Železničná stanica/Railway station
Žilina
(Toto nie je oficiálna strana ŽSR)
( pohľad na stanicu zo satelitu - nízka kvalita )

Prijímacia budova - pohľad od východu
(© Addams 15. VIII. 2002/15:06:48 hod.)

( zdroj/Source: ?)

Žilinu čaká veľká modernizácia. ŽSR podpísala zmluvu na dopravný uzol
MDV , 12.XI.2020 - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) dnes podpísali zmluvu o dielo na projekt ŽSR, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“, pracovne nazývaného uzol Žilina. Modernizáciu zabezpečí Združenie Pod Dubňom na čele so spoločnosťou Strabag, s. r. o., Bratislava.
„Od môjho nástupu na pozíciu ministra dopravy ide už o tretí veľký železničný tender, ktorý sme dotiahli do úspešného konca. A ideme ďalej. Mojou prioritou je vytvoriť férové prostredie pre funkčné a transparentné hospodárske súťaže aj na železničné infraštruktúrne projekty. Celé desaťročia boli železnice na Slovensku investične zanedbávané. Ak však chceme ľudí presvedčiť, aby presadli z áut do vlakov, musíme investovať. Dnes sa nám núka jedinečná príležitosť zmeniť stav železníc aj vďaka Fondu obnovy. Urobím všetko preto, aby sme pripravili dôkladne a načas kvalitné projekty a aby sme presvedčili Európsku komisiu o zmysluplnosti týchto zelených projektov,“ povedal minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.
Modernizácia pozostáva z prestavby existujúcej železničnej dopravnej cesty, zvýšenia stupňa technickej vybavenosti, zabudovania moderných a progresívnejších prvkov, čím dôjde ku skvalitneniu a zlepšeniu jej technických parametrov, bezpečnosti a ukazovateľov ako celku. Celá stavba má dĺžku zhruba 14 kilometrov v smere východ - západ a 2,3 kilometra v smere sever - juh.
„V tomto roku sa nám podarilo podpísať zmluvy na strategické modernizácie ako sú trať Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR, na severnej trase trať Poprad –Lučivná ako aj uzol Žilina, ktorý je jedným z dopravných sŕdc železničnej infraštruktúry na Slovensku. Našim územím prechádzajú tri koridory základnej transeurópskej siete, pričom v regióne Žilinského kraja sa nachádzajú dva koridory základnej siete, a to Balt – Jadran a Rýn – Dunaj, so spoločným úsekom Púchov – Žilina, vytvárajúce v meste Žilina koridorovú križovatku. Preto je mimoriadne dôležité, že začneme s komplexnou rekonštrukciou tohto významného uzla, ktorým sa aj zavŕšia práce na zrýchľovaní tratí v koridore od Bratislavy do Žiliny“, uviedol generálny riaditeľ ŽSR Miloslav Havrila.
Projekt pozitívne hodnotí aj primátor mesta Žilina Peter Fiabáne: ,,Mesto Žilina víta túto významnú investíciu. Vnímame zároveň, že to bude mať na niekoľko rokov dopad aj na fungovanie mesta, keďže ide o obrovskú stavbu. Na druhej strane, nejde len o rekonštrukciu železničných tratí či nástupíšť, ale tento projekt zahŕňa množstvo ďalších investícií. Budú sa rekonštruovať podchody, podjazdy ako aj infraštruktúra súvisiaca s cyklodopravou, ktoré výrazne pomôžu mestu. Zároveň sa nám do budúcna otvárajú otázky rekonštrukcie železničnej stanice či iného stvárnenia a využitia predstaničného priestoru.“
ŽSR vypísali súťaž na zhotoviteľa stavby v októbri minulého roka. Počas procesu verejného obstarávania Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), preveroval jednu námietku proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky.
Začiatkom mája ÚVO zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietky a v októbri ukončil kontrolu zákazky pred uzavretím zmluvy. Následne Ministerstvo dopravy a výstavby SR ukončilo ex-ante kontrolu verejného obstarávania pred podpisom zmluvy s úspešným uchádzačom.
Financovanie projektu bude z dvoch eurofondových zdrojov, a to z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) a Nástroja CEF (Nástroj na prepájanie Európy, Connecting Europe Facility).
Časť stavby v úseku Žilina (mimo) – Varín (tzv. Sekcia 1) bude financovaná prostredníctvom Nástroja CEF a štátneho rozpočtu. V tomto zmysle bola podaná žiadosť o financovanie z CEF, ktorá bola schválená a v októbri 2017 podpísali ŽSR zmluvu o grante s Európskou komisiou.
Zvyšná časť stavby (tzv. Sekcia 2, zo stavebného hľadiska ide priamo o železničnú stanicu Žilina a infraštruktúru v smere na sever a západ od tejto stanice) bude v prvej fáze financovaná z OPII. V druhej fáze sa Železnice Slovenskej republiky budú uchádzať o peniaze z Operačného programu Slovensko v rámci programového obdobia 2021 – 2027.
Hodnota zákazky uzol Žilina je 323,37 miliónov eur v zmysle zmluvy. Zo sumy predpokladanej hodnoty zákazky pripadá na:

