Železničné správy z tlače 20050118

Rychlovlak Pendolino už při testovacích jízdách svezl tisíce lidí
PRAHA 9. 01. 2005 (ČTK) - První český rychlovlak Pendolino při svých každodenních testovacích jízdách mezi Prahou a Děčínem již svezl tisíce lidí. ČTK to řekl Pavel Tesař z tiskového oddělení ČD. Vlak zahájil zkušební provoz s pasažéry loni 23. prosince.
Hned první den se jím svezla na různých úsecích trasy mezi Prahou a Děčínem asi tisícovka lidí. Největší nápor cestujících přitom přišel o svátcích a v následujících dnech. Vlak jezdil hlavně o víkendech zcela plný, řada lidí musela stát. Nyní už se největší fandové svezli a tak lze očekávat, že bude volnější, řekl Tesař. Především v pracovní dny již je méně rezervací a ve vozech druhé třídy se již čas od času objeví také volné místo.
Zatím ale stále moderní rychlovlak budí pozornost ve stanicích a nádražích, kterými projíždí. První dny si ho na Masarykovo nádraží v Praze, ale také do Kralup, Ústí a Děčína přišly prohlédnout a vyfotit stovky železničních nadšenců. Při vůbec první jízdě na projíždějící rychlovlak čekala řada amatérských fotografů také po trase.
Dráhy zatím vlak na spoji, který odjíždí z Masarykova nádraží v 10:26 hodin, nasazují denně. Vzhledem k tomu, že jde o zkušební provoz, nelze ale podle Tesaře zaručit, že Pendolino pojede skutečně každý den. Vlak staví v Kralupech nad Vltavou, Roudnici nad Labem, Lovosicích a Ústí nad Labem. Do Děčína přijede ve 12:04. Zpět z Děčína vyjíždí v 13:57, do Prahy na Masarykovo nádraží se vrátí v 15:38. Zpáteční jízdenka z Prahy do Děčína vyjde na 180 korun.
Zájemci o svezení nemusí spěchat, protože zkušební provoz s cestujícími bude trvat řadu měsíců. Vlak musí s cestujícími najezdit 50 tisíc kilometrů.
Pendolino je schopno jet rychlostí až 230 km v hodině. Ve zkušebním provozu však pojede nejrychleji 160 km v hodině a s vyšší rychlostí se nepočítá ani po jeho nasazení do běžného provozu od prosince příštího roku. Na vyšší rychlosti totiž v Česku nejsou připraveny železniční koridory. O přestavbě na 200 km v hodině se uvažuje na některých úsecích koridoru do Berlína na německém území. Vlak vytvořil loni v listopadu při testech tuzemský rychlostní rekord 237 km/h.

Lokomotivku ČMKS ovládla ze dvou třetin firma Caterpillar
(ČTK) PRAHA 9. 01. 2005 - Společnost Caterpillar vstoupila do výrobce lokomotiv ČMKS. Suma, kterou za dvoutřetinový podíl zaplatila, nebyla zveřejněna. Šlo však o stamiliony korun. Transakce se uskutečnila prostřednictvím firmy Phoenix-Zeppelin, výhradního prodejce stavebních strojů Caterpillar v ČR. S odkazem na vyjádření generálního ředitele Phoenix-Zeppelin Josefa Mixu to uvádí v pondělním vydání týdeník Euro.
Phoenix-Zeppelin a ČMKS spolu sedm let úzce spolupracovaly a tak transakce proběhla velmi rychle. "Známe se navzájem velmi dobře, takže akvizici na několik stovek milionů korun jsme vyjednali a uzavřeli během deseti dnů," dodal k uzavřenému obchodu ředitel Mixa.
Zájem o koupi 66 procent akcií ČMKS měla i plzeňská Škoda Holding. ČMKS se specializuje na opravy a modernizace lokomotiv a loni na podzim představila nový stroj, který přijel pokřtít předseda vlády a bývalý kandidát na strojvedoucího v Lokomotivním depu Praha-Vršovice Stanislav Gross. Motor do ní dodává právě Caterpillar.

Nové železnice ručia za záväzky spoločne
HOSPODÁRSKE NOVINY 10. 01. 2005 , Danielis Juraj - Spolu so Železničnou spoločnosťou Slovensko, ktorá má od nového roka na starosti osobnú železničnú dopravu, vznikol aj jej nákladný ekvivalent - železničná spoločnosť Cargo Slovakia.
Do novej firmy z pôvodného 20 mld základného imania prešiel majetok v hodnote 12,671 mld Sk. Železničná spoločnosť Cargo disponuje 800 lokomotívami a približne 16.000 nákladnými vozňami z bývalého majetku unitárnej Železničnej spoločnosti (ZSSK), ktorá bola ešte do konca minulého roka zodpovedná za oba typy železničnej dopravy.
Podľa účtovnej uzávierky ku koncu septembra 2004 sa rozdelili aj záväzky. Ako povedal hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Miloš Čikovský, ich rozdelenie nie je možné presne vymedziť. Každá z nástupníckych spoločností ZSSK za splnenie záväzkov ručí celým majetkom, hoci v prípade, že by jedna z nich záväzok nesplnila, je ručenie spoločné. Len kumulatívy úverov starej Železničnej spoločnosti na konci roka dosiahol 4,4 mld a do konca 2005 sa ešte zvýši o 200 mil. Sk.
Okrem prevádzky nákladnej dopravy sa Železničná spoločnosť Cargo bude sekundárne venovať aj prenájmu a údržbe vozňov. V údržbe bude zatiaľ jej najväčším klientom s nakontrahovanými výkonmi 1,4 mld Sk ročne práve Železničná spoločnosť Slovensko. Ako povedal generálny riaditeľ firmy Pavol Kužma, vozne firma prenajíma napríklad Českým dráham alebo poľskej PKP. "Čechom prenajímame vozne prispôsobené na traťovú rýchlosť 160 km za hodinu. Naše koridory ju totiž zväčša ešte neumožňujú. V modernizácii železničnej infraštruktúry je Česko ďalej," dodal.
Na tratiach Železníc SR zatiaľ prepravuje tovar 14 prepravcov, napríklad U.S. Steel Košice či Hornonitrianske bane Prievidza. Ich počet však zrejme vzrastie po plánovanej úprave poplatkov za používanie železnice, ktorú v tomto roku so Železnicami SR pripravuje MDPT SR. Tie totiž v nákladnej preprave patria k najvyšším v Európe. Nákladný prepravca v súčasnosti zamestnáva 12.256 pracovníkov a rovnako ako jeho sesterská firma ich v tomto roku plánuje prepustiť 250. Redukcia sa bude týkať predovšetkým obslužných pracovníkov v údržbe.
Rok 2005 by podľa podnikateľského plánu mala firma ukončiť so ziskom 97,5 mil. Sk, čo by bol od vzniku SR prvý zisk železničného dopravcu. Výkony by sa však v porovnaní s predchádzajúcim rokom nemali zmeniť - spoločnosť prepraví okolo 49,6 mil. t tovaru. Redukcie Kužma avizuje predovšetkým v prevádzkových nákladoch.

