, prvý vlak do Viedne vypravený 7.1.1999

Najdlhšia trať na Slovensku podľa cestovného poriadku 2003/2004:
- trať Žilina - Košice (242 km)

Najkratšia trať na Slovensku podľa cestovného poriadku 2003/2004:
- trať Starý Smokovec - Hrebienok (1937 m)

Najdlhšia koncová trať na Slovensku podľa cestovného poriadku 2003/2004:
- trať Kraľovany - Trstená (56 km)

Najdlhší medzistaničný úsek na tratiach ŽSR:
- ????
- jeden z najdlhších je traťový úsek Senec - Sládkovičovo (16,8 km), v 79,8 - 96,6 km trate Bratislava - Štúrovo

Najdlhší priamy úsek bez zákrut:
- medzi Dvormi nad Žitavou a Novou Vieskou (cca 17,5 km) na trati Bratislava - Štúrovo

Najdlhší vodorovný úsek železničnej trate:
- od žst. Veľký Horeš po Čiernu nad Tisou štátna hranica (15,6 km) na trati Čierna nad Tisou - Košice

Najväčší zárez na trati ŽSR:
- skalný zárez pri Kysaku na trati Kysak - Košice, postavený pri stavbe Trati družby. Celkovo bolo pri ňom odstránených takmer 500 000 m³ horniny, ktorá sa uvoľňovala vtedy v nás neznámym a nepoužívaným spôsobom, komorovými odstrelmi

Najhlbší zárez na trati ŽSR:
- skalný zárez medzi z. Stará Kremnička a žst. Bartošova Lehôtka na trati Zvolen - Hronská Dúbrava - Vrútky

Rekordy vysutej lanovky Tatranská Lomnica - Skalnaté Pleso - Lomnický štít:
- obidve poháňacie úseky tvorili spolu najdlhšiu osobnú kabínovú lanovú dráhu s kyvadlovou prevádzkou (6004 m) a prekonávali s jediným prestupom cestujúcich na Skalnatom Plese najväčší výškový rozdiel (1722 m)
- prvý poháňací úsek Tatranská Lomnica - Skalnaté Pleso bol najväčšou vzdialenosťou, akú v tom čase prekonávala lanová dráha bez prestupu cestujúcich (4137 m)
- druhý poháňací úsek Skalnaté Pleso - Lomnický štít mal (i napriek nečakanej podpere č.10) najväčšie voľné rozpätie nosného lana spomedzi všetkých osobných lanových dráh s jedným nosným lanom 1744 m (vzdialenosť úložnej klznice nosného lana od budovy Skalnaté Pleso po úložnú klznicu podpery č.10)
Rekordy vydržali až do roku 1958, keď ich prekonala dvojúseková vysutá lanová dráha z Chamonix na Aiguille du Midi vo francúzskych Alpách

Unikátne cestné závory:
- pri stavadle č.1 žst. Komjatice, v 16,3 km trate Nové Zámky - Prievidza. Závory sa pohybujú horizontálne a sú ručne ovládané signalistom, ktorý ich poloblúkom otvára a zatvára