Železničná stanica/Railway station
Poprad-Tatry
(Toto nie je oficiálna strana ŽSR)
( pohľad na stanicu zo satelitu )

Videoklip natáčaný aj v staničnej budove

Na modernizáciu železničnej infraštruktúry v SR sa v r. 2005 vynaloží 5,5 mld.Sk (21. 09.2004)

Investori potrebujú ...

Železničná spoločnosť buduje sieť nových zákazníckych centier

MDPT pokračuje v príprave projektov financovaných z europeňazí podľa plánu

Autovlaky ČD odvezly loni více vozů, růst čekají dráhy i letos
PRAHA 18. 1.2004 - Autovlaky ČD , který jezdí mezi Prahou a slovenským Popradem a zpět, loni odvezly celkem 1449 automobilů, což byl meziroční nárůst o více než 50 procent. ČTK to řekl mluvčí drah Petr Šťáhlavský. Nově dráhy loni zavedly také letní vlak z Prahy na Jadran. Do Splitu a zpět odvezly ČD 613 automobilů s posádkami.
Růst zájmu o cestování autovlakem čekají dráhy také letos. Nové linky však zřejmě nezavedou. Na vlak na Jadran se však cestující s vozidly nejspíš budou moci "nalodit" také v Brně.
Zájem o přepravu osobních vozidel a motocyklů autovlakem mezi Prahou a Popradem v turisticky vyhledávané oblasti Tater na Slovensku stoupá od jeho zavedení v roce 1997, řekl Šťáhlavský. Tehdy byl autovlak v provozu jen o víkendech v letní sezóně od června do září a přepravil 107 silničních vozidel. Postupně byl provoz autovlaku rozšiřován tak, že dnes spojuje Prahu s Popradem denně po celý rok.
Od počátku provozu autovlaku Praha – Poprad v roce 1997 do konce loňského roku ČD přepravily celkem 4164 vozů. Největší zájem je již tradičně v letní turistické sezóně, především v červenci a srpnu.
Autovlak Praha – Poprad odjíždí z pražského hlavního nádraží denně v půl desáté a v Popradu je druhý den ráno po šesté hodině. Zpět odjíždí z Popradu večer před desátou a v Praze je následující den ráno v sedm hodin. Spoj může přepravovat najednou až deset automobilů. Cena zpáteční jízdenky pro automobil a řidiče stojí necelé dva tisíce korun.
V loňském roce zavedly ČD a jejich cestovní kancelář poprvé v historii také autovlak mezi Prahou a Splitem na Jadranu. Spoj byl v provozu od června do září jednou týdně a přepravil 613 silničních vozidel. Cena jízdného pro auto činí 1990 korun. Jízdenka pro cestující začíná na 1990 korunách.
Autovlaky jsou oblíbené v západní Evropě. Například v Rakousku jezdí na několika linkách především mezi východem a západem země. V sousedním Německu pak existuje speciální dceřiná společnost německých železnic, která se zabývá provozem autovlaků například mezi severem země a letními jihoevropskými přímořskými letovisky nebo zimními alpskými sportovními centry.

Záujem o prepravu autovlakom na trase Praha-Poprad stúpol aj v minulom roku
Bratislava 16. 1.2004 - Záujem o autovlak Praha - Poprad od jeho vzniku v roku 1997 prudko rastie. V prvom roku svojej prevádzky prepravil len 107 motorových vozidiel, ale vlani to bolo už 1 449 osobných áut a motocyklov. To je tiež o 521 vozidiel viac ako v roku 2002.
Ako ďalej informuje Petr Šťáhlavský z tlačového oddelenia ČD , na začiatku prevádzky slúžil autovlak len počas letných mesiacov a víkendov. Avšak narastajúci záujem o túto službu viedol k tomu, že ČD, a. s. a slovenská ZSSK , a. s. rozšírili svoje služby až do dnešnej podoby, keď vlak premáva denne po celý rok. Najväčší záujem je počas letnej turistickej sezóny, keď do Vysokých Tatier prúdi najviac turistov zo zahraničia, ale záujem vzrástol aj počas zimných mesiacov, kedy je situácia na cestách menej bezpečná.
V minulom roku bol autovlak rozšírený aj na smer Praha – Split, ktorým bolo počas letných prázdnin prepravených 613 motorových vozidiel. Podobné služby autovlakov sú využívané najmä v Rakúsku a v Nemecku.