České dráhy majú záujem o nákladnú dopravu
Nákladná preprava by sa ešte v tomto roku mohla predať. Zatiaľ však nie je jasné, aký majetkový podiel sa vyčlení na privatizáciu. "V januári uzavrieme súťaž na privatizačného poradcu, ktorý odporučí spôsob predaja," povedal generálny riaditeľ železničnej dopravy na MDPT SR Dušan Turanovič. Medzinárodné výberové konanie na budúceho kupca ministerstvo vypíše najskôr v apríli. O funkciu poradcu sa zatiaľ zaujíma 7 firiem, medzi ktorými sú napríklad Deloitte & Touche, JP Morgan či PriceWaterhouseCoopers. Oficiálny záujem o privatizáciu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia dosiaľ potvrdili České dráhy.

Železničná spoločnosť, a.s., sa od 1. januára 2005 rozdelila
Na Slovensku máme tri železničné spoločnostiNárodná obroda
10.01.2005, Miro Devinsky - Od prvého januára tohto roka sa Železničná spoločnosť, a.s., (ZSSK) rozdelila na dva samostatné podniky. Železničná spoločnosť Slovensko, as., bude zodpovedná za osobnú dopravu a druhý podnik, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, as., bude zabezpečovať nákladnú dopravu. O rozdelení spoločností rozhodla v júli minulého roku vláda SR. Proces delenia bol navyše sprevádzaný zavádzaním systému procesného riadenia. Od prvého januára 2005 začali obe nové spoločnosti fungovať s novými procesné orientovanými štruktúrami. Pred rozhodnutím jediného akcionára o rozdelení spoločnosti, čiže štátu, sa uskutočnila aj vnútorná delimitácia majetku a záväzkov medzi jednotlivými časťami podniku. Prihliadalo sa pritom na to, aby obe spoločnosti boli vybavené príslušným parkom koľajových vozidiel podľa ich určenia vrátane hnacích vozidiel a taktiež, aby obe spoločností boli vybavené primeranými administratívnymi priestormi.

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
Podľa dohody, Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., (ZSSK) vlastní približne sto univerzálnych elektrických rušňov, ktoré sa používajú na dopravu rýchlikov a prímestských vlakov a taktiež koľajové vozidlá určené výhradne pre osobnú dopravu (osobné vozne, motorové a elektrické jednotky). K tomuto parku koľajových vozidiel prešiel do spoločnosti pre osobnú dopravu aj rušňový personál. Park lokomotív pre osobnú dopravu postačuje na súčasne očakávané prevádzkové výkony do roku 2008.

Železničná spoločnosť Cargo Slovakia.
Do Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., (ZSSK Cargo) prešlo okrem nákladných vozňov aj približne 800 lokomotív, čo by malo s dostatočnou rezervou pokrývať potreby nákladnej dopravy. Táto spoločnosť je schopná zvládnuť nárast výkonov až o 50 percent v porovnaní so súčasnosťou. Do spoločnosti ZSSK Cargo prechádza aj majetok ktorý majú rušňové depá a celá údržbárska základňa. V súlade s rozdelením majetku a záväzkov boli rozdelení aj zamestnanci spoločnosti. Ostatné aktíva a pasíva boli rozdelené podľa vecného obsahu (úvery, pohľadávky, i ostatné záväzky). Špecifikácia rozdeleného obchodného majetku a záväzkov, ako aj ocenenie nepeňažných vkladov, sa uskutočnili na základe priebežnej účtovnej závierky k 30. septembru 2004.

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., (ZSSK) (vznikla 1. 1., 2005).
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., (ZSSK) podniká v oblasti prepravy osôb v osobnej železničnej preprave. Tento predmet činností je jej hlavným zdrojom príjmov. Táto spoločnosť zabezpečuje dopravné a obchodné činností vo verejnom záujme v osobnej doprave pre štát a regióny. Zakladateľom a stopercentným vlastníkom akcií Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., je Slovenská republika. Práva štátu ako akcionára Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Orgánmi spoločnosti je valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti, ďalej je to predstavenstvo, ktoré je štatutárnym orgánom spoločnosti, dozorná rada, ktorá je najvyšším kontrolným orgánom spoločností, a generálny riaditeľ, ktorý je výkonným orgánom spoločnosti. Generálny riaditeľ riadi spoločnosť v rozsahu písomného poverenia predstavenstva a organizačného poriadku spoločnosti.
Vznik Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., vychádza z princípu vyrovnaného hospodárenia, ktorá nemá uskutočňovať ekonomicky nevýhodné služby. V prípade výkonov Vo verejnom záujme je úhrada vzniknutej straty povinnosťou štátu. Rozvoj spoločnosti by mal umožniť jej dlhodobú finančnú stabilitu, zachovanie súčasného podielu v preprave osôb v ekonomickom prostredí trhovej ekonomiky Slovenska a Európskej únie. Taktiež by sa mala zabezpečiť jej konkurencieschopnosť na vnútornom i medzinárodnom prepravnom trhu a taktiež trvalé zvyšovanie spokojnosti zákazníkov a zlepšovanie výkonnosti spoločnosti.

DELENIE MAJETKU TRANSPARENTNÉ.
Hodnota nepeňažných vkladov podľa znaleckého posudku, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, dosahuje v Železničnej spoločnosti Slovensko, as., hodnotu 6, 973 mld Sk, a pre ZSSK Cargo, 12,671 mld. Sk.
Uvedené sumy predstavujú inicializačné vlastné imanie základné imanie plus zákonný rezervný fond a ostatné fondy oboch nástupníckych spoločností k prvému januáru 2005. Treba však zdôrazniť, že v priebehu nasledujúceho obdobia, približne do 31. marca 2005, príde k aktualizácii výšky nepeňažných vkladov, a teda aj imania nástupnických spoločnosti, formou doplnku k znaleckému posudku na základe výsledkov riadnej individuálnej účtovnej závierky k dátumu 31.12.2004. Očakávané zmeny vo výške nepeňažných vkladov vyvolajú najmä pohyby aktív a pasív zanikajúcej spoločnosti 0 v rámci jednotlivých častí podniku) medzi 1. októbrom a 31. decembrom 2004 a zmenou javovej formy niektorých aktív a pasív v tomto období.

HLAVNÉ STRATEGICKÉ CIELE ZSSK.
- Dokončiť konsolidáciu spoločnosti a implementáciu procesného riadenia v roku 2005.
- Dosiahnuť 22-percentný podiel na trhu prepravy osôb na Slovensku podľa metodiky EUROSTAT, v súčasnosti je podiel 193 %
- Zvýšiť do roku 2008 pridanú hodnotu na zamestnanca 2,5-násobne v porovnaní s rokom 2002 (bez výkonov vo verejnom záujme)
- Zachovať mieru zadĺženia vlastného imania na hodnote menej ako 0,75.

CIEĽOMJE ZVYŠOVANIE KVALITY.
Po poklese používania osobnej železničnej prepravy občanmi na Slovensku, najmä v súvislosti so zastavením prevádzky na vybraných regionálnych tratiach v roku 2003, vedenie ZSSK, a.s., očakáva v ďalšom období jej postupnú sta bilizáciu. Pri stabilizácii podielu spoločnosti na trhu je predovšetkým potrebné sledovať nevyužívanie kapacít a presunúť ho na spoje s vyšším využitím, ďalej znižovať úniky tržieb a pružnejšie reagovať na zmeny požiadaviek trhu. Nevyhnutné bude aj zvyšovanie kvality cestovania s dôrazom na čistotu vlakov, pokračovať v zavádzaní a rozširovaní systému manažérstva kvality (SMK) osobnej železničnej prepravy a taktiež zvyšovať kvalitu služieb pri vybavovaní cestujúcich. Ide konkrétne o využívanie služieb Kontaktného centra, ďalej predaj lístkov cez internet, mobil a využívanie služieb zákazníckych centier. Pri tvorbe grafikonu vlakovej dopravy na obdobie rokov 2005/2006 je potrebné zamerať sa na vedenie väčšieho počtu priamych spojov, skracovanie jazdných časov a zlepšenie prípojovosti vlakov. U rate je taktiež potrebné rokovať so samosprávnymi krajmi o prechode kompetencií na samosprávne kraje, ktoré budú koordinovať a finančne dotovať regionálnu dopravu.

DO HRY VSTUPUJÚ AJ SAMOSPRÁVNE KRAJE.
Vzhľadom na nutnosť zabezpečiť vyššie uvedené zámery v osobnej železničnej doprave je potrebné v strednodobom výhľade zabezpečiť predovšetkým tieto úlohy:

Zaobstarať motorové jednotky a poschodové súpravy na zabezpečenie miestnej a prímestskej dopravy s cieľom zvýšiť kultúru cestovania, zvýšiť rýchlosť prepravy a znížiť priame prevádzkové náklady.

Realizovať vybavovanie cestujúcich na báze iných technológií (označovače, predajné automaty a pod.) s cieľom znižovať náklady na vypravenie cestujúcich a zvýšiť počet opakovaných ciest

Znížiť náklady na zabezpečenie prevádzky unifikáciou vozového parku a zvýšením jeho využitia pre pokrytie požiadaviek pravidelných cestujúcich na veľké vzdialenosti, zabezpečiť prípoje k diaľkovým vlakom.

Realizovať zavedenie komplexnej technológie vybavovania cestujúcich na báze bezkontaktných čipových kariet (elektronická peňaženka, cestovný doklad, možnosť kooperácie s inými dopravcami v rámci prípojovej, resp. integrovanej dopravy, parkovacia služba). Zavádzanie bezkontaktných apových kariet pre verejnosť bude realizované v niekoľkých etapách v súlade so spracovaným projektom.

Pokračovať v rozširovaní systému manažérstva kvality osobnej dopravy a prepravy vo vzťahu k využívaniu mobilných prostriedkov (úroveň čistoty, hygiena, vozňový park...).

Pokračovať v rokovaniach so samosprávnymi krajmi pokiaľ ide o prechod kompetencií na samosprávne kraje, ktoré budú koordinovať a finančne dotovať regionálnu dopravu.

PRÍMESTSKÁ DOPRAVA BUDE ROZHODUJÚCA.
Z hľadiska očakávanej frekvencie cestujúcich, rozsahu dopravy a napojenia na sieť diaľkovej medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy, považuje vedenie Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., segment prímestskej dopravy za rozhodujúci pre rast objemu výkonov v budúcom období. Ide o dopravu v okolí Bratislavy, Žiliny, Košíc a súmestia Banská Bystrica - Zvolen. Zvýšenie poctu cestujúcich je možné dosiahnuť predovšetkým optimalizáciou grafikonu vlakovej dopravy, spočívajúcou v zavádzaní taktovej prímestskej dopravy na vytypovaných traťových ramenách. Napríklad v oblasti veľkých miest možno hovoriť v prepravných špičkách o zavádzaní integrovanej dopravy. Taktiež sa treba sústrediť na harmonizáciou s inými druhmi verejných dopráv vrátane zavádzania integrovaných dopravných systémov vo väčších mestách a ďalej na obnovenie parku mobilných prostriedkov pre prímestskú dopravu.
Na dosiahnutie výraznejších pozitívnych zmien v ďalšom vývoji Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., je však taktiež potrebné zrovnoprávniť podmienky podnikania v cestnej a železničnej doprave, a to predovšetkým formou harmonizácie poplatkov za použitie dopravnej cesty v osobnej doprave a prijatím legislatívnych noriem dotýkajúcich sa verejnej dopravy.

PROCESNÉ RIADENIE POMÔŽE.
Súčasne s rozdelením Železničnej spoločnosti, a.s., na dve spoločností prichádza k implementácii procesného riadenia. Cieľom tohto projektu je predovšetkým skvalitnenie riadenia celého chodu podniku, ďalej optimalizácia poctu zamestnancov, zníženie počtu riadiacich stupňov v riadení, odstránenie duplicitných činností a celkové skvalitnenie a zvýšenie efektívnosti vykonávaných činností. Východiskový evidenčný počet zamestnancov k prvému januáru 2005 bol definovaný v projekte Zmeny a dosiahol počet 4744 pracovníkov. V priebehu tretieho a štvrtého štvrťroka roku 2005 vedenie Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., uvažuje s postupnou optimalizáciou zamestnanosti a s uvoľnením 250 zamestnancov. Evidenčný počet zamestnancov k 31.12.2005 podľa plánu dosiahne 4494.

VÝKONY VO VEREJNOM ZÁUJME.
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., podniká v oblasti prepravy osôb v osobnej železničnej preprave. Tento predmet činnosti je teda aj hlavným zdrojom príjmov spoločnosti. Plán v osobnej preprave vychádza zo "Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme", medzi ZSSK, a.s., a štátom, na základe ktorej spoločnosť zrealizuje objednaný výkon v rozsahu 31,687 miliónov vlakových kilometrov. Rozsah objednávky zodpovedá možnostiam štátu, ktorý určil na krytie strát z prevádzky osobnej železničnej prepravy na Slovensku sumu vo výške štyri a pol miliardy korún.
Plánovaný hospodársky výsledok z prevádzky osobnej dopravy na Slovensku za rok 2004 je strata vo výške 1,14 miliardy Sk. Výšku hospodárskeho výsledku ovplyvnili predpokladané náklady v čiastke 8,7 miliardy korún a výnosy v čiastke 7,59 mld. Sk.

