Železnica po Považí
105. rok
alebo
Ako sa malo cestovať z Budapešti
a Bratislavy do Žiliny.
Zo základnej železničnej kostry Slovenska chýbalo v sedemdesiatych rokoch 19. storočia už len spojenie trate Rakúskej spoločnosti štátnej dráhy Viedeň - Bratislava - Budapešť so Žilinou . Konská železnica Bratislava - Trnava - Sereď z rokov 1837 až 1846, majetok spoločnosti Prvej uhorskej dráhy, bola v sedemdesiatych rokoch zastaraná, premávka slabla, o zúročovaní kapitálu sa nedalo ani hovoriť, a tak sa začalo vážne uvažovať o zastavení jej premávky. Ako jediná možnosť na záchranu sa javila len prestavba na parnú trakciu a predĺženie trate do Žiliny .
Myšlienka predĺžiť bratislavsko-trnavskú železnicu a
pripojiť ju na Severnú dráhu cisára Ferdinanda sa zjavila už
roku 1856. Roku 1865 však predložil gróf KEGLEVICH
konkurenčný projekt železnice Komárno -
Nové Zámky - údolie Nitry - Trenčín . Uhorské
ministerstvo prác a komunikácií, ktoré dovtedy uvažovalo len
o Považskej železnici, bolo nútené zapodievať sa aj druhou
alternatívou. Boj medzi Považím a Ponitrím, ktorý sa
rozpútal, nemá v dejinách našich železníc obdobu. O slovo
sa prihlásila Sereď ,
exportujúca ročne viac ako milión centov obilia, a domáhala
sa výstavby trate Šaľa - Sereď - Trnava
- Hlohovec - Nové Mesto nad Váhom - Trenčín .
Ostrihomský arcibiskup, nitriansky biskup a gróf APPONYI,
ktorí vlastnili obrovské majetky na Ponitrí, mali záujem o
trať nitriansku. Prívrženci považskej trasy začali túto
trať nazývať traťou "katolíckou". Obe strany
burcovali verejnú mienku.
Boj vyvrcholil začiatkom apríla 1870, keď uhorská
vláda predložila snemu návrh zákona o vydaní koncesie na
trať Nové Zámky - Nitra - Trenčín pre STROUSBERGA, ktorý zo
štyroch žiadateľov žiadal od štátu najnižšiu úrokovú
záruku, 33 900 zlatých na míľu trate.
Zjavili sa však záujemcovia, ktorí navrhovali, že
postavia trať. Nové Zámky - Nitra
- Trenčín - Vlársky priesmyk s úrokovou zárukou
len 28 500 zlatých na míľu. STROUSBERG však prekonal aj tento
návrh rozličnými ústupkami a záväzkami, a tak v polovici
júna t870 sa rozhodlo o vedení trate cez Nitru, pričom boj
vyhral STROUSBERG.
Koncesiou STROUSBERG dostal právo na výstavbu a
prevádzku parostrojnej železnice z Nových
Zámkov na juh do Komárna a na severozápad cez Nitru a Bánovce
nad Bebravou do Trenčína
a prednostné právo na predĺženie tejto trate do Žiliny . STROUSBERG však túto
trať nepostavil, koncesiu predal bankám a, pozornosť obrátil
na Považskú železnicu.
Ale aj výstavba považskej trate - oživená po zrútení
zámerov Uhorskej severozápadnej dráhy Nové Zámky - Nitra - Trenčín (jej koncesia bola
zrušená až zákonom roku 1879) - bola tvrdo poznačená
rakúskou finančnou krízou. Dva roky po márnom víťazstve
nitrianskej trasy nad považskou sankcionoval v októbri 1872
cisár FRANTIŠEK JOZEF I. koncesiu Považskej železnice pre
spoločnosť WINDISCHGRÄTZ-BREUNER, ktorá už rok predtým
odkúpila konskú železnicu Bratislava -
Trnava a chystala jej prestavbu na železnicu parostrojnú.
( Technické noviny, číslo 46, rok 1988, ročník 36 )