Železničná stanica/Railway station
Banská Bystrica
(Toto nie je oficiálna strana ŽSR)
( pohľad na stanicu zo satelitu )

Prijímacia budova - pohľad od severovýchodu
© Addams (2. VI. 2002/6:20 hod.)

Osobný vlak zrazil 36-ročného muža z obce Klin
Bratislava 6. 10.2004 - Mnohopočetné zranenia hlavy a hrudníka utrpel 36-ročný muž z obce Klin v okrese Námestovo, keď ho v utorok na železničnom priecestí v Banskej Bystrici zachytil a zrazil osobný vlak.
Rušňovodič spozoroval muža zo vzdialenosti približne 50 m ako podliezol spustené závory a pokračoval cez priecestie. Ihneď použil výstražné zvukové znamenie, na ktoré ale muž nereagoval. Napriek použitiu rýchlobrzdy kolízii už nedokázal predísť. Železničná polícia nezistila u rušňovodiča požitie alkoholu. Osobný vlak následkom nehody meškal 44 minút.
TASR o tom dnes informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Muž skočil pod vlak, no prežil!
2.10.2004, pav - Skočil pod rozbiehajúci sa vlak. Udalosť sa odohrala vo 30.9. o 19.57 h večer na železničnej stanici v Banskej Bystrici.
"Rušňovodič zrýchleného vlaku vychádzajúceho smerom na Brezno na konci peróna zbadal muža, ktorý skočil pod vlak," uviedol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský. Hoci rušňovodič použil rýchlobrzdu aj výstražné zvukové znamenie, zrážke sa nepodarilo zabrániť. Vlak muža zachytil a odrezal mu ľavú nohu v stehne. Na miesto okamžite prišli záchranári, zranený skončil na oddelení intenzívnej starostlivosti Roosveltovej nemocnice.
Vlak mal pre zrážku meškanie 40 minút. Udalosť vyšetruje Železničná polícia.

Železničná spoločnosť buduje sieť nových zákazníckych centier

Za živa v Bystrici - po smrti v nebi
O železničiaroch, ktorí sú hrdí na svoju stanicu
František KOVÁČ, Milan MELIŠKA

Lokálpatriotizmus Banskobystričanov je zjavný, prejavuje sa aj u železničiarov. Každý z nich je rád, že mu osud dožičil pracovať práve v Banskej Bystrici a nie inde. Prekvapilo ma, že tamojší železničiari vedľa, kto prvý vyslovil myšlienku "Za živa v Bystrici, po smrti v nebi." Áno, bol to ideológ všeslovanskej vzájomnosti Ján Kollár, rodák z Mošoviec v okrese Martin. V Banskej Bystrici študoval v rokoch 1810 až 1812 a neskôr tu bol vychovávateľom. Avšak spomínanú myšlienku vyslovil počas svojho štúdia teológie a filozofie na univerzite v Jene v roku 1819.
V tom čase Banská Bystrica ešte o železnici ani len nesnívala. Samotný Ján Kollár chodieval z Mošoviec do Bystrice konským povozom. Mesto vtedy nemalo viac ako päťtisíc obyvateľov. Keď krát Belo IV. ešte v polovici 13. storočia kolonizoval "Noua villu Bystrice prope Lipchan" nemeckým obyva­teľstvom, iste netušil, že raz bude mat 84 tisíc obyvateľov. Práve toľko ich tu totiž dnes žije. Keď však v roku 1873 sprevádzkovali "miestnu dráhu" zo Zvolena do Bystrice , mesto nemalo viac ako sedemtisíc obyvateľov.
Názvy miest sa časom menili, ani Bystrica nebola výnimkou. V pa­mätnej knihe sa dočítate, že stanicu Besztercebánya (nemecky Neusohl) postavili na bývalých lúkach obce Banská Bystrica na pravom brehu Hrona a na severovýchodnom konci mesta vo výške 347 metrov nad morom. Na stanici bolí štyri do­pravné koľaje. Okrem veľkej stanice existovala aj zastávka Banská Bystrica, ba aj stanička Banská Bystrica –Svätý Jakub. V roku 1884 sprevádzkovali trať z Banskej Bystrice do Podbrezovej. V roku 1913 pribudla 13,7 kilometra dlhá súkromná trať z Bystrice do Harmanca a z Harmanca zasa vlečka do papierní. Súčasťou spomínanej trate bola aj zastávka v Kostiviarskej. Vo Svätom Jakube a Ulmanke boli stanice s obmedzenou právo­mocou.
V roku 1936 sa prikročilo k vý­stavbe trate z Banskej Bystrice do Diviak . Základný kameň prvého a najdlhšieho tunela slávnostne po­klepal prezident ČSR dr. Eduard Beneš. Prevádzku trate slávnostne otvoril prezident takzvaného Slo­venského štátu dr. Jozef Tiso. Ako vieme, cez Diviaky od roku 1872 viedla železničná trať zo Zvolena a Kremnice do Vrútok . Prečo vlastne ČSD prikročili k výstavbe tejto mlad­šej trate?
- Zrýchlilo sa spojenie medu Banskou Bystricou a Vrútkami. Za­tiaľ čo cez Zvolen a Kremnicu prí­dete vlakom na Vrútky za dobré tri hodiny, z Bystrice cez Dolnú Štubňu prídete do Vrútok za dve hodiny! Trať má dnes význam aj nákladnej doprave, smerom na juh vozíme po nej napríklad poľské uhlie, smerom na sever napríklad výrobky Podbre­zovských železiarní. Po tejto trati sa však vozí aj drevo do Ružomberka i iná záťaž, - vysvetľuje prednosta Železničnej stanice v Banskej Bys­trici Ing. Ján Ryšavý.