• Sekciu č. 1 časť sumy vo výške 68 864 444,75 eur – táto časť bude hradená z nástroja CEF
• Sekciu č. 2 časť sumy vo výške 254 508 557,71 eur – OP Integrovaná infraštruktúra a OP Slovensko.

Napriek tomu, že cieľom modernizácie železničného uzla Žilina je rekonštrukcia železničnej infraštruktúry, prinesie aj značné zlepšenie dopravnej situácie v celom území. Projekt stavby predpokladá realizáciu viacerých nových prvkov cestnej infraštruktúry, ktoré budú mať pozitívny vplyv na dopravnú situáciu v meste Žilina.

Moderná stanica (Bratislava-Nové Mesto, Prievidza, Trenčín a Žilina)
Tlačová správa ŽSR, 05.08.2009 - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) v pondelok, 5. augusta 2009, po úspešnej internej príprave štartujú projekt „Moderná stanica“, ktorý má za cieľ obnovu vybraných železničných staníc v spolupráci so súkromnými partnermi. Prvé 4 železničné stanice, pre ktoré bude zahájený výber partnerov na ich obnovu a vypísané verejné obchodné súťaže sú: Bratislava-Nové Mesto, Prievidza, Trenčín a Žilina.
Cieľom projektu je prispieť k zvýšeniu kultúry cestovania, komfortu a bezpečnosti cestujúcej verejnosti a návštevníkov železničných staníc, t. j.:
- zabezpečiť revitalizáciu a modernizáciu železničných staníc
- priblížiť sa európskemu štandardu v oblasti komfortu poskytovaných služieb cestujúcim
- ponúknuť lepšie služby svojim hlavným obchodným partnerom - dopravcom v osobnej a nákladnej železničnej doprave a skvalitniť službu verejnosti, zákazníkovi, na základe čoho bude možné očakávať vyšší záujem o železničnú prepravu a sprievodne i zvýšenú návštevnosť v objektoch železničných staníc
- zároveň poskytnúť kultúrnejšie a príjemnejšie prostredie širokej cestujúcej verejnosti
- oživiť prostredie železničných staníc tak v interiéroch ako aj exteriéroch a predstaničných priestoroch
- podporiť rozvoj podnikateľských aktivít v priestoroch staníc, s využitím spravidla vynikajúcej polohovej renty týchto nehnuteľností a vysokej koncentrácie potenciálnych zákazníkov
- lepšie využitie priestorov
- zníženie nákladov na údržbu a prevádzku železničných staníc
Stanica, ktorá vzíde z projektu by mala byť miestom, v ktorom sa podarí spojiť čo najkomfortnejšie cestovanie s maximálnym využitím času stráveného čakaním na železničné spojenia prostredníctvom adekvátneho kultúrno-spoločenského vyžitia a služieb. Našou ambíciou je, aby sa moderné železničné stanice stali aj miestom stretnutí a príjemne stráveného času.
Myšlienka projektu Moderná stanica, revitalizácie železničných staníc, vznikla na pôde ŽSR ešte na začiatku roku 2007, ale finálne rozhodnutie realizovať obnovu železničných staníc pomocou súkromného kapitálu padlo až na základe výsledkov dôslednej právnej a ekonomickej analýzy podmienok uskutočnenia takéhoto projektu. Po rozhodnutí nasledovala niekoľkomesačná prípravná fáza, ktorá mala za cieľ zabezpečiť podmienky pre vyhlásenie verejných obchodných súťaží na obnovu vybraných staníc. Súťažiť sa bude prostredníctvom piatich parametrov, pričom najdôležitejším bude celková výška preinvestovaných prostriedkov.
Súkromní partneri by sa v rámci projektu Moderná stanica mali zaviazať vykonať obnovu železničných staníc prostredníctvom investícií, pričom ako protihodnotu za vynaložené investície získajú od ŽSR právo dlhodobo užívať komerčné priestory v rámci revitalizovanej stanice. ŽSR nebudú investorom projektu. Medzi primátormi dotknutých miest a ŽSR prebieha intenzívna komunikácia s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu spoluprácu, aby boli zabezpečené požiadavky všetkých dotknutých strán tak, aby nové stanice boli prínosom nielen pre cestujúcu verejnosť ale aj pre mestá a ich obyvateľov.
V závislosti od úspechu projektu by sa tento model obnovy staníc mohol v budúcnosti uplatniť aj pri ďalších železničných staniciach. Výsledky snahy nájdenia vhodných súkromných partnerov pre prvé štyri stanice by mali byť známe už koncom roka 2009.
O podmienkach súťaže ako aj ďalšom priebehu projektu Moderná stanica budeme informovať prostredníctvom internetovej stránky www.zsr.sk ( Inzerát , Všeobecné podmienky ), a povereného koordinátora projektu, ktorého môžu záujemcovia kontaktovať na e-mailovej adrese: modernastanica@zsr.sk.
Harmonogram súťažných podmienok a model súťaže:
Harmonogram súťažných podmienok pre jednotlivé kroky v rámci verejnej obchodnej súťaže je nasledovný:
- vyhlásenie súťaže: 5.8.2009
- prihlasovanie uchádzačov: do 17.9.2009
- vyhodnotenie prihlášok: 24.9.2009 (ich vyhodnotením bude ukončená prvá časť súťaže – kvalifikácia)
- predkladanie súťažných návrhov: do 7.12.2009
- vyhodnotenie návrhov a podpísanie zmlúv s investormi sa očakáva koncom decembra 2009 alebo začiatkom januára 2010.