INVESTIČNÝ PLÁN NA ROK 2005.
Návrh investičného plánu na rok 2005 a strednodobý investičný plán na roky 2004-2008 pre Železničnú spoločnosť Slovensko, a.s., vychádza z prijatých zásad súvisiacich s finančnou konsolidáciou spoločnosti, v rámci ktorej sa predpokladá v nasledujúcich dvoch rokoch investovanie len do výšky odpisov. Po ukončení ďalšej etapy fiškálnej decentralizácie a presune objednávania rozhodujúceho objemu výkonov vo verejnom záujme na vyššie územné celky (VÚC), môže prísť k zásadnej zmene štruktúry produktového portfólia a aj k následným zmenám v plánovaných investíciách.
Splátky investičných úverov v objeme 349,9 mil. Sk sa budú hradiť z vlastných zdrojov. Do Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., prešli k prvému januáru úvery vo výške 3, 89 mld. Sk. Plánované čerpanie nových úverov na rok 2005 v objeme 504 mil. Sk bude použité na modernizáciu šiestich kusov motorových vozňov (z typu 810 na 812) a na pokračujúcu modernizáciu 100 kusov osobných vozňov.

SŽDC uvede v pololetí do provozu první komunikační síť GSM-R
(ČTK) PRAHA 10. 01. 2005 - Správa železniční dopravní cesty uvede na konci prvního pololetí do provozu bezdrátovou síť GSM-R pro komunikaci vlaků a pozemního personálu na trati Děčín – Praha – Kolín. Po vyhodnocení pilotního projektu chce firma komunikační systém nasadit i na dalších tratích, řekl dnes ČTK náměstek generálního ředitele Bohuslav Navrátil. České dráhy musí GSM-R od začátku roku vybavovat vlaky, které jezdí do Německa.
Další výstavba bude podle Navrátila záviset především na finančních možnostech firmy. Přednostně železnice počítá s dobudováním sítě na celém I. tranzitním železničním koridoru Děčín – Břeclav, jehož součástí je i trať Děčín – Kolín.
Síť GSM-R buduje pro železnici skupina firem vedená společností Kapsch. Kvůli zakázce za 255 milionů korun se firma musela účastnit tří výběrových řízení, které se táhly od roku 2001. Dráhy firmu vždy označily za vítěze, ale rozhodnutí opakovaně napadal druhý účastník tendru, firma Siemens. Úřad pro ochranu hospodářské soutěže loni v květnu odvolání Siemense definitivně zamítl.
České dráhy již mají podle mluvčího Petra Šťáhlavského dva typy lokomotiv, které jsou systémem GSM-R vybaveny. Stroje jsou nasazovány například na spoje EuroCity a nákladní vlaky, které jezdí do německého vnitrozemí. Po zavedení systému v ČR jej tak mohou začít okamžitě využívat. GSM-R bude používat i nový rychlovlak Pendolino, který již na trase Praha – Děčín ve zkušebním provozu jezdí.
Systém od stejného dodavatele, kterým je Nortel Networks, funguje například v Německu nebo ve Francii a Kapsch si vybraly i slovenské železnice.
V případě úspěšné realizace pilotního projektu by se Kapsch mohl podílet i na dalším pokrývání tuzemské železniční sítě, což je zakázka v celkové odhadované hodnotě až šest miliard korun.

Polští železničáři budou v úterý dvě hodiny stávkovat
(ČTK) VARŠAVA 10. 01. 2005 - Zaměstnanci polských železnic budou v úterý dvě hodiny stávkovat na protest proti restrukturalizaci státního podniku PKP, což je obdoba Českých drah. Železničáři tak budou blokovat všechny tratě do hlavního města a z něj. Uvedla to dnes mluvčí odborářů, kteří akci chystají.
Odbory v minulých týdnech proti restrukturalizaci uspořádaly už několik menších protestů. Nelíbí se jim, že podnik chce změnit způsob podpory ztrátových regionálních tratí.
"Přesnou formu protestu si necháváme jako překvapení až do zítřka. Uděláme ale všechno proto, abychom zajistili, že se žádný vlak od 8:00 do 9:50 hodin nedostane do Varšavy ani ven," uvedla mluvčí odborářů Barbara Komanderová.
PKP ohlášenou stávku považuje za ilegální a tvrdí, že bude po organizátorech protestu požadovat finanční odškodné, napsala dnes agentura Reuters.

Po zavedení diaľničného mýta v Nemecku sa bude voziť uhlie po železnici
(TASR) Mníchov 10. 01. 2005 - Zavedenie diaľničného mýta v Nemecku pre nákladné vozidlá od nového roku bude mať priaznivý vplyv na železnicu. Podľa dopravných expertov mníchovskej poradenskej firmy Mercer prestala byť preprava lacných surovín a materiálov po cestách ekonomicky výhodná. Napríklad preprava uhlia po koľajniciach na veľké a stredné vzdialenosti sa stala teraz lacnejšou. Nemecký denník Süddeutsche Zeitung uviedol, že preprava drahých nákladov a veľkého množstva malých výrobkov však nezdražie zaplatením mýta do takej miery, aby bolo pre ich prepravcov výhodnejšie presunúť ich z diaľnic na železnicu.

Nová etapa železničnej dopravy
HOSPODÁRSKE NOVINY 11.01.2005, Danielis Juraj - Dva roky po rozdelení mamutích Železníc SR na 2 firmy sa derivuje aj Železničná spoločnosť, ktorá vtedy vzišla z tejto transformácie. Oddelením nákladnej a osobnej dopravy sa rieši niekoľko akútnych problémov. Ale na druhej strane ich aj niekoľko vzniká. Osamostatnenie nákladnej a osobnej prepravy je dobrým základným kameňom pre budúcu privatizáciu. Z nej sa dotovaná osobná doprava vylúči, aby štát už nemusel schizofrenicky oscilovať medzi zabezpečením svojich sociálnych funkcií, univerzálnej (a často stratovej) dopravnej obslužnosti a konkurencieschopnosťou železničného dopravcu na tuzemskom, ale aj európskom dopravnom trhu.
Investor dostane 34%, 51%, 66%, alebo možno 100% balík ziskovej nákladnej prepravy. Riadenie firmy tak bude zamerané predovšetkým na zvyšovanie efektívnosti a profitability. Privátna nákladná železnica bude v liberalizovanom prostredí pod tlakom konkurencie. V konečnom dôsledku to povedie k jej skvalitneniu, ako aj k zlepšeniu servisu aj pre ostatných dopravcov.
Rozdelenie má však aj aspekt - alibistický. Možno nie úmyselne, ale definitívne oddelenie účtovníctva nákladnej a osobnej dopravy prišlo viac ako rok po rozhodnutí EK, ktorá krížové financovanie medzi týmito činnosťami vyslovene zakazuje. Aj keď boli tieto výkony v účtovníctve unitárnej Železničnej spoločnosti formálne oddelené, kompetentní už dnes priznávajú, že sa to napriek tomu dialo. Pri firme týchto rozmerov a v prechode na systém procesného riadenia je však zrejme striktné oddelenie ťažké. Preto rozdelenie rieši aj tento problém.
Koniec koncov, je to zmena smerujúca k prehľadnosti budúcich vzťahov v trojuholníku ministerstiev financií, dopravy a osobného dopravcu - Železničnej spoločnosti Slovensko. Štát bude presne vedieť, koľko dotácií osobná doprava potrebuje, a tá si svoje pohľadávky bude uplatňovať výlučne za to, na čo má zo zákona "mandát." Dá sa totiž pochybovať o tom, či sa úhrady štátu za výkony vo verejnom záujme v minulosti používali výlučne na pokrytie deficitov v dotovanej doprave.
Ako pri každej transformácii väčších rozmerov, aj pri tejto vznikol počiatočný kompetenčný chaos. Noví riaditelia sa oboznamujú so svojou agendou, vznikajú nové útvary s celkom novou a presne ohraničenou činnosťou. Dúfajme, že sa to ani dočasne v ich súvahách, výkazoch ziskov a službách verejnosti a firmám neprejaví.