Východisko existuje, ale…
Isteže, nákladná doprava už nie je taká veľká, ako bývala do roku 1990. Dovtedy sa Banská Bystrica veľkým tempom rozrastala, vyra­stali tu nové sídliská a tak do ban­skobystrickej stanice prichádzalo každý mesiac 45 nákladných vlakov so stavebným materiálom. Do mes­ta sa sťahovali ľudia z vidieka. Taká bola politická línia, projektanti a urbanisti iba plnili vôľu mocných a možno ani netušili, že v Bystrici raz príde k dopravnej kríze. Stalo sa, čo čert nechcel.
Následky bezhla­vej výstavby mesta sa čoskoro dostavili. Riaditeľ Útvaru hlav­ného architekta v Banskej Bystrici Ing. arch. Ján Kupec dnes priznáva, že do­prava sa stala Achill­ovou pätou mesta. Prečo? - Lebo mesto je zasadené v úzkom údolí Hrona a bývalí urbanisti zrejme nepredpokladali, že motorizmus sa tak rýchle rozvinie, - dôvodí.
Za týchto okol­ností by mal ktosi kompetentný vydať pokyn na obmedzenie autobusovej dopravy. Tým by sa mestu pomohlo po každej stránke, vrátane život­ného prostredia. Lenže taký pokyn nemá kto vydať. Počet autobuso­vých spojov z Banskej Bystrice do Zvolena sa rok čo rok zvyšuje, hoci medu spomínanými mestami denne premáva devätnásť párov osobných vlakov a sedem párov rýchlikov. Mnohí ľudia uprednostňujú cestova­nie autobusmi. Ale určíte by bolo možné zvýšiť záujem verejnosti o cestovanie vlakmi. - Chcelo by to však lepšie služby. Keby sme malí lepšie vlakové súpravy, modernejšie rušne, keby bola trať elektrifiko­vaná, - uvažuje nahlas Ing. Ján Ryšavý.
Žiaľ, na modernizáciu vlakovej dopravy Železnice SR nemajú. Vz­hľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu uviazla aj elektrifikácia trate, hoci jej základný kameň po­ložili v roku 1996. - Aj nám záleží na tom, aby prepojenie Zvolena s Ban­skou Bystricou bolo lepšie! - prízvu­kuje primátor Banskej Bystrice PhDr. Igor Presperin, CSc.
Pritom, keď sa v roku 1942 Banská Bystrica stala župným síd­lom, cestujúcich vo vlakoch citeľne pribudlo. V roku 1996 sa Banská Bystrica opätovne stala krajským mestom. Žiaľ, počet cestujúcich vo vlakoch sa nezvýšil. Konkurencia ma totiž zelenú. Len Mestský úrad v Banskej Bystrici vydá v tomto roku 58 miliónov korún na takzvanú mestskú hromadnú dopravu. Vlaky sa však do mestskej hromadnej dopravy nepočítajú, Noci taktiež prepravujú obyvateľov mesta. Je tu aj druhá vec: Autobusy síce znečisťujú životné prostredie, ale pokuty za to neplatia. Ale bansko­bystrická železničná stanica pokuty za poškodzovanie životného prost­redia platí, konkrétne - za kotolňu na tuhé palivá. Samozrejme, v mes­te je zemný plyn, lenže stanica si taký "prepych" nemôže dovoliť.

O všetkom rozhodujú ľudia
V roku 1924 mala banskoby­strická stanica 69 zamestnancov. V čase hospodárskej krízy muselo devätnásť z nich odísť. V roku 1958 tu našlo zamestnanie vyše dvesto rudí, v roku 1961 tristo, z toho šesť­desiat žien. Najviac zamestnancov mala stanica v roku 1971, bolo ich presne 362. Ale aj to bolo málo, lebo nároky na železnicu boli čoraz väčšie. A tak na stanici chýbalo do plánu tridsať rudí. A práve preto prepravu kusových zásielok želez­nice odovzdali ČSAD.
Za 124 rokov existencie ban­skobystrickej stanice sa na poste náčelníka či prednostu vystriedalo 21 rudí. V kresle najdlhšie zotrval Adalbert Regítko, stanicu viedol od roku 1893 do roku 1913. Dlho­ročným prednostom bol aj Martin Svetlík (1950-1964). V šéfovskom kresle sa najmenej ohnal zastupu­júci prednosta Jaroslav Duchek (1930-31). Od roku 1991 je pred­nostom stanice Ing. Ján Ryšavý. Veríme, že práve on dosiahne v šéfovskom kresle rekord. Isteže, v sú ­časnosti ide o funkciu náročnejšiu ako kedykoľvek predtým.
V povojnových rokoch vybudo­vali v Banskej Bystrici od gruntu nový staničný areál vrátane nových koľajísk. Nové objekty odovzdali do prevádzky 1. mája 1951. Dnes tu už z vtedajších zamestnancov stanice nikto nepracuje, no pamätníci sa ešte nájdu. Napríklad sedemdesiat­dvaročný Gabriel Puskailer, rodák z Polomky, ktorý bol železničiarom od apríla 1946 do apríla 1986. V Banskej Bystrici bol deväť rokov prednostom stanice.
- Keď sa slávnostne odovz­dávali do prevádzky nové objekty, vládlo medu banskobystrickými železničiarmi veľké nadšenie. Ja som bol v tom čase výpravcom v Uľanke, no túžil som po dajakom poste na novej stanici, taká bola príťažlivá. Túžba sa mi časom splnila, stal som sa tu náčelníkom. Vtedy nám chýbali ľudia, v súčas­nosti je celkom iná situácia, - spo­mína dlhoročný železničiar na dôchodku.
- Aj nám v tomto roku nám chý­bali posunovači. Išlo o sedem rudí, nesmeli sme však prijímať. Až v auguste sa situácia zmenila a tak sme hneď prijali nové posily, - tvrdí terajší prednosta stanice. Bansko­bystrická stanica má dnes dvesto zamestnancov. Málo a či dosť? To je hamletovskí otázka. Keď som s tu­najšími železničiarmi nadväzoval rozhovor, každý ma upozornil, že veta času nemá, že robota ho súri.
Aj napriek nepriaznivým okol­nostiam sú výkony banskobystrickej stanice veľmi pozoruhodné. Ob­chodno-prevádzková námestníčka Ing. Alžbeta Pivková uvádza, že mesačné tržby z osobnej dopravy dosahujú 1,1 až 1,3 milióna korán. V poslednom čase sa neustále zvyšuje aj preprava spešnín, na to však železnice neboli pripravené. ­Naši klienti mesačne podávajú štyritisíc spešninových zásielok, k nám prichádza mesačne dve­tisícpäťsto spešninových zásielok, ­konkretizuje pani námestníčka.