Veselka chce udržať objem tranzitnej prepravy na ŽSR
BRATISLAVA 4. 09.2003 - Čerpanie fondov Európskej únie bude pre ŽSR mimoriadne dôležité. "Sme na to relatívne dobre pripravení," uviedol vo štvrtok nový generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka. Podľa neho ide predovšetkým o modernizáciu koridoru č. V, ktorá začala čerpaním prostriedkov z fondu ISPA. Modernizácia je podľa Veselku, ktorý nastúpil do funkcie riaditeľa 1. augusta, mimoriadne dôležitá, ak sa chce zabrániť odkloneniu tranzitnej nákladnej prepravy na železničné siete okolitých štátov. Plánovaná modernizácia nástupíšť staníc Prešov a Poprad by podľa projektu mala stáť spolu 50 mil. eur. (krátené)

Železničná doprava v Poprade

Charakteristika východísk
Železničná stanica Poprad-Tatry leží v km 199,306 dvojkoľajnej trate č. 180 Košice - Žilina . Je stanicou II. kategórie, zmiešanou podľa povahy práce, po prevádzkovej stránke medziľahlou, odbočnou pre trať č. 185 Plaveč - Poprad-Tatry a pre úzkorozchodnú trať č. 183 Poprad-Tatry - Štrbské Pleso . Je dispozičnou stanicou pre trať č. 185 Plaveč - Poprad-Tatry a pre úzkorozchodnú trať č. 183 Poprad-Tatry - Štrbské Pleso . Je zároveň vlakotvornou stanicou.
Výpravná budova železničnej stanice Poprad slúži osobnej i nákladnej doprave, ako aj Tatranským elektrickým železniciam ( TEŽ ) - ( smer Starý Smokovec - Tatranská Lomnica/Štrbské Pleso ). Osobnej i nákladnej doprave slúži 7 dopravných koľají, 5 manipulačných koľají, 3 všeobecné a 12 pomocných koľají.
Na železničnej stanici Poprad-Tatry sú napojené tieto vlečky:
- na košickom zhlaví: Tatravagónka, SD - elektroúsek;
- na žilinskom zhlaví: Poľnonákup, Tatrafruct, Zdroj-Sintra, SAD, Baliarne obchodu, Kovošrot, Stavebná mechanizácia a doprava;
- v medzistaničnom úseku Poprad - Plaveč: VÚ 8838, VEZ (v km 0,8), Tatramat a.s. a Whirpool Slovakia.
Z týchto má odovzdávkové koľaje len Tatravagónka a.s., u ostatných robí železnica aj vlečkovú prevádzku.
V stanici, nad úrovňou koľajiska, je zaústená TEŽ . Pre prestup cestujúcich medzi TEŽ a normálnym rozchodom je riešená nad úrovňou koľajiska stanice prestupová hala, ktorá je prepojená len s výpravnou budovou.
Prístup cestujúcich k vlakom je úrovňový, z TEŽ len cez prístupovú halu výpravnej budovy.
Priepustnosť dopravných koľají (podľa údajov GR ŽSR): 227 vlakov/deň. Rušňové depo (RD) je situované severne od traťových koľají Poprad-Tatry ­ Svit. Elektroúsek je umiestnený v provizórnej administratívnej budove na košickom zhlaví.
Výkony železničnej stanice:

* = vlečky

Na území katastra mesta v m. č. Matejovce na trati Plaveč - Poprad-Tatry je situovaná železničná stanica Matejovce.

Záver východísk
Štatistika výkonov železničnej stanice Poprad má v súčasnom období klesajúcu výkonnosť. Napriek tomu súčasné zariadenie stanice nespĺňa požiadavky modernizácie železničnej dopravy v prognóznom období. Priepustnosť železničného uzla je nedostatočná, dopravné koľaje sú preťažené, kapacita odstavných koľají je nedostatočná.
Najzávažnejšie prevádzkové problémy:
- chýba prejazdná koľaj v nepárnej skupine koľají,
- úrovňový prístup cestujúcich k vlakom a nedoriešený prestup cestujúcich (a batožín) medzi TEŽ a NR,
- nedoriešené čistenie osobných vozňov,
- nedostatočná dĺžka vzťažnej koľaje pre posun.

Návrh riešenia
V širších súvislostiach pre prestavbu a návrh prognózneho rozvoja železničnej dopravy je potrebné vychádzať z uznesenia vlády SR č. 499/1995 o transformácii a rozvoji železničnej dopravy do roku 2000 a po roku 2000. Ide hlavne o zaradenie železničnej trate Púchov - Žilina - Košice ( ako koridor č. V ) do zoznamu medzinárodných železničných magistrál podľa dohody AGC, z čoho vyplýva potreba modernizácie a rekonštrukcie trate na min. rýchlosť 120 km/h.
Do koridoru č. V. Košice - Žilina - Bratislava doporučuje sa z komunálnej úrovne v ÚPN SÚ Poprad severný variant vysokorýchlostnej trate /VRT/ , pre ktorý je v územnom pláne zabezpečená územná rezerva pre technické parametre na min. rýchlosť 250 km/h, kde pri min. vzdialenosti železničných staníc na tejto trati by mohla byť do staníc začlenená aj železničná stanica Poprad-Tatry. Z hľadiska uvedeného navrhujeme úsek trate Poprad - Žilina medzi cestou 11/534 a Železničnou ulicou čiastočne zapustiť, aby sa znížil negatívny vplyv železničnej dopravy na okolie (hluk, úrovňové križovanie Teplickej ul., možnosti peších prepojení nad železnicou a pod.).
Nadväznosť železničných tratí na severojužný tranzitný ťah Plaveč - Košice ­ Čaňa je prostredníctvom železničnej trate Plaveč - Poprad-Tatry , ktorú je potrebné obdobne modernizovať elektrifikáciou a zvýšením traťovej rýchlosti do prognózneho obdobia po roku 2010.
Pre železničný uzol Poprad vypracovalo v minulosti Dopravné rozvojové stredisko Košice (r. 1986) ÚTŠ Poprad-Tatry, ktorá sledovala postup prestavby železničných zariadení v Poprade. V záujmovej oblasti železničného uzla sa v rámci ÚTŠ v súčasnosti eviduje zámer prestavby železničného uzla Poprad-Tatry (koľajisko vrátane traťového oblúka a železničného nadjazdu nad cestou I/67 - Štefánikova ul.).
Návrh riešenia železničnej stanice Poprad vychádza zo štúdie Sudopu­TRADE, s.r.o. Košice (03/96) pre budúcu dostavbu a modernizáciu železničnej stanice (poskytnutej ŽSR, GR, odborom stratégie). Akceptuje sa návrh novej polohy koľají a potrebných plôch pre budúci rozvoj železničných zariadení (prevádzkové ošetrenie osobných vozňov). Ďalší rozvoj nákladného obvodu a výstavba terminálu kombinovanej dopravy sa navrhuje v priestore križovatky diaľnice D1 a cesty I/67 Poprad - Matejovce.
Tento návrh vychádza z prehodnotenia pôvodného, neprijateľného návrhu umiestnenia TKD (terminál kombinovanej dopravy) k jestvujúcemu NO do priestoru Poprad-Veľká, kde by TKD pôsobil ako výrazne nevhodný prevádzkový prvok vo vzťahu k tangujúcej obytnej zóne, svojou hlučnosťou a nevhodným cestným dopravným napojením. Územnorozvojové optimalizovanie problému vedie k potrebe prestavby NO, ktorý v novonavrhovanom priestore križovatky D1 - Matejovce a cesty I/67 Poprad - Matejovce spolu s TKD bude vytvárať vhodnejšiu polohu z hľadiska prevádzkového, ako aj z hľadiska vplyvu železničnej dopravy a prevádzky nákladného obvodu a TKD na okolie. Terminál je navrhovaný ako TKD II. triedy.
Z uvedeného vyplýva aj návrh napojenia nákladného obvodu (spolu s TKD) na železničnú trať Kežmarok - Poprad-Tatry . Tu bude potrebné vybudovať časť novej súbežnej trate ( v rámci modernizácie trate Kežmarok - Poprad-Tatry ) pre nákladné vlaky smerujúce do NO a TKD. Po prípadnej výstavbe TKD priestor terajšieho NO bude zachovaný pre prevádzkovanie - odstavovanie kombinovaných vlakov.
Výhľadové počty vlakov v stanici a na priľahlých traťových úsekoch sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

V osobnej doprave sa predpokladá, že:
- v stanici budú zastavovať všetky vlaky,
- z odbočnej trate budú vedené MOs vlaky, resp. po jej elektrifikácii elektrické jednotky,
- v stanici budú odstavované zásadne len osobné súpravy z hlavnej trate, motorové vozne budú odstavované v RD,
- čistenie a prevádzkové ošetrenie vozňov bude riešené v zmysle vyjadrenia GR ŽSR v KPPOS umiestnenej v RD,
- končiace vlaky po výstupe cestujúcich a vykládke batožín budú odstavené na odstavnú koľaj resp. do RD na KPPOS.

Vzhľadom k tomu, že v zmysle vyjadrenia odboru mobilných prostriedkov je uvažované s výstavbou KPPOS v areáli RD Poprad, v stanici nie je s čistením osobných vozňov uvažované.

Návrh riešenia zariadení pre nákladnú dopravu vychádza z predpokladov:
- v stanici budú končiace a vychodiace vlaky len z odbočnej trate
- príchod a odchod vozňov z a na hlavnú trať bude riešený rovnako ako v súčasnosti tranzitnými Sn, Pn a Mn vlakmi so spracovaním.