- nedostačujúca kapacita úschovne batožín

( Zdroje/Sources : 89/41/1987 )

Polícia ukončila vyšetrovanie v štyroch prípadoch korupcie
Bratislava 1. 06.2004 - Polícia ukončila vyšetrovanie v štyroch prípadoch korupcie a navrhla prokuratúre obžalovať piatich úplatkárov.
"Polícia vo všetkých prípadoch konala na základe oznámenia. Vzájomná pomoc občanov a polície je preto pri odhaľovaní korupcie neoceniteľná," skonštatoval pre TASR minister vnútra Vladimír Palko.
Ján Š. vo februári za úplatok žiadal od vedúceho operatívneho oddelenia Železničnej polície v Žiline informácie o hliadkach železničnej polície. Šéfoval skupine, ktorá okrádala cestujúcich v rýchlikoch a v medzinárodných vlakoch. Železničnému policajtovi sľúbil mesačne vyplácať 20 tisíc korún. Ponúkol mu aj druhú alternatívu. Desať tisíc korún mesačne a automobil, ktorého lízing by splácal Ján Š. Železničný policajt ponúkaný úplatok oznámil polícii.
Radoslava F. a Jána C. polícia zadržala pre podozrenie z trestného činu úžery. Obaja chceli neskôr podplatiť žilinských policajtov. Ponúkali im pravidelný mesačný 20-tisícový úplatok. Žiadali od policajtov, aby z úžerníctva obvinili ich konkurenta. Rovnako chceli informácie o tom, či im hrozí trestné stíhanie.
Trom obvineným z podplácania hrozí trest odňatia slobody šesť mesiacov až tri roky. Obvineným z úplatkárstva hrozí trest odňatia slobody jeden až päť rokov. (krátené)

Mladí Žilinčania chceli vykradnúť reštauračný vozeň odstaveného rýchlika
Bratislava 15. 4.2004 - Na železničnej stanici v Žiline v stredu v noci polícia zaistila dvoch mladíkov, ktorí sa pokúšali vlámať do reštaurčného vozňa odstaveného vlaku.
Žilinčania vo veku 16 a 24 rokov chceli odcudziť nejaký tovar z odstaveného expresného vlaku Ex 141 Odra, vďaka službukonajúcemu elektrikárovi, ktorí privolal železničnú políciu (ŽP), sa im to nepodarilo. Keď starší z dvojice nohou rozbil sklo vchodových dverí a mladíci chceli vojsť dnu, vyrušil ich spomínaný elektrikár.
Policajti o pár minút tandem Žilinčanov chytili a predviedli na oddelenie, kde navyše vysvitlo, že na svedomí majú aj dokonanú krádež vlámaním do reštauračného vozňa, v tomto prípade expresného vlaku Ex 142 Odra, ktorá sa stala pred mesiacom.
Mladíci vtedy odcudzili slivovicu, niekoľko fliaš piva, cigarety a finančnú tržbu 1343 Kč, čím firme JLV Praha spôsobili škodu za takmer 4000 českých korún. Čašníkovi reštauračného vozňa ukradli mobilný telefón, čašnícku peňaženku a hotovosť 657 Kč.Žilinčania sa k činu priznali s tým, že odcudzený tovar a peniaze si rozdelili a mobilný telefón vymenili s neznámym mužom v Žiline za alkohol. ŽP odovzdala prípad Úradu justičnej a kriminálnej polície v Žiline.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Dvojica mladíkov ukradla z vlaku hliníkové profily za 90 tisíc korún
Bratislava 2. 4.2004 - Dvojica mladých mužov odcudzila zo stredy na štvrtok zo železničných vozňov odstavených na žilinskej stanici hliníkové profily v celkovej hodnote 90 tisíc korún.
Žilinčania vo veku 21 a 23 rokov ukradli pomocou skrutkovačov hliníkové lemovanie prechodových dverí, dverí na toaletách a umyvárňach, 23 batožinových políc a záves s potlačou ŽSR . Keď sa ukradnuté predmety pokúšali z miesta činu odniesť, zastavila ich hliadka železničnej polície. Tandem zlodejov sa ku krádeži priznal a dobrovoľne vydal ukradnuté veci policajtom. Železničná polícia začala vo veci trestné stíhanie a mladíkov obvinila z trestného činu krádeže formou spolupáchateľstva.
Informácie TASR poskytol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Železničná polícia zadržala osoby s kartónmi cigariet
Bratislava 29. 01.2004 - Cigarety zlákali 36-ročného muža z Kysuckého Nového Mesta, ktorého pred polnocou z utorka na stredu predviedla Železničná polícia zo Žiliny . Muž sa pred vchodom do stanice správal podozrivo, a keď spozoroval hliadku, snažil sa ujsť. Spočiatku odmietal uviesť svoje meno a nevedel hodnoverne preukázať odkiaľ sa v jeho taške nabralo 31 kartónov cigariet rôznych značiek. Keďže vzniklo podozrenie, že pochádzajú z trestnej činnosti, polícia ich zaistila. Ešte vo štvrtok ráno vysvitlo, že na Hviezdoslavovej ulici v Žiline došlo k vlámaniu do novinového stánku a krádeži cigariet. Podozrivého muža aj so zaistenými cigaretami vyšetruje polícia.
TASR o tom dnes informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský. (krátené)

V súboji o investíciu Kia sú hlavnou výhodou Slovenska pracovná sila a pozemok
Žilina 18. 1.2004 – Výstavba novej automobilky Kia Motors na severnom Slovenku by okrem iného znamenala aj rozvoj tradičných strojárskych regiónov, ktoré začiatkom 90. rokov ochromila konverzia zbrojárskej výroby.
V dosahu 50 kilometrov od Žiliny - čo je maximálna predpokladaná vzdialenosť na denné dochádzanie zamestnancov do novej automobilky - žije vyše 450 000 obyvateľov v produktívnom veku a toto pásmo zasahuje aj Martin, Kysuce a Považskú Bystricu, niekdajšie silné strojárske regióny. Podľa riaditeľa Regionálnej komory SOPK v Žiline Jána Mišuru pracovná sila v tejto oblasti si vďaka systému školstva udržiava strojársku orientáciu a vzdelanostná štruktúra obyvateľstva je blízka požiadavkám kórejskej automobilky. "Máme aj vyššiu produktivitu práce a asi o tretinu až polovicu nižšie mzdy ako Poliaci," konštatoval Mišura.
Okrem kvalifikovanej pracovnej sily sa za výraznú konkurenčnú výhodu Slovenska v súboji s Poľskom považuje aj ponúkaný pozemok. Na výstavbu závodu za 1,5 miliardy USD (v prepočte asi 48 miliárd Sk), Slovensko navrhlo lokalitu pri Žiline. Pozemok na pravom brehu Váhu má celkove 270 hektárov, prechádza ním železnica, pričom od 5. paneurópskeho železničného koridoru je vzdialený len 5 kilometrov. V tesnej blízkosti pozemku je Vodné dielo Žilina, ktoré ročne vyrobí približne 180 000 MWh elektrickej energie.
V záujme získať investíciu pre Slovensko, ponúkla kórejskému investorovi investičné stimuly okrem vlády aj žilinská samospráva. V konečnom zozname mestských zvýhodnení figuruje bytová výstavba, úľavy na lokálnych daniach, podpora v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry, administratívy, dopravy a tiež opatrenia na zaistenie bezpečnosti kórejských pracovníkov.
Predstavitelia spoločností Hyundai a Kia majú rozhodnúť o umiestnení nového stredoeurópskeho závodu vo februári tohto roka. (krátené)

Pätnásťročného chlapca zrazil vlak
BRATISLAVA /ŽILINA 16. 1.2004 - Otras mozgu a ďalšie zranenia vrátane mnohopočetných odrenín, utrpel pätnásťročný Žilinčan, ktorého vo štvrtok na železničnej stanici v Žiline zachytil nákladný vlak. Ako agentúru SITA informoval hovorca Železničnej polície, mladík pricestoval do stanice osobným vlakom, nevystúpil však na nástupište, ale na opačnú stranu do koľajiska, čo sa mu stalo osudným. Práve v tej chvíli tadiaľ prechádzal nákladný vlak a rušňovodič pre krátku vzdialenosť nedokázal zrážke zabrániť. Zranený mladík skončil na jednotke intenzívnej starostlivosť žilinskej nemocnice a liečiť sa bude predbežne 4 až 6 týždňov. Lekári zatiaľ neodporučili, aby chlapca vypočuli.

V Žiline vzniká Regionálny integrovaný dopravný systém
Žilina 28.marca 2003 - Skoordinovať dopravu v žilinskom regióne tak, aby neexistovali nelogické trasy, zbytočné časové straty a dopravou nepokryté oblasti, je cieľom projektu Regionálneho integrovaného dopravného systému (RIDS), ktorý začína realizovať Slovenská investičná a realitná spoločnosť (SIRS), a. s., Žilina.
Podľa predsedu predstavenstva SIRS Georga Trabelssieho by sa akcionármi RIDS mali stať obce, združenia obcí, samosprávny kraj a súkromný investor. Projekt RIDS zatiaľ podľa vyjadrenia G. Trabelssieho vyvolal dobrý ohlas u predstaviteľov Žilinského samosprávneho kraja a mesta Žilina . "Mestá a obce majú o dopravný systém záujem, ale musia vidieť, že to funguje v najväčšom meste regiónu a jeho okolí," povedal. Podľa slov G. Trabelssieho sú skúšobnú prevádzku RIDS pripravení spustiť od začiatku roka 2004. Postupne by mal byť do systému zapojený región od Trenčína po Liptovský Mikuláš, čo pokrýva približne 1,2 milióna obyvateľov.
Pre bezchybné fungovanie systému je podľa G. Trabelssieho potrebná najmä komunikácia všetkých častí systému a hľadanie najoptimálnejších riešení, čo je možné len v prípade vytvorenia subjektu, ktorý zabezpečí organizáciu RIDS. V regionálnej osobnej, autobusovej, leteckej a železničnej doprave by tento subjekt zabezpečoval predovšetkým optimalizáciu a koordináciu liniek a spojov, tvorbu koordinovaných cestovných poriadkov, vytvorenie jednotného tarifného systému a jednotného cestovného dokladu s možnosťou použitia viacerých druhov hromadnej dopravy. "Po vybudovaní RIDS sa zvýši komfort cestovania a plynulého prepojenia na ostatné regióny Slovenska i zahraničie," dodal predseda predstavenstva SIRS.
SIRS už uzatvorila so Žilinskou univerzitou ( ŽU ) zmluvu o spolupráci, podľa ktorej bude ŽU plniť úlohu odborného garanta a v oblasti dopravnej infraštruktúry poskytovať odbornú a poradenskú pomoc. So Združením miest a obcí Horného Považia podpísala SIRS Deklaráciu o spoločnom zámere a spolupráci, v ktorej sa okrem iného uvádza, že obe strany sa pokúsia dosiahnuť verejný záujem aj nájdením vhodnej zmluvnej a právnej formy, ktorá umožní vytvoriť spoločný projekt a subjekt, zabezpečujúci v čo najširšom rozsahu dopravné služby pre potreby regiónu.

Semafor
Na zlodejov
30.Augusta 2002 - Schválením a uvoľnením finančných prostriedkov vo výške 123 mil. Sk sme sa aj my na Slovensku pripojili k Akčnému plánu boja proti terorizmu. Z uvedenej sumy dostanú 20 mil. Sk aj železnice na nákup a montáž televíznych monitorovacích zariadení v hlavných železničných uzloch. Nové kamery na železnici by mali prispieť k zvýšeniu bezpečnosti cestujúcich nielen v Bratislave , ale aj v Žiline a v Košiciach . Kamerový systém existuje už niekoľko rokov iba na hlavnej stanici v Bratislave . S pomocou kamier sa Železničnej polícii podarilo identifikovať viacero páchateľov v rekordne krátkom čase po nahlásení krádeže.

Personálne obsadenie pracovísk je v norme
REKONŠTRUKCIE V ŽEL. ST. ŽILINA OVPLYVNIA CHOD PREVÁDZKY
Mária PALIČKOVÁ

Ani jedno mesto sa nemôže pochváliť toľkými vzdelávacími a výskumnými inštitúciami špecializovanými na dopravu ako centrum severného Slovenska - Žilina. Aj vedenie železničnej stanice je úzko späté s akademickou pôdou Žilinskej univerzity . Odtiaľ prichádzajú študenti nasávať praktické znalosti.

(úplné znenie článku sa nachádza v č. 10/2002 časopisu Ž-Semafor z 15. V. 2002)

Naďalej všetci za jeden povraz
V PRÁCI SNP ŽILINA PREVAŽUJE STÁLE VYSOKÝ STUPEŇ MANUÁLNEJ PRÁCE
Mária PALIČKOVÁ

Pod SNP Žilina patria aj žst. a tarifné body Varín, Rajec, Lietavská Lúčka, Bytčica a Dolný Hričov. Tím jeho pracovníkov zabezpečuje nakládku na veľkých vlečkách pre firmy pôsobiace v tejto lokalite ako sú Dolvap - Varín Aqachémia či výrobca hygienických potrieb Tento Žilina.

(úplné znenie článku sa nachádza v č. 10/2002 časopisu Ž-Semafor z 15. V. 2002)

V harmonizácii dopravy treba dobehnúť českých susedov
URČOVANIE PRACOVNÉHO ČASU JE V SOP ŽILINA V SÚLADE S KOLEKTÍVNOU ZMLUVOU
Mária PALIČKOVÁ

Po Bratislave a Košiciach sa najviac cest. lístkov predá v Žiline, mesačne to predstavuje približne 14 tisíc dokladov. Druhým miestom s najvyššími tržbami je Kysucké Nové Mesto a čo je podľa prednostu SOP Žilina Ing. Milana Remiša výnimočné, vysoké tržby dosahujú aj v pokladnici zastávky Ochodnica.

(úplné znenie článku sa nachádza v č. 10/2002 časopisu Ž-Semafor z 15. V. 2002)

	Prijímacia budova - pohľad od severozápadu (© Addams 15. VIII. 2002/15:13 hod.)
	Prevádzková budova v západnej časti stanice - pohľad od severovýchodu (© Addams 15. VIII. 2002/15:11 hod.)
	Prevádzková budova vo východnej časti stanice - pohľad od severu (© Addams 15. VIII. 2002/15:11 hod.)
	Západná časť prijímacej budovy - pohľad od juhu (© Addams 15. VIII. 2002/14:51:54 hod.)
	Východná časť prijímacej budovy - pohľad od juhu (© Addams 15. VIII. 2002/15:01:56 hod.)
	Prevádzková budova v západnej časti stanice - pohľad od juhu (© Addams 15. VIII. 2002/14:53:46 hod.)
	Prevádzková budova vo východnej časti stanice - pohľad od západu (© Addams 15. VIII. 2002/14:57:50 hod.)
	Východná časť vestibulu prijímacej budovy (© Addams 15. VIII. 2002/14:41:54 hod.)
	Západná časť vestibulu prijímacej budovy (© Addams 15. VIII. 2002/14:43:02 hod.)
	Podchod pod koľajiskom stanice počas rekonštrukcie (© Addams 15. VIII. 2002/15:42 hod.)