Zásielky treba skladovať a za­tiaľ niet kde. Situácia sa síce rieši, priestory už majú, len ich treba urýchlene zrekonštruovať. Na mani­puláciu so spešninami stanici chýba potrebná technika - aku­mulátorové vozíky, zdvíhacie zaria­denia. - Škoda, že dôveru našich zákazníkov ohrozujú rozkrádači, ­poznamenáva pani námestníčka.
O situácii v nakládke a vykládke nás informoval vedúci prepravného obvodu Anton Dvořák. Najväčším prepravcom sú Stredoslovenské cementárne, a. s., mesačne nakla­dajú 1,1 tisíce vozňov cementu a vykladajú osemsto vozňov. Ďalším významným prepravcom je Smre­čina, denne nakladá priemerne päť a vykladá pätnásť vozňov. Naproti tomu vlečka bývalého závodu Zdroj sa vôbec nevyužíva. Vykladá sa aj priamo v stanici. Do Banskej Bys­trice prichádzajú osobné autá z Mladej Boleslavi, tiež hutný mate­riál a viac druhou piva. V areáli stanice je totiž veľkosklad piva.
Banskobystrické staničné ob­jekty sa o tri - štyri roky dožijú svojej päťdesiatky. V povojnových rokoch projektanti a investori nevenovali pracovným podmienkam taká sta­rostlivosť, ako by sa žiadalo. Takže zamestnancom stanice dnes všeličo chýba. Navyše, objekty chátrajú nielen morálne, ale aj fyzicky. Bolo by načase vymeniť okná i niektoré dvere, bolo by treba obnoviť strechu. Je síce pravda, že v roku 1954 rekonštruovali vestibul a Smrečina obložila steny. Z pokladu radových cestujúcich je teda sta­nice v poriadku. Niektorým však chýba zrušené kultúrne stredisko.
- Datapracovisko je bez so­ciálok, dokonca aj bez vody! - pri­pomína samostatná komerčná pra­covníčka a predsedníčka ZV Federá­cie prevádzkových pracovníkov Jana Drahoňová. –Máme tu počítače, ale priestory sú nadmieru prašné!
Spolupráce ZV Federácie pre­vádzkových pracovníkov so ZV OZŽ je podľa názoru Jany Drahoňovej dobrá, obe organizácie spoločne pripravovali aj tohtoročné oslavy Dňa železničiarov. Kto nebol práve v službe, prišiel, ušlo sa aj triatrid­sať dôchodcov - členov OZŽ. Jana Drahoňová však vo svojom prího­vore k železničiarom prízvukovala, že Federácia prevádzkových pracov­níkov chce pracovať pre dobro všet­kých železničiarov, a že hoci dô­chodcovia sú členmi OZŽ, Federácia si ich váži.
Čo na záver? Azda len to, že banskobystrickí železničiari by bolí spokojní, keby sa ich pracovné pod­mienky trošku zlepšili. Prednosta Ing. Ján Ryšavý zase duplikuje, že všetci zamestnanci stanice si ro­botu vážia, že sú hrdí na svoje povo­lanie, ba aj na banskobystrická stanicu, lebo je jednou z najkrajších na Slovensku. Pán prednosta však nezabudne pripomenúť, že najmä v zime musia banskobystrickí želez­ničiari prekonávať množstvo problé­mov. Veľa však záleží od počasia. Niekedy celé máry snehu, inokedy zase tuhé mrazy. Chvalabohu, ban­skobystrickí železničiari nie sú z tých, čo ustavične fňukajú. Naučili sa totiž prekonávať problémy.

(Ž-Semafor č. 22, roč. VII., 1997)

Západné zhlavie © Emil Schenk 20001006	Pohľad od východu (1) © Emil Schenk 20001006	Pohľad od východu (2) © Emil Schenk 20001006	Pohľad od východu (3) © Emil Schenk 20001006

Odkazy/Links: