Závaly tunelov
Na našich stavbách prišlo k zavaleniu niekoľkých tunelov, pri ich stavbách, ale aj po ich výstavbe za železničnej prevádzky. Najväčší počet tunelových závalov bol ale spôsobený umelými deštrukciami pri ústupe nemeckých vojsk z územia Slovenska.poškodené tunely počas 2. sv. vojny | |
Jablonický | |
Bralský, Štubniansky | |
Neresnický | |
Kriváň, Píla | |
Zlatniansky | |
vetracia šachta Čremošnianskeho | |
Skalica, Hrenca I, Blaufuss | |
Telgártsky, Hronský, Besnický, Jarabský I, Jarabský II, Stratenský, Hamrický, Mlynecký, Gelnický | |
Oždiansky | |
Ťahanovský, Margecanský, Štiavnický, Kraľovanský, Strečno I, Strečno II, Strečno III | |
Thurzovský | |
Lupkowský | |
Nemcovský, Strážčanský |
Druhy závalov v tuneli podľa polohy v pozdĺžnom smere
predportálový (zával horniny v tunelovom predzáreze), portálový (zrútenie portálu), priportálový (zrútenie tunelových pásov pri portáli), vnútorný (zrútenie pásov vnútri tunela)
Obnova zavaleného tunela
Pri umelom poškodení bol utrpel nielen tunel, ale i jeho oporné múry na oboch stranách tunelovej rúry. Odstraňovanie uvoľnenej horniny z tunelov a zo zárezov bolo najťažšou a najdrahšou prácou. Podľa odhadov bolo vyvezené 130 000 m3 uvoľnenej zeminy, t.j. asi 20 000 vagónov. Táto práca bola nielen najťažšia, ale i nebezpečná. Nedalo sa totiž vopred predpokladať, že všetky nálože explodovali, niektoré zostali nevybuchnuté a explodovali až pri odstraňovaní horniny, keď sa na ne narazilo. Ďalšie nebezpečie práce spočívalo v tom, že sa nedalo vopred predpokladať, či pri odoberaní zosunutej zeminy alebo skaly sa ďalšia časť nezosunie. Pri uvoľňovaní zavalených zárezov záležalo veľa aj na počasí. Za suchého počasia zemina dobre držala v prirodzenom sklone, ale ak nastal odmäk alebo veľké dažde, zmäknutá zemina sa už neudržala a zosunula sa. Viackrát zasypala dole pracujúcich robotníkov, o život prišlo 5 robotníkov. Pri oprave tunelu Kriváň sa objavili jedného dňa nad pracoviskom 4 nemecké lietadlá, ktoré zhodili na pracujúcich robotníkovi bomby. Nálet si vyžiadal 14 ľudských životov.Práce s rekonštrukciou zavalených tunelov patria k najťažším, pretože je potrebné
Práce musia byť i pri ťažkostiach a nebezpečnosti urobené čo najrýchlejšie, pretože od ich ukončenia závisí u neúmyselných závalov možnosť pokračovania ďalej v stavbe a u úmyselných závaloch obnovenie dopravy v tuneli a tým i umožniť dopravu na úsekoch trate, na nich ktorej tunel leží. Pri rekonštrukcii sa najprv odstránila spadnutá hornina, ktorou bol tunel zavalený a vlastný tunel sa opravil len provizórne. Za skruže, zhotovené z ohnutých koľajníc, alebo drevených rámov, zatiahlo sa pozdĺžne šalovanie, ktoré zabraňovalo pádu uvoľnenej skaly na koľaje. Tam, kde tunel bol poškodený z veľkej častí a nedalo nádeje, že bude skoro opravený, tunel sa vyradil z prevádzky do doby, kým sme ho definitívne neopravili zriadením nových klenbových pásov a nových portálov s príslušnými opornými murivami v priľahlých zárezoch. Takto bol opravený Thurzovský a Strečniansky tunel v ľavej koľaji. Na iných miestach pri jednokoľajnej trati, na ktorej prevádzka nemohla byť vyradená na dlhú dobu, ktorú si vyžiadala oprava tunela, bola postavená časť novej trate, ktorá tunel obišla. Týmto spôsobom bol opravený tunel Ťahanovský a Lupkowský. Pramene:
Zavalené tunely boli v rokoch 1945 a 1946 obnovené väčšinou podľa pôvodných tunelových obmuroviek a s rovnakým tvarom, ako pred závalom. Keďže tu išlo len o rozrušenie portálov a niekoľko pásov v ich blízkosti, pričom hornina nad obmurovkou v podstate bola len nepatrne rozrušená, postupovalo sa pri obnove čisto tunelársky. Ako prvá bola vždy prerazená smerová štôlňa zavaleným tunelom. Z nej sa postupovalo obvykle modernou rakúskou metódou až do úplného vymurovania poškodeného miesta.
Poškodené tunely opravovala železnica svojimi zamestnancami, alebo túto prácu zadávala súkromným firmám. Červená armáda pomohla opraviť a uviesť do zjazdného stavu 3 tunely (dva na trati Šomošová - Vrútky a Lupkowský).
Pri opravách tunelov sa spotrebovalo najviac zo všetkých stavebných hmôt dreva, najmä guľatiny. Stavebné náklady podľa odhadov predstavovali asi 43 850 000 Kčs.