Návrh koľajového riešenia a riešenia železničného spodku vychádza zo "Zásad modernizácie vybranej železničnej siete ŽSR" podmienok odboru tratí a budov, ako aj zásad prijatých v rámci "Štúdie modernizácie", v rámci ktorej železničná stanica Poprad-Tatry bola spracovaná. Koľajové riešenie zahŕňa celý rozsah koľajových zariadení pre osobnú aj nákladnú dopravu. Úpravou oboch zhlaví sa dosahuje požadovaná užitočná dĺžka dopravných koľají 750 m, s prejazdnou rýchlosťou košického zhlavia 80 km/h. V menej náročných smerových podmienkach bude žilinské zhlavie rekonštruované na rýchlosť 100 km/h s nadväzným pokračovaním traťovej rýchlosti 120 km/h smerom na Svit.
V súvislosti s elektrifikáciou a modernizáciou železničnej trate Kežmarok - Poprad-Tatry navrhujeme zväčšenie smerového oblúka trate pri výjazde zo železničnej stanice Poprad smerom na Plaveč s nadväznými protioblúkmi pre nadviazanie sa do pôvodnej trasy.
Pre prognózny horizont po roku 2010 uvažujeme územnú rezervu pre budúce zdvojkoľajnenie TEŽ so železničnou stanicou Poprad-Tatry - Starý Smokovec ako variantné riešenie pre prípad, že by nedošlo k realizácii nadviazania Tatranského regionálneho nekonvenčného dopravného systému na Vysoké Tatry.
Návrh zavlečkovania juhovýchodnej časti, priemyselného areálu ­juhovýchodná časť okrsku "K" : Pre túto časť navrhujeme viesť vlečkovú koľaj popri Slovenskej správe ciest - Správa a údržba Poprad a popri Hozelskom potoku až do priestoru za Slovenským plynárenským podnikom. Vlečku navrhujeme zapojiť do novej preloženej trate Poprad - Plaveč. Ostatné stávajúce vlečky sa ponechávajú.

Železničné zastávky:
Železničnú zastávku Poprad - Spišská Sobota pri súbehu tratí Poprad - Košice a Poprad - Plaveč navrhujeme zrušiť, nakoľko sa nachádza len 800 m od zhlavia stanice a z dôvodov skvalitnenia dopravy cestnej v meste nebude ani potrebná. Novú železničnú zastávku navrhujeme vybudovať k roku 2010 na trati Poprad – Košice v priestore okrsku H, v blízkosti zbernej komunikácie vedúcej okrskami C a H, aby bolo možné železničnú zastávku napojiť na dopravu MHD. Realizáciu zastávky je však nutné preukázať ekonomickou efektívnosťou ŽSR .

(Územný plán sídelného útvaru Poprad, Archeko, Banská Bystrica 1998)

Videoklip natáčaný aj v staničnej budove (2006):

Aneela & Arash - Chori Chori (videoklip)

Na URL Poprad II je mierne chybný text:

Rozvoj priemyslu podnietila výstavba železničnej trate Košice - Bohumín v roku 1872 (12. XII. 1871). ... V roku 1889 bola otvorená železničná trať Poprad - Kežmarok, v roku 1892 sa predĺžila po Spišskú Belú a roku 1893 po Podolínec, buduje sa aj odbočka na Tatranskú Lomnicu. ... V rokoch 1908 - 1912 (20. XII. 1908 sprevádzkovanie trate Poprad - Starý Smokovec) sa buduje elektrická železnica Poprad - Starý Smokovec s odbočkami na Štrbské Pleso (13. VIII. 1912 sprevádzkovanie trate Starý Smokovec - Štrbské Pleso) a Tatranskú Lomnicu (16. XII. 1911 sprevádzkovanie trate Starý Smokovec - Tatr. Lomnica). Pre túto trať vznikli elektrárne v Poprade (1908) a v Spišskej Sobote (1909). ... Závod dnešnej Vagónky Tatra bol vybudovaný až v roku 1937. Opravovali a vyrábali sa tu nákladné a cisternové vagóny.

Fotografie:

	Pohľad od západu - dolu: koľajisko rozchodu 1 435 mm, hore: koľajisko TEŽ (1 000 mm) Westly View - down: 1 435 mm-, up: TEŽ (1 000 mm)-gauge line section © Addams 5. IX. 2003-10:11 hod. (Veľká fotografia je dostupná len na Rail CD / Big photo is at Rail CD available only)
	Pohľad od východu - dolu: koľajisko rozchodu 1 435 mm, hore: koľajisko TEŽ (1 000 mm) Eastly View - down: 1 435 mm-, up: TEŽ (1 000 mm)-gauge line section (Zvesti - 2-týždenník OZŽ 10/2002, autor neuvedený)

Odkazy/Links: