Tunely na trati Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce
Trať Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce sa stavala ako súčasť trate Veselí nad Moravou - Nové Mesto nad Váhom, ktorá tvorila 1. časť stredoslovenskej transverzály, trate spájajúcej Brno cez Veselí nad Moravou, Trenčín, Prievidzu a Zvolen s Košicami. Jej prvoradou úlohou bolo zabezpečiť prepojenie Slovenska s Moravou.
Úlohou trate bolo prekonať prírodné prekážky medzi Moravou a Slovenskom, vytvorené už od Dunaja postupujúcim pohraničným pásmom Malých a Bielych Karpát a odľahčiť Vlársku trať, smerovo a spádovo, priaznivejšou traťou.
Výnosom MŽ zo dňa 17.5.1920 bol generálny projekt úseku Veselí nad Moravou - Myjava zadaný Ing. Jaroslavovi Menclovi z Novej Ostravy a úseku Myjava - Nové Mesto nad Váhom Ing. Jaromírovi Chittussimu z Prahy-Smíchova. O projekte hlavnej dráhy Veselí nad Moravou - Nové Mesto nad Váhom bola 17.-20.5.1921 vykonaná revízia trasy a komisia staničná s priaznivým výsledkom. Najväčšie priemerné dovolené stúpanie bolo stanovené na 12 ‰, maximálna rýchlosť 80 km/h, najmenší polomer oblúkov 400 m.
Aby boli zachované požiadavky hlavnej trate, bolo potrebné preraziť bridličnatú, vrstvami šedomodrého pieskovca riedko preskupenú horu Poľana v pohraničnom hrebeni Bielych Karpát. Práve tu bolo postavené najveľkolepejšie stavebné dielo na celej trati - 2422,9 m dlhý jednokoľajný tunel, neskôr nazvaný na pamiatku nášho prvého ministra národnej obrany Tunelom generála Štefánika. Tunel svojou dĺžkou prekonal rekord vtedy najdlhšieho tunela v sieti ČSD, Špičáckeho tunela na trati Klatovy - Železná Ruda (1874-77, 1 747,25 m).
Pozdĺžny profil trate Veselí nad Moravou - Nové Mesto nad Váhom
V tuneli generála Štefánika dosahuje trať najväčšej nadmorskej výšky 400,78 m, keď nadmorská výška prípojnej stanice Veselí nad Moravou je len 180,76 m a druhej prípojnej stanice Nové Mesto nad Váhom 183,94 m. Ako z toho vyplýva úsek trate, ktorý spája doliny dvoch dôležitých riek, Moravy a Váhu, zároveň úsek vrcholový, bol svojou obtiažnosťou smerodajný pre celú stavbu. Preto Mž - ÚSS zadala stavbu tunelového úseku v km 25,310 až 29,170 už v júli 1923. Na základe výsledkov verejnej súťaže, ktorej sa zúčastnilo 13 firiem, bola jeho vybudovaním poverená firma Ing. Jaroslav Václav Velflík, civ.inžinier, stavebný a civ.geometer v Prahe (ZVST, 15.12.1923). Jej šéf sám osobne riadil všetky práce. Nedočkal sa však prerazenia tunela v septembri 1926, zomrel už 10.4.1926.
Stavebný náklad trate Veselí nad Moravou - Nové Mesto nad Váhom bol rozpočítaný na 238 mil.Kč a výstavba rozdelená na 10 stavebných úsekov. Riadila ju Stavebná správa čsl. štátnych dráh v Myjave. Na výstavbe sa podieľalo väčšie množstvo stavebných firiem a spoločností, väčšinou však pražských. Pri najväčšom rozmachu stavebných prác bolo na staveniskách celej trate zamestnaných denne skoro 5000 robotníkov, od bežných robotníkov až po vedúcich inžinierov. Aj všetok stavebný materiál bol domáceho pôvodu. Tieňom stavby bolo 21 smrteľných úrazov, z nich k šiestim prišlo v Tuneli Generála M.R.Štefánika.
Výnosom MŽ č.j.14783 (VpŽP 31.3.1926) USS zadala stavbu druhého úseku Myjava - Nové Mesto nad Váhom. V tomto úseku boli postavené dva kratšie tunely - Čachtický (250 m) a Poriadsky (486 m), v ktorých bolo spolu prevedených 15 000 m3 murárskych a betonárskych prác.
Podľa výkazu MŽ z 26.11.1927 č.52490/27 ÚSS sa 7.12.1927 uskutočnila technicko-policajnú skúška úseku Lipov - Myjava. Podľa výsledkov komisie minister železníc Josef Václav Najman 8.12.1927 vydal povolenie k užívaniu dielčej trate, vrátane pozemných stavieb a nariadil týmto dňom otvorenie verejnej dopravy, ktorého sa aj sám zúčastnil. V ten deň sa začala vlakom č.1644 pravidelná doprava.
Z nariadenia MŽ 19.8.1929 čís.j.35788/29 bola 27.-28.8.1928 na úseku trate Myjava - Nové Mesto nad Váhom (35,9 km) a prípojnej stanici Nové Mesto nad Váhom vykonaná technickopolicajná skúška. Výsledok bol nezávadný, MŽ pre túto trať udelilo povolenie k užívaniu od 1.9.1929.
Trať Veselí nad Moravou - Nové Mesto nad Váhom je stavebným klenotom, zasadená do krásneho horského prostredia. Celkom 42 % dĺžky je vedenej v oblúkoch (min. R = 300 m), maximálnych sklonov 13,8 ‰ má však takmer 18 % trate. Okrem 3 tunelov bolo potrebné vybudovať množstvo menších objektov a 5 veľkých viaduktov.
Výstavba celej 67,9 km dlhej trate stála 283 miliónov Kč a bola najväčšou investíciou štátu v 20-tych rokoch v rámci výstavby železníc ČSR. Iste i táto skutočnosť i zložité terénne a geologické podmienky boli príčinou, že ďalší plánovaný úsek Myjava - Brezová pod Bradlom, ktorý mal z Myjavy vytvoriť železničný uzol, zostal len v projektoch.
V počiatočných rokoch na trati vládla parná trakcia, ale už v polovici 30. rokov sa kvôli splodinám z dymu v tuneloch zaviedli v osobnej doprave motorové vozy.
V súčasnosti sú tunely v správe Tunelového obvodu Zbehy.
Prameň:
- Krejčiřík, M.: Po stopách našich železníc, Nadas, Praha 1991
- Kretschmer, G.: Železnice v republice Československé, Státní nakladatelství, Praha 1932
- Strana vytvorená : 1. IV. 2000
- Strana aktualizovaná : 4. III. 2002
- Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