Blokáda polské železnice bude pokračovat
(zpravodaj ČTK) VARŠAVA 11. 01. 2005 - Několik stovek polských železničářů dnes blokovalo jedno z varšavských nádraží. Jejich stávka byla namířena proti restrukturalizaci státní železnice. Dvouhodinový protest zkomplikoval dopravu, mnoho vlaků kvůli němu nedojelo do cíle, jiné měly zpoždění. Do pozdních nočních hodin pak odboráři jednali s vedením polských drah. Protože ale jejich požadavky nebyly vyslyšeny, bude se ve středu stávka opakovat.
"Železnici čeká ve středu další stávka," řekl večer mluvčí polských drah, tedy společnosti PKP Jacek Prześlega. Více než desetihodinové jednání odborářů s představiteli vedení PKP totiž skončilo fiaskem. Odboráři zatím neprozradili, které železniční uzly budou blokovat. Původně hovořili o tom, že by najednou mohli stávkovat například hned na devíti železničních nádražích. Takový protest by zřejmě mohl způsobit i dopravní kolaps.
Dnes v 08:00 SEČ odboráři vešli na koleje varšavského Východního nádraží a přibližně dvě hodiny bránili průjezdu vlaků.
V rukou drželi transparenty s nápisy Solidarita a nádražím se nesl pískot píšťalek. Dnešní blokáda kolejí nebyla první. Železničářské odbory v minulých týdnech zorganizovaly už několik podobných protestů.
Zaměstnanci železnice se jimi chtějí domoci peněz, které polská vláda a také vedení PKP slíbily na regionální dopravu.
Železničářům se nelíbí ani plány na likvidaci některých spojů a na rozdělení společnosti PKP Regionální doprava na několik menších firem, ve kterých by měly mít svůj podíl i regionální samosprávy, tedy vojvodství.
Vedení PKP dnešní stávku označilo za ilegální a tvrdí, že bude po jejích organizátorech požadovat finanční odškodné. "Zatím se výše škod nedá odhadnout. Kvůli stávce například nevyjely tři vlaky Intercity," uvedl mluvčí podniku Prześlega.
Železnice podle něj změnila trasy některých spojů. Vlaky mířící na Východní nádraží byly přesměrovány do jiných stanic.
Přesto několik vlaků zůstalo stát. Stávka se dotkla hlavně osobní dopravy. Komplikace se objevily nejen v dálkové, ale i v takzvané příměstské dopravě. Mnoho lidí mělo problémy dostat se do práce nebo do škol. Cestující byli nuceni hledat jiný způsob dopravy.

ŽSR by mali tento rok dosiahnuť výnosy na úrovni 11,4 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 12. 01. 2005 - Celkové výnosy Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) by mali v tomto roku dosiahnuť 11,4 mld. Sk, pričom v tejto sume je započítaná aj dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 3,6 mld. Sk. Vyplýva to z návrhu zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy na rok 2005, ktorú vzala v stredu vláda na vedomie. "Podľa schváleného štátneho rozpočtu sa ŽSR poskytne 3,6 mld. Sk na krytie výkonov vo verejnom záujme, nie na stratové činnosti," vysvetlil v stredu minister dopravy Pavol Prokopovič. Doplnil, že tieto výkony si objednal štát a ŽSR ich budú musieť tento rok zabezpečiť. Zároveň ubezpečil, že ŽSR tieto financie určite dostanú. "ŽSR okrem toho nemôžu získať žiaden ďalší úver bez vedomia ministerstva financií a teda nie je možné, aby sa ich záväzky v tejto oblasti zvyšovali," podčiarkol Prokopovič.
Podľa návrhu zmluvy by mali ŽSR v rámci celkových výnosov dosiahnuť najvyššie výnosy, vo výške 7,6 mld. Sk, z poplatkov Železničnej spoločnosti za použitie železničnej dopravných ciest. Od ostatných dopravcov by mali ŽSR inkasovať takmer 186 mil. Sk. Výnosy z finančných operácií by mali podľa návrhu zmluvy predstavovať 58 mil. Sk.
Rezort dopravy vyčíslil výšku výnosov v nadväznosti na predpokladaný rozsah výkonov, ktoré by v tomto roku mali predstavovať celkovo takmer 51 mil. vlakových kilometrov. Na osobnú dopravu z toho pripadá 31,6 mil. vlakokilometrov a na nákladnú dopravu 19,4 mil. vlakokilometrov. Z celkového rozsahu výkonov by mala vyše 98 % zabezpečiť Železničná spoločnosť, zvyšok vlakových kilometrov sa rozdelí medzi ostatných dopravcov.
Náklady ŽSR by mali v tomto roku podľa návrhu zmluvy dosiahnuť 11,4 mld. Sk. V porovnaní s minulým rokom by tak celkové náklady mali poklesnúť o 91,5 mil. Sk. Najväčšou nákladovou položkou v tomto roku by mali byť režijné náklady na úrovni 3,8 mld. Sk. Mzdové náklady by mali tento rok dosiahnuť 2,3 mld. Sk a výška odpisov by mala predstavovať sumu 2,2 mld. Sk.
ŽSR budú musieť tento rok podľa návrhu zmluvy zabezpečiť na celoštátnych a regionálnych dráhach výkony súvisiace s udržiavaním prevádzkyschopnosti dráh, zabezpečením styku s inými dráhami, prideľovaním voľných kapacít na dráhach, organizovaním dopravy na týchto dráhach a zabezpečovať a obsluhovať dráhy.

Eltra obnoví vedenie v úseku Starý Smokovec – Vyšné Hágy
(SITA) BRATISLAVA 12. 01. 2005 - Košická spoločnosť Eltra, s.r.o. obnoví víchricou zničené trakčné vedenie v traťovom úseku Starý Smokovec – Vyšné Hágy. Agentúre SITA to potvrdila hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré sú obstarávateľom diela, Nela Blašková. Ako ďalej dodala, zmluvná cena diela je 69,4 mil. Sk.
Firma Eltra získala tento kontrakt metódou rokovacieho konania bez zverejnenia. "K tejto metóde sme pristúpili jednak pre časovú tieseň, ale hlavne preto, že košický podnik má ako jediný na Slovensku licenciu na osadzovanie stožiarov do zeme," vysvetlila Blašková. Zmluva, ktorú uzatvorili zúčastnené strany 21. decembra minulého roka, sa delí na dve čiastkové zmluvy v nadväznosti na rozsah prác, ktoré musí Eltra vykonať. "Prvá čiastková zmluva rieši spracovanie projektovej dokumentácie, na ktorej už firma pracuje," povedala Blašková. Druhá zmluva sa dotýka samotných stavebných prác, ktoré by sa podľa Blaškovej mali začať v marci tohto roka. Sprevádzkovanie takmer deväť kilometrov dlhého úseku predpokladajú ŽSR do leta tohto roka.
Trate Tatranskej elektrickej železnice zničila prírodná katastrofa 19. novembra minulého roka. Práve spomínaný úsek, ktorý prechádza cez Starý Smokovec, Nový Smokovec, Sibír, Tatranské Zruby, Tatranskú Polianku, Danielov Dom, Novú Polianku a Vyšné Hágy je zničený najviac a na sprevádzkovanie železničnej dopravy je podľa Blaškovej nutná celková komplexná rekonštrukcia trakčného vedenia. Rekonštrukcia tak podľa nej bude zahŕňať osadzovanie stožiarov, zabezpečenie rozvodu elektriny, káblov a obnovu zničenej infraštruktúry.
ŽSR dosiahli za desať mesiacov tohto roka zisk vyše 1,714 mld. Sk, keď náklady boli na úrovni 16,825 mld. Sk a výnosy dosiahli sumu 18,54 mld. Sk. Výška celkových záväzkov ŽSR ku koncu októbra presiahla hodnotu 33 mld. Sk, pričom bankové úvery a výpomoci tvorili takmer 76-percentný podiel. Celkové pohľadávky evidovali ŽSR v objeme 1,891 mld. Sk.
Spoločnosť Eltra bola založená v roku 1993. Činnosť podniku sa orientuje na trakčné vedenia celoštátnych dráh a vlečiek, električkových a trolejbusových dráh a elektrických predrukovacích zariadení. Okrem toho spoločnosť vykonáva jednoduché stavby, inžinierske a priemyselné stavby a stavebné inštalácie. Eltra spolu s firmami Betamont Zvolen a ŽS Brno sa zároveň podieľa na elektrifikácii železničnej trate Zvolen – Banská Bystrica s rozpočtom 1,1 mld. Sk.

Stát dal loni do dopravní infrastruktury nejvíce peněz v historii
(ČTK) PRAHA 12. 01. 2005 - Státní fond dopravní infrastruktury loni uvolnil na výstavbu a údržbu dopravní infrastruktury nejvíce peněz za dobu své existence. Na silnice, železnice a vodní cestu šlo jen ze zdrojů fondu téměř 52 miliard korun, řekl ČTK ředitel fondu Pavel Švagr. Například v roce 2003 to bylo 41 miliard, o rok dříve 39 miliard a v roce 2001 jen 26 miliard korun.
Tak velký objem prostředků navíc na dopravní infrastrukturu z jednoho zdroje nejspíše v mnoha následujících letech nepůjde. Fond totiž od letošního roku nefinancuje rozvoj silnic druhých a třetích tříd. Jeho rozpočet je tak necelých 37 miliard korun, tedy o 30 procent méně, než vynaložil loni.
Velký objem investovaných peněz byl dán vysokým stupněm rozestavěnosti prioritních staveb, především na dálnicích. Loni se stavělo na všech českých dálnicích. Celkem fond dopravy na nové dálniční úseky vynaložil 12,5 miliardy, tedy o 5,5 miliardy korun více než před rokem. Velký nárůst zaznamenaly také investiční výdaje na silnice nižších tříd, na něž šlo 10,8 miliardy korun. Na opravy a údržbu silnic směřovalo 11,9 miliardy korun. Dráha získala na nové stavby z fondu 10,8 miliardy.
Historicky nejvyšší výdaje na infrastrukturu umožnil relativně vysoký převod nevyčerpaných prostředků z roku 2003, který ale kritizoval Nejvyšší kontrolní úřad. Podle Švagra se však právě v možnosti převodu ukázala výhoda fondu. Ten byl jako mimorozpočtový zřízen právě proto, aby nebyl nucen neefektivně dočerpávat prostředky těsně před koncem každého roku.
Investice loni směřovaly na desítky staveb, mimo jiné na největší stavbu na brněnské dálnici D1 v úseku Vyškov – Mořice. Z peněz fondu se stavěl úsek Černice – Útušice na plzeňské dálnici D5, tunel Panenská na D8 do Německa, ale také nově otevřený obchvat Jihlavy či Uherského Hradiště na silnicích prvních tříd.
Na železnici se modernizovala trať Kolín – Přelouč a Hranice – Studénka. Pokračovala také elektrifikace trati Kadaň – Karlovy Vary. Z prostředků fondu se hradila rovněž pokračující modernizace západní části Hlavního nádraží Praha.
Z privatizačních zdrojů ale fond nedostal celou dotaci, kterou schválil parlament. Měl obdržet 20 miliard, Fond národního majetku mu však poslal o dvě miliardy korun méně. Navíc poslední 1,3miliardová suma doputovala na účty fondu až na Silvestra. bývající dvě miliardy korun z loňského roku by měl FNM poslat fondu dopravy letos, jakmile obdrží platbu za prodej Unipetrolu.
Kromě peněz z privatizace získal fond dopravy 2,8miliardovou dotaci z rozpočtu státu. Na daních obdržel 21,2 miliardy korun. Vyšší byl výběr z dálničních známek, hlavně jednodenních, a to si o půl miliardy korun. Důvodem je růst tranzitní dopravy po stupu do EU. Naopak méně fond získal ze silniční daně, kde výběr činil 5,5 miliardy. Pokles způsobily kompenzace, které poskytl tát domácím dopravcům za dražší naftu. Loni měl fond 20procentní podíl na spotřební dani z paliv a obdržel z ní přes 13 miliard.

Železničiari ohlásili 24-hodinový štrajk
(SITA/AFP) RÍM 12. 01. 2005 - Talianski železničiari budú od nedele večer 24 hodín štrajkovať na protest proti nízkej bezpečnostnej úrovni železničnej siete. Oznámil to zväz zamestnancov dopravy. Zamestnanci Štátnych železníc (FS) sa rozhodli pre štrajk po minulotýždňovej nehode pri Bologni, pri ktorej zahynulo 17 cestujúcich. Štrajk sa začne v nedeľu o 21. hodine.
Pri piatkovej nehode prišlo o život 17 cestujúcich a 60 sa zranilo. Osobný vlak z Verony do Bologne počas hustej hmly čelne narazil do nákladného vlaku na jednokoľajnom úseku trate, ktorá je už niekoľko rokov v rekonštrukcii. Zamestnanci železníc preto vyzývajú k rýchlejšej obnove zastaranej siete.
Železničiari v celom Taliansku v stredu napoludnie na pamiatku obetiam na 10 minút prerušili prácu.

Železničiari si pripomenuli obete nehody
(SITA/AFP) RÍM 12. 01. 2005 - Železničiari v celom Taliansku v stredu napoludnie na 10 minút prerušili prácu a pripomenuli si tak obete minulotýždňovej zrážky vlakov pri Bologni. Zamestnanci Štátnych železníc (FS) nevypravovali vlaky medzi 11:50 až 12. hodinou, pričom vlaky na trati neboli obmedzené.
Pri piatkovej nehode prišlo o život 17 cestujúcich a 60 sa zranilo. Osobný vlak z Verony do Bologne počas hustej hmly čelne narazil do nákladného vlaku na jednokoľajnom úseku trate, ktorá sa už niekoľko rokov podrobuje rekonštrukcii. Železničiari preto vyzývajú k urýchlenej obnove zastaranej siete. Minister dopravy Pietro Lunardi vyvolal po nehode politickú hádku potom, čo z nej nepriamo obvinil predošlú ľavicovú vládu, ktorá vraj spomalila proces obnovy železničného systému.

Polští železničáři po dnešní blokádě slibují dočasný klid zbraní
(zpravodaj ČTK) VARŠAVA 12. 01. 2005 - Polští železničáři dnes ráno zablokovali několik dopravních uzlů. Chtěli tak donutit vedení státní železnice ke změnám v chystané restrukturalizaci. K novým protestům odboráři přistoupili poté, co úterní více než desetihodinové jednání s vedením železniční společnosti PKP skončilo fiaskem. Nyní slibují, že do 3. února další blokády nebudou. Pak ale nevylučují ani generální stávku.
Už krátce po šesté hodině ráno železničáři zablokovali koleje ve stanici Gdyně-Orlowo na severu Polska. O několik minut později se k nim připojili také odboráři ve Štětíně. Demonstrovalo se i na poznaňském hlavním nádraží. Železničáři tam ale neblokovali dopravu, pouze rozdávali cestujícím letáky.
Zhruba v půl osmé byl zastaven provoz v Lublině. Odboráři blokovali koleje rovněž v Tarnowských Górach, Bialystoku a v Kielcích. Po dvou hodinách, nejpozději tedy kolem 10:00 SEČ, většina protestů skončila. I poté ale vlaky jezdily se značným zpožděním. Odpoledne se pak navíc k protestům připojili odboráři v Krakově, kteří rovněž zablokovali koleje jednoho z tamních nádraží.
Dnešní protesty na polské železnici nebyly první. Naposledy zablokovali odboráři na dvě hodiny průjezd jedním z varšavských nádraží v úterý. Už předtím železničářské odbory zorganizovaly několik podobných protestů.
Polským železničním odborářům se nelíbí plány na likvidaci nerentabilních spojů a na rozdělení společnosti PKP na několik menších firem. V nich by podle návrhu vedení železnice měly získat podíl i místní samosprávy. Obávají se toho, že nebude existovat jedna zastřešující organizace, která by třeba koordinovala jízdní řády jednotlivých dopravních společností.
Vedení železnice ale jejich požadavkům nechce ustoupit, "neboť odboráři pro sebe chtějí rozhodující vliv při řízení firmy," tvrdí mluvčí společnosti PKP Jacek Prześlega.
Další jednání vedení firmy PKP a odborů je plánováno na počátek února. Podle odborových předáků ale běžní zaměstnanci nejsou vyjednávání příliš nakloněni. Nevylučují proto, že pokud situace bude nadále patová, mohou vyhlásit na železnici generální stávku.

Staronoví železničiarski šéfovia
Mikroprofily
Hospodárske noviny13.01.2005 - Niekdajšia Železničná spoločnosť sa od januára rozdelila na dve firmy, takže v tejto sfére pribudol jeden generálny riaditeľ. O nákladnú dopravu sa stará Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, ktorú riadi Pavol Kužma, osobnú dopravu má na starosti Železničná spoločnosť Slovensko, ktorej šéfuje Ondrej Matej.
Ing. Pavol Kužma (50).
Doteraz bol generálnym riaditeľom jednotnej Železničnej spoločnosti Tá do konca minulého roka zastrešovala nákladnú aj osobnú dopravu. Je absolventom Strojnícke) fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. V roku 1993 sa zamestnal v prešovskej eseročke Metahm a o dva roky neskôr prešiel do Hutných stavieb, a to do funkcie obchodného námestníka a potom obchodného riaditeľa. Od začiatku roku 1999 pôsobil ako námestník generálneho riaditeľa Železníc SR pre obchod a marketing. Po rozdelení pôvodných železníc k začiatku roku 2002 prešiel do Železničnej spoločnosti a zostal vo funkcii námestníka vtedajšieho generálneho riaditeľa Andreja Egyeda pre ekonomiku a obchod.
Druhého januára 2003, po odchode Egyeda do dôchodku, ho minister dopravy Pavol Prokopovič vymenoval do funkcie generálneho riaditeľa. Tento post zastáva aj v novej Železničnej spoločnosti Cargo. Je ženatý a má tri deti.
Ing. Ondrej Matej (36).
Nového riaditeľa má aj druhá z derivácií starej Železničnej spoločnosti - Železničná spoločnosť Slovensko. Je ním bývalý predseda Dozornej rady Železničnej spoločnosti, Ing. Ondrej Matej. Rovnako ako jeho kolega Pavol Kužma vyštudoval Strojnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach. V rokoch 1993 až 1997 pracoval ako špecialista na odbore poistenia majetku a prevádzkových rizík v spoločnosti Kooperativa a v prešovskej firme ZVL Auto. Neskôr, do roku 2000, pôsobil ako obchodný riaditeľ spoločnosti C.E.U. Prešov a tiež ako riaditeľ prešovskej firmy Drevostol. Počas ďalších dvoch rokov ešte riadil firmy KB Frutos a Mraziarne Prešov.
Od januára 2002 je podpredsedom Dozornej rady Fondu národného majetku a v Dozornej rade Železničnej spoločnosti bol od 25. novembra toho istého roka. Je ženatý a má dve deti.

Strojvůdci Českých drah se připravují na stávku
(ČTK) PRAHA 13. 01. 2005 - K vyhlášení stávkové pohotovosti se podle dnešních Hospodářských novin začala připravovat Federace strojvůdců, která zastupuje 7,5 tisíce strojvedoucích Českých drah. "Reagujeme tím na zvláštní opatření, které vydal generální ředitel Českých drah kvůli tomu, že nebyla uzavřena kolektivní smlouva," citují prezidenta federace Petra Čecháka.
Jak HN připomínají, poslední jednání mezi vedením Českých drah a odbory, jež bylo v pondělí, zkrachovalo právě na neústupnosti strojvůdců. Ti odmítli slevit ze svých požadavků, a to z příplatku 21,5 procenta tarifní mzdy a k tomu navíc zvýšení platů o sedm procent.
Protože kolektivní smlouva z loňského roku už neplatí, vydaly České dráhy pokyn mimo jiné k prodloužení pracovního týdne z 36 hodin na 40 hodin. A s tím strojvůdci nesouhlasí.
Federace se také dnes chce sejít s šéfem největší odborové centrály Odborového sdružení železničářů Jaromírem Duškem a projednat s ním společný postup. Nejméně do konce příštího týdne však ke stávce nedojde, protože strojvůdci chtějí ve středu příští týden o svých požadavcích znovu jednat s vedením Českých drah, píšou HN.

Zmluva s privatizačným poradcom ZSSK Cargo ešte v januári
(SITA) BRATISLAVA 13. 01. 2005 - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) by malo do konca tohto mesiaca podpísať zmluvu s poradcom pre privatizáciu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo). Agentúre SITA to potvrdil štátny tajomník MDPT Mikuláš Kačaljak s tým, že meno samotného poradcu nechcel konkretizovať. "Kto sa stane poradcom zverejníme až po podpise zmluvy," vysvetlil Kačaljak.
Poradca by mal podľa Kačaljaka vypracovať analýzu o spôsobe samotnej privatizácie a určiť jej podmienky a proces. "Keďže poradca má pripraviť návrh celej privatizácie, nemôže zatiaľ povedať, aké percento sa sprivatizuje, či akým spôsobom," podčiarkol Kačaljak. Dodal však, že poradca by mal do troch mesiacov od podpisu zmluvy vytvoriť podmienky pre vyhlásenie medzinárodného tendra. "Ak by nenastali žiadne komplikácie, víťaz tendra by mohol byť známy do konca tohto roka," skonštatoval Kačaljak. Výnos z predaja spoločnosti pritom MDPT odhaduje na 15 až 20 mld. Sk.
ZSSK Cargo, ktorá by sa mala zamerať na nákladnú dopravu, by mala prvý rok svojej existencie ukončiť so ziskom 97,6 mil. Sk. Podľa hovorcu Železničnej spoločnosti Miloša Čikovského by mala spoločnosť dosiahnuť náklady vo výške 17,869 mld. Sk a výnosy v objeme 17,967 mld. Sk. V tomto roku by mal podnik prepraviť 49,6 mil. ton tovaru, čo je na približne rovnakej úrovni ako skutočnosť minulého roka. Plán investícií na rok 2005 podľa Čikovského momentálne počíta so sumou z vlastných zdrojov v objeme 641,3 mil. Sk a z cudzích zdrojov vo výške 298,2 mil. Sk. Svoju činnosť začala ZSSK Cargo s 12 256 zamestnancami, pričom tento rok by mala ukončiť s 12 006 pracovníkmi.

Vo Vrútkach zaútočila 51-ročná žena na železničných policajtov
(TASR) Bratislava 13. januára - Na železničných policajtov vo Vrútkach zaútočila v stredu 12. januára 51-ročná J. M. z Martina, ktorá sa neoprávnene pohybovala v koľajisku tamojšej železničnej stanice.
Po výzve, aby sa preukázala dokladom totožnosti, začala hliadke Železničnej polície z Vrútok nadávať, bola vulgárna, policajtom vynadala do eštébákov a povedala, že sa volá Oľga Keltošová, pričom jedného z policajtov kopla.
Na policajtov zaútočila aj počas nastupovania do policajného vozidla, kopla aj druhého člena hliadky do kolena a hrude a navyše mu na dvoch miestach roztrhla služobnú rovnošatu. Dychová skúška vylúčila u ženy požitie alkoholu. Žena bola obvinená pre trestný čin útoku na verejného činiteľa.
TASR informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

V Ankare sa vykoľajil vlak, dvaja mŕtvi
(SITA/AFP) ANKARA 13. 01. 2005 - Nákladný vlak sa vo štvrtok vykoľajil len 200 metrov od hlavnej železničnej stanice v tureckej Ankare. Pri nešťastí zahynuli dvaja železničiari, ďalší traja boli zranení, informoval hovorca tureckej železničnej spoločnosti Mehmet Ayci. Príčinou nešťastia bola porucha v brzdovom systéme súpravy.

Zlodej ukradol plastové okná priamo z budovy stanice v Bošanoch
(TASR) Bratislava 14. 01. 2005 - Železniční policajti vyriešili kurióznu krádež platových okien na jednej z budov železničnej stanice v Bošanoch.
Obvinený 20-ročný mladík z obce Bošany sa rozhodol prilepšiť si svoju finančnú situáciu krádežou štyroch plastových okien na sklade Strediska hospodárenia s majetkom. Okná v hodnote takmer 12 tisíc korún jednoducho vyrezal z montážnej peny a odniesol domov. Mladík sa z ukradnutých vecí dlho netešil. Policajti ho vypátrali a okná vo štvrtok dobrovoľne vydal. Za svoje skutky si však vyslúžil obvinenie pre pokračujúci trestný čin krádeže.
TASR informáciu poskytol hovorca ŽP Jozef Búranský.

Električkovú trať na Štrbské Pleso chcú obnoviť do letnej sezóny
(TASR) Vysoké Tatry 14. 01. 2005 - Prevádzku na trati Tatranskej elektrickej železnice (TEŽ) medzi Starým Smokovcom a Štrbským Plesom, teda v úseku najviac poškodenom novembrovou víchricou, plánujú železnice obnoviť do letnej turistickej sezóny. Na budúci týždeň začnú dodávateľské firmy s výstavbou trolejového vedenia.
Ako dnes informoval zástupca Oblastného riaditeľstva Železníc SR (ŽSR) Košice Viliam Čikovský, postaviť treba si 300 stožiarov trolejového vedenia a úsek zmodernizovať tak, aby sa zvýšila kapacita i kvalita prepravy cestujúcich. Poškodené trolejové vedenie, stožiare a zariadenia mali takmer 100 rokov. Vybudovali ich v rokoch 1911 až 1912. Keďže TEŽ zostane naďalej "chrbtovou kosťou" dopravy vo Vysokých Tatrách, malo by nové zariadenie čo najlepšie slúžiť ďalších 100 rokov, čo si vyžiada aj stavebné úpravy.
Čikovský dodal, že v súčasnosti zápasia predovšetkým s uvoľňovaním polomov a vývratov z okolia trate. V priereze treba vyčistiť 3 metre z ľavej a taktiež 3 metre z pravej strany trate. Problémy sú s odvozom kalamitného dreva, keďže stále chýbajú výnimky. Zástupcovia železníc dnes požiadali správcov jednotlivých úsekov, aby zabezpečili odvoz drevnej hmoty.
Po ničivej víchrici, ktorá zasiahla Vysoké Tatry 19. novembra 2004, zostala paralyzovaná doprava na všetkých úsekoch TEŽ. Postupne sa podarilo sprevádzkovať trať z Popradu do Starého Smokovca a zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice. Taktiež funguje ozubnicová železnica z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso. V decembri spojazdnili aj úsek z Vyšných Hágov na Štrbské Pleso, ktorý bol menej zasiahnutý, ale vzhľadom na komplikované prestupovanie cestujúcich z električiek do autobusov, rozhodli sa ŽSR pokrývať náhradnou dopravou prepravu v celom úseku medzi Starým Smokovcom a Štrbským Plesom až do skončenia obnovy trate.

ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ŽS , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky