| Ďalšie
odkazy Other Links Vysokor. trate |
Vysokorýchlostné trate Veľkej Británie |
|
|
|
| Aktuálna sieť | Predpoklad na rok 2010 | Predpoklad na rok 2020 |
Výstavba vysokorýchlostných tratí vo Veľkej Británii začala oveľa
neskôr, ako v kontinentálnych ekonomicky vyspelých krajinách
Európy.
Zdanlivým motívom by snáď mohol byť Lamanšský prieliv oddeľujúci
ju od kontinentálnej Európy, avšak rozloha hlavného ostrova
dáva dostatočné možnosti ich využitia.
Výstavba 108 km dlhej CTRL (Channel Tunnel Rail Link / "Trať
ku Kanálu") teda začala až po sprevádzkovaní Eurotunela
14. XI. 1994 prvým, hoci dlhším avšak technicky jednoduchším
72 km dlhým prvým úsekom od Eurotunelu po Ebbsfleet (obec pri
juhovýchodnom okraji Londýna), na ktorom začala prevádzka 15.
IX. 2003, druhý - "mestský" - 38 km dlhý úsek
Ebbsfleet - London St. Pancras bol sprevádzkovaný až 14. XI.
2007 (presne 13 rokov po otvorení Eurotunelu). Trať bola pri
tejto príležitosti optimisticky premenovaná na HS 1 (High
Speed 1 / "Vysokorýchlostná 1").
HS 1 je od 15. IX. 2003 využívaná medzinárodnými vlakmi TGV
Eurostar a od 29.VI.
2009 vnútroštátnymi vlakmi radu 395 spolčnosti
Southeastern.
V súčasnosti je zvažovaná výstavba ďalších
tratí smerujúcich na sever od Londýna (čím by sa žst.
London St. Pancras stala centrálnym uzlom vysokorýchlostných
vlakov krajiny), existuje aj alternatíva výstavby trate pre
Transrapid
(UK Ultraspeed), avšak pre finančnú náročnosť výstavby
prvej, či druhej, nie je vláda naklonená k jej začiatku v blízkej
dobe.
Značne futuristickejším je projekt Transatlantického tunelu,
ktorý by mal spájať severnú Ameriku (New York ?) s Londýnom
a Parížom. TV-spoločnosť Discovery o ňom natočila dokumentárny
film ( výňatok
).
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Vysokorýchlostný
vlak - vlak idúci aspoň po časti trate rýchlosťou
minimálne 250 km/h ( norma UIC a EÚ
) - novinári v krajinách V4 hovoriaci o
"vysokorýchlostných" vlakoch a tratiach, príp. používajúci
jazykový nezmysel "rýchlovlak" pre trate a vlaky pre
rýchlosť 160 km/h ( ŽSR / ZSSK / ČD ) a 200 km/h ( MÁV / PKP ), dokazujú len
svoj amaterizmus a neznalosť problematiky.
S ich vývojom začalo Japonsko ( Šinkansen
), ktoré vybudovalo (a naďalej buduje) hustú sieť vysokorýchlostných
tratí, avšak neskôr začal ich rozvoj aj v Európe, kde vlaky
skupiny TGV ( krátke obdobie ICE ) držia svetové rýchlostné rekordy.
Vysokorýchlostné vlaky premávajú rýchlosťou
V rôznych štádiách príprav je premávka rýchlosťou minimálne 250 km/h v krajinách: Portugalsko , Holandsko, Švajčiarsko , Poľsko , Rusko , Turecko , Maroko , India , Čína , USA , Mexiko , Brazília , Argentína ; projekt v Austrálii bol zastavený.
Svetový rekord v oblasti konvenčných koľajových vlakov je z 3. apríla 2007 a drží ho francúzsky TGV POS č. 4402, ktorý dosiahol rýchlosť 574,8 km/h, v oblasti ostatných vlakov je to japonský magneticky nadľahčovaný vlak (Maglev) MLX01, ktorý dosiahol rýchlosť 581 km/h.
Vysokorýchlostná železničná trať -
verejná dopravná dráha s prevádzkovou rýchlosťou minimálne
250 km/h, ako ich doplnenie sú alebo budú existujúce trate
špeciálne rekonštruované na rýchlosť 200 km/h ( norma UIC a EÚ ). Ich výstavba je
nákladnejšia voči úpravám štandarných tratí pre
prevádzku "naklápacích" vlakov a zväčša nie sú
používané nákladnými vlakmi, čím umožňujú prevádzku
rýchlosťami do 350 km/h, perspektívne i vyššími.
Vlaky s naklápacou technológiou umožňujú na štandardných tratiach s menšími polomermi oblúkov voči vysokorýchlostným tratiam ich prejazd rýchlosťami vyššími až do 30 % voči štandarným vlakovým súpravám. Existujú 2 typy naklápacích systémov:
Ďalšie odkazy/Other Links:
Transatlantický
železničný tunel - stránky servra cs.wikipedia.orgVysokorýchlostná železničná
doprava v Európe - správy z tlače , diskusiaProgram rozvoja železničných
ciest na Slovensku do roku 2010Strana vytvorená / Site created : 04-IV-2008
Posledná aktualizácia / Last update : 09-IV-2010
