Kombinovaná doprava bude platit za
dopravní cestu o 40 % méně
(ČTK) PRAHA 31. 01. 2005 - Provozovatelé
kombinované doprava, tedy přepravy kontejnerů po železnici,
budou za dopravní cestu na dráze platit od února Správě
železniční dopravní cesty o 40 % méně než dosud. ČTK to
dnes sdělila mluvčí ministerstva dopravy Marcela Švejnohová.
Ministerstvo tak chce ulehčit českým silnicím od kamionové
dopravy a finančně zatraktivnit železnici pro dopravce.
Sleva je určena pro všechny provozovatele kombinované dopravy,
tedy nejen pro České dráhy. Ty také nejsou zdaleka
největším dopravcem zajišťujícím kombinovanou dopravu.
Předstihují je například Metrans nebo Maersk.
ČD přesto podporu kombinované dopravy formou snížení
poplatku za dopravní cestu vítají. Podle mluvčího Petra
Šťáhlavského kombinovanou dopravu podnik vnímá jako
důležitou alternativu k silniční dopravě a proto také
investuje do nových vagónů pro kombinovanou dopravu. Na
hodnocení, jaké bude mít snížení ceny za dopravní cestu
konkrétní dopady, je podle něho ale zatím brzo.
Proti podpoře kombinované dopravy nic nenamítají ani
silniční dopravci. "Určitě je ze strany státu
rozumnější řešit disproporce mezi cenami různých doprav
tak, že zlevní dopravní cestu železnici, než že se
pokouší zvýšit náklady silničním dopravcům," řekl
mluvčí sdružení ČESMAD Bohemia Martin Felix.
Kombinovaná doprava má ale na celkovém dopravním trhu
zanedbatelný podíl. Například na přepravě nákladů u
Českých drah to bylo v roce 2003 devět procent. Většinu
přitom tvořila státem dotovaná RoLa, tedy přeprava celých
kamionů po železnici, která po vstupu ČR do EU pro nezájem
skončila.
Podle SŽDC dosud plně kontejnerový vlak o hmotnosti 1300 tun
za trasu z Prahy-Uhříněvsi na státní hranici u Děčína,
tedy za 156 km, zaplatil přes 21.000 korun. Nyní po slevě bude
stejný úsek operátora stát necelých 13.000 korun.
Ministerstvo dopravy podle Švejhnohové zavedením slevy u SŽDC
reagovalo na růst kamionové silniční dopravy na území
České republiky. "Sleva je součástí širšího okruhu
opatření, která mají řešit výrazný nárůst silniční
nákladní dopravy po vstupu České republiky do Evropské
unie," řekla mluvčí. Od května loňského roku, kdy ČR
do EU vstoupila, jezdí po českých dálnicích o polovinu víc
kamionů. Další růst provozu se očekává v souvislosti
s letošním zavedením elektronického mýtného v sousedním
Německu.
Dalším opatřením proti růstu kamionové dopravy, které již
MD dříve avizovalo, má být zpoplatnění všech kamionů při
přejezdu státních hranic, a to i těch, které nehodlají ve
vnitrozemí najet na zpoplatněné úseky dálnic. ČR chce již
v první polovině roku v podstatě zavést zvláštní
hraniční opatření a zpoplatnit pro ně všechny silnice
prvních tříd v úzkém příhraničním úseku.
Železnice bojujú proti pokutám na
súdoch
PRAVDA 01.02.2005, Morháčová Jana - Pokuty od
Protimonopolného úradu SR ako dedičstvo po Železničnej
spoločnosti bude znášať firma, ktorá sa v najbližších
mesiacoch má privatizovať.
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, ktorá je väčšia z
dvoch nástupníckych firiem po Železničnej spoločnosti,
totiž prevzala spory o dve nezaplatené pokuty v hodnote 67 mil.
Sk.
"Pri delení majetku tieto záväzky prevzala Železničná
spoločnosť Cargo Slovakia ako nástupca a pokračujeme v
právnych sporoch o priznanie týchto pokút," uviedol
včera (31.1) hovorca spoločnosti Cargo Miloš Čikovský.
Podľa jeho slov sa železnice v oboch prípadoch snažia
dosiahnuť, aby pokuta nebola uznaná. Súčasne však riskujú,
že ak súd odobrí rozhodnutie úradu, zaplatia nielen pokutu,
ale aj miliónové penále.
Prvú pokutu Železničná spoločnosť dostala na jeseň
minulého roka za to, že prikazovala veľkým firmám plombovať
nákladné vagóny s tovarom špeciálnymi plombami, ktoré sama
určila. Úrad to označil za zneužitie dominantného postavenia
a dal železničnej firme pokutu 30 mil. Sk.
Železnice totiž odmietli prevziať tovar, ak nemali vagóny
nimi vybrané plomby, a tak vlastne 30 veľkým slovenským
podnikom diktovali podmienky.
"V tomto prípade Železničná spoločnosť nevyužila
zákonnú 15-dňovú lehotu na podanie rozkladu. Podala však na
súd námietku o zákonnosti doručenia. Tvrdia, že im nebola
táto zásielka doručená," dodal hovorca Protimonopolného
úradu Miroslav Jurkovič.
Úrad totiž omylom rozposielal poštu ešte na adresu, kde
sedela aj sesterská firma Železnice SR. Pôvodne totiž
železnice boli jednou firmou práve s týmto názvom. Ide o
poštárske nedorozumenie, ktorým železničný operátor chce
zastaviť účinnosť rozhodnutia o zaplatení pokuty.
V druhom prípade Železničná spoločnosť dostala pokutu 37
mil. Sk, a to opäť za zneužitie dominantného postavenia na
trhu.
Tentoraz úrad dal za pravdu firmám, ktoré sa sťažovali, že
niektoré firmy dostávajú väčšie provízie a majú teda
výhodnejšie podmienky ako iné.
Išlo o Express, Express Slovakia, Nakurail Ag a Proxar Slovakia
Internationale Spedition. Niektoré z nich riadia ľudia, ktorí
donedávna pracovali na železnici vo vedúcich funkciách.
Železničná spoločnosť sa však odvolala a podala rozklad.
Úrad znova potvrdil zneužitie dominantného postavenia,
znížil však pôvodnú pokutu z 80 na 37 mil. Sk. Zohľadnil
tak fakt, že pôvodne boli železnice jeden podnik, ale pokutu
už dostala len nástupnícka Železničná spoločnosť s
nižším základným imaním.
Pokuty sa totiž vyratávajú podľa objemu majetku spoločnosti.
Golem potrebuje čas
PRAVDA 01.02.2005, Morháčová Jana - Cargo,
nástupkyňa Železničnej spoločnosti sa pustila do veľkého a
veľmi riskantného boja. Obetuje státisícové sumy na dobrých
právnikov, aby sa pokúsila zvrátiť stav, keď musí zaplatiť
ako pokuty 67 mil. Sk od Protimonopolného úradu.
Spomínaná železničná firma prevzala od svojej predchodkyne
záväzky a musí sa zodpovedať za jej správanie, keď
nedávala na trhu všetkým rovnaké partnerské podmienky.
Železničná spoločnosť prestala existovať a od januára sú
len jej dve nástupnícke firmy. Ťarchu dlhov ponesie Cargo
Slovakia, ktorá sa zaoberá nákladnou dopravou po koľajniciach
a ide sa privatizovať.
Definitívna súdna bodka o tom, či sa musí pokuta zaplatiť,
príde zrejme až o rok-dva či tri. A to už bude Cargo
sprivatizované. Je naivné si myslieť, že súkromný kapitál
si nepreverí to, čo kupuje. Zrejme tak ako v prípade bánk
alebo iných podnikov s rizikovými starými zmluvami, štát si
bude musieť ponechať nedoriešené spory. Ak teda súd povie -
pokutu zaplatiť, riešenie nebude podstatné. Štát len
preloží peniaze z jedného vrecka do druhého. Vďaka penále
to môže byť aj násobok dnešnej sumy.
V konečnom dôsledku však už nebude koho brať na
zodpovednosť. Zodpovední manažéri v tom čase už budú
úplne inde a nik za to neponesie zodpovednosť. Nikoho nebude
zaujímať ani to, prečo dnešní politici, ktorí vyberajú
šéfov železníc, dopustili, aby sa železnice takto správali.
Čas hrá v prospech Golema menom železnice.
Jídelní a lůžkové vozy budou asi
na prodej
ČTK HOSPODÁŘSKÉ NOVINY 01. 02. 2005 -
Ministerstvo financií chce predať Českým dráham (ČD) svoj
podiel v š.p. Jídelní a lůžkové vozy. ČD by mali za 38,79%
akcií zaplatiť 48 mil. Kč. O privatizácii by mala 2.2.
rozhodnúť vláda.
ŽSR dosiahli ku koncu novembra zisk vo
výške 1,366 mld. Sk
BRATISLAVA 1. 02. 2005 (SITA) - Železnice
Slovenskej republiky (ŽSR) dosiahli za jedenásť mesiacov
minulého roka zisk vo výške 1,366 mld. Sk. Plánovaný
výsledok hospodárenia tak zlepšili o 4,329 mld. Sk, keďže
podľa plánu predpokladali ŽSR stratu na úrovni takmer 2,963
mld. Sk. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa ŽSR Nela
Blašková.
ŽSR zaznamenali v sledovanom období náklady v objeme 18,307
mld. Sk. Oproti plánu je to menej o 259,7 mil. Sk. Výška
výnosov pritom dosiahla sumu 19,673 mld. Sk, čo podľa
Blaškovej predstavuje prekročenie plánu o 4,069 mld. Sk.
"Vyššie výnosy dosiahli ŽSR predovšetkým
neplánovaným zúčtovaním výnosov, ktoré sa viazali na
odpustenie penále od Sociálnej a Spoločnej zdravotnej
poisťovne," skonštatovala Blašková. ŽSR zároveň
zúčtovali do mimoriadnych výnosov 2,835 mld. Sk, ktoré
súvisia najmä s odpustením úhrad pri úveroch so štátnou
zárukou realizovaných prostredníctvom Fondu národného
majetku SR v roku 2003.
Výška celkových záväzkov ŽSR predstavovala podľa
Blaškovej ku koncu vlaňajšieho novembra sumu 33,552 mld. Sk,
pričom 75 % z celého objemu tvorili bankové úvery a výpomoci
vo výške 25,176 mld. Sk. Dlhodobé záväzku ku koncu
sledovaného obdobia evidovali ŽSR na úrovni 2,569 mld. Sk a
krátkodobé záväzky vo výške 4,125 mld. Sk. Ku koncu
novembra dosiahli pohľadávky ŽSR hodnotu 2,013 mld. Sk, z
čoho takmer 84 % boli krátkodobé pohľadávky.
Obvinenie exministra Jozefa M. v kauze
Vláčiky zrušili
(SITA) BRATISLAVA 1. 02. 2005 - Prokurátor
Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta zastavil
trestné stíhanie v tzv. kauze Vláčiky. Zrušil teda obvinenie
exministrovi dopravy Jozefovi M., bývalému vedúcemu úradu
ministerstva Petrovi K. a bývalému štátnemu tajomníkovi toho
istého rezortu Michalovi B. Stíhanie štvrtého
spoluobvineného Jozefa B. žijúceho v ČR nezastavil, stíhajú
ho české orgány pre korupčný delikt podľa ich právneho
poriadku. Ten bol v kauze podľa Šantu
"najaktívnejší".
V kauze údajnej korupcie pri tendri na nákup 35 ľahkých
motorových vlakov boli Jozef M. a jeho vtedajší podriadení
Peter K. a štátny tajomník Michal B. obvinení zo zneužitia
informácií v obchodnom styku. V decembri 2001 pracovná
komisia, ktorú ustanovil obstarávateľ - Železničná
spoločnosť SR, ukončila svoju prácu a odporučila
železniciam, aby o kúpe vlakových súprav ďalej rokovali so
spoločnosťou ŽOS a.s. Vrútky. "Po tomto termíne sa
však začínajú diať udalosti, ktoré mali trestnoprávnu
dohru a predmetné konanie sme skúmali z trestnoprávneho
hľadiska," vyhlásil Šanta. Vysvetlil, že do výberového
konania vstúpil exminister spolu s ďalšími troma obvinenými.
Opakovane sa stretli v kancelárii, na ministerstve aj v istej
bratislavskej reštaurácii s predsedom pracovnej komisie
Miroslavom Dzurindom. Presviedčali ho o výhodnosti ponuky
francúzskej spoločnosti Alstom a spochybňovali záver
pracovnej komisie, ktorá vybrala iného uchádzača.
Predovšetkým Jozef M. okrem týchto stretnutí písomne
kontaktoval aj generálneho riaditeľa železníc a iné
inštitúcie. Na základe týchto intervencií už rozšírená
pracovná skupina obnovila svoju činnosť a začala posudzovať
nové ponuky spoločnosti Alstom. Napriek tomu je záver komisie
rovnaký, opäť odporučila železniciam uzavrieť zmluvu s
akciovou spoločnosťou ŽOS Vrútky.
Šanta dnes na tlačovej besede uviedol, že intervenčné
konanie zo strany bývalého vedenia MDPT SR do práce výberovej
komisie nebolo z trestnoprávneho hľadiska trestným činom,
"pretože slovenský trestný zákon nemá také
ustanovenie, ktoré by takéto konanie definovalo ako trestný
čin." Dodal, že "si treba uvedomiť, že nie každé
nevhodné, neadekvátne, intervenčné, možno neetické konanie
je protiprávne, a keď protiprávne je, nie je automaticky
trestnoprávnym." V tomto prípade podľa neho nebolo
možné "umelo" hľadať skutkovú podstatu, ktorá by
bola trestnoprávna.
Rozhodnutie ÚŠP zatiaľ nie je právoplatné, obvinení voči
nemu môžu podať sťažnosť do troch dní od doručenia
rozhodnutia.
Chronológia kauzy v súvislosti s
tendrom ZSSK na nákup 35 ĽMJ
9. januára 2002:
Víťazom rokovacieho konania na dodávku 35 ĽMJ pre potreby
ZSSK sa stalo konzorcium DMU GTW Slovensko. Za týmto účelom ho
vytvorili Železničné opravovne a strojárne (ŽOS) Vrútky a
švajčiarska spoločnosť Standler AG Busnang.
11. júna 2002:
Bulvárny denník Nový Čas uverejnil materiál, ktorý
poukázal na prípadný klientelizmus v súvislosti so
železničným tendrom.
V ten istý deň premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda
oznámil, že podá žalobu na ochranu osobnosti na Nový Čas.
Poveril svojho právneho zástupcu podaním žaloby na
príslušnom súde. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu
(NKÚ) SR Jozef Stahl Novému Času potvrdil, že železnice
uprednostnili firmu, ktorej projekt bol o 822 miliónov korún
drahší ako ostatné, pričom šéfom výberovej komisie bol
premiérov brat Miroslav. Podľa informácií Nového Času sa
mal v kauze osobne angažovať aj premiér, ktorý sa údajne
snažil, aby NKÚ svoje výhrady k výberovému konaniu
nezverejnil.
14. júna 2002:
V médiách boli zverejnené viaceré pasáže z kontroverzného
listu poslanca Petra Kresánka o podozrení z klientelizmu v
súvislosti so železničným tendrom.
Mikuláš Dzurinda na tlačovej konferencii v Košiciach
vyhlásil, že sa vo výberovom konaní ZSSK na nákup ľahkých
motorových vlakov nikdy neangažoval, nikdy doň nezasahoval,
ani žiadnym iným spôsobom ho neorganizoval. V súvislosti s
listom Petra Kresánka zverejneným v Novom Čase, uviedol, že
na denník podáva prostredníctvom svojej právnej kancelárie
žalobu.
Predseda NKÚ Jozef Stahl vyhlásil, že sa nedá zastrašiť ani
ovplyvniť výrokmi a konaním riaditeľa divízie
železničných koľajových vozidiel ZSSK Miroslava Dzurindu a
NKÚ bude ďalej pokračovať v prešetrovaní tendra. Správa
NKÚ spochybnila výber víťaza tendra.
16. júna 2002:
Mikuláš Dzurinda po stretnutí s ministrom dopravy Jozefom
Macejkom a generálnym riaditeľom ZSSK Andrejom Egyedom
vyhlásil, že v kauze tendra na nákup 35 ľahkých motorových
vlakov Železničnou spoločnosťou ide o konšpiráciu
namierenú proti nemu a SDKÚ.
17. júna 2002:
Premiér Mikuláš Dzurinda navrhol prezidentovi SR Rudolfovi
Schusterovi, aby odvolal Jozefa Macejku z postu ministra dopravy,
pôšt a telekomunikácií. Hoci plnú zodpovednosť za
vyhodnotenie tendra má generálny riaditeľ ZSSK Andrej Egyed,
situáciu podľa premiéra pravdepodobne ovplyvní aj nový
minister dopravy. Mikuláš Dzurinda v Košiciach pripustil, že
nový rezortný šéf dopravy si bude musieť zodpovedať na
otázku, či Egyedovi dôveruje, alebo nie. Minister Macejko
nesúhlasil so svojím odvolaním z funkcie, bol však
pripravený v zmysle ústavy ho rešpektovať. Podľa neho by
však realizácia jeho návrhov riešenia tendra viac pomohla tak
SDKÚ, ako aj SR. Prezident Schuster bol pripravený akceptovať
návrh premiéra Mikuláša Dzurindu na odvolanie ministra
dopravy Jozefa Macejku. Nechcel sa však unáhliť, a preto si
počkal na výsledky preverovania NKÚ.
18. júna 2002:
Prezident sa stretol s predsedom NKÚ Jozefom Stahlom, ktorý ho
informoval o výsledkoch kontroly v tejto kauze. Prezident si
počkal na súdnoznalecký posudok vypracovaný Žilinskou
univerzitou. O celej veci ešte hovoril aj s ministrom Macejkom a
predstaviteľmi Úradu pre verejné obstarávanie. Mikuláš
Dzurinda vyhlásil, že Ústava SR neposkytuje hlave štátu
priestor, aby skúmala jeho návrhy na odvolanie Macejku.
Akékoľvek zvažovanie návrhu a predlžovanie lehoty na
odvolanie ministra považoval Dzurinda za protiústavné.
Prezidentov hovorca Ján Füle vysvetlil situáciu tak, že
Ústava SR nestanovuje hlave štátu nijakú lehotu, v ktorej by
mala na návrh premiéra pristúpiť k odvolaniu člena vlády.
Je teda logickým nezmyslom označovať za protiústavné konanie
Rudolfa Schustera, ktorý trvá na tom, že o odvolaní ministra
Macejku rozhodne, až keď získa príslušné informácie.
20. júna 2002:
O kauzu tendra na nákup vlakových súprav pre ZSSK sa začali
zaujímať orgány činné v trestnom konaní. NKÚ v procese
tendra zistil "určité prvky možnosti korupcie a
klientelizmu". V tejto súvislosti poskytol finančnej
polícii zistené informácie a verejnosti informácie o prípade
predseda NKÚ Jozef Stahl.
24. júna 2002:
Prezident sa rozhodol akceptovať návrh premiéra Mikuláša
Dzurindu na odvolanie ministra dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR Jozefa Macejku. Po rozhovore s premiérom
poslal prezident premiérovi prostredníctvom podateľne o tom
list spolu s návrhom na poverenie ministra hospodárstva
Ľubomíra Haracha riadením tohto rezortu. Nakoniec bol na
funkciu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií navrhnutý
podpredseda vlády Ivan Mikloš.
26. júna 2002:
Na post ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vymenoval
prezident Rudolf Schuster vicepremiéra pre ekonomiku Ivana
Mikloša.
10. júla 2002:
Prezídium SDKÚ schválilo konečnú podobu kandidačnej listiny
na septembrové parlamentné voľby. V porovnaní s
predchádzajúcou verziou na nej nefiguroval exminister dopravy,
pôšt a telekomunikácií Jozef Macejko. Po rozhodnutí sa
všetci kandidáti od ôsmeho miesta - siedme patrilo Macejkovi -
posunuli o jednu pozíciu vyššie.
5. septembra 2002:
Podpredseda vlády SR pre ekonomiku a minister dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR Ivan Mikloš sa rozhodol neschváliť
obstaranie nákupu 35 ľahkých motorových jednotiek pre ZSSK,
a. s., Bratislava. Umožnilo mu to postavenie rezortu dopravy ako
100-percentného akcionára spoločnosti.
5. apríla 2004:
Vyšetrovanie bývalého vedenia Ministerstva dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR v kauze ľahkých motorových vozidiel sa
skončilo. Hoci vyšetrovateľ obvinil Macejku a jeho
spolupracovníkov z korupcie, dôkazy podľa krajskej
prokuratúry v Nitre neboli presvedčivé. Úrad špeciálneho
prokurátora si to nemyslel a obvinených chcel postaviť pred
súd.
7. júna 2004:
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka vydal v kauze údajnej
korupcie pri nákupe 35 ľahkých motorových vlakov pokyn na
doplnenie vyšetrovania. Na základe dovtedy získaných dôkazov
totiž nebolo podľa neho možné v súlade so zákonom
definitívne rozhodnúť o ďalšom postupe v celej kauze.
23. júla 2004:
Prípadom údajnej korupcie pri nákupe 35 ľahkých motorových
vlakov sa opäť zaoberal policajný vyšetrovateľ. Doplňoval
vyšetrovací spis na základe pokynov generálneho prokurátora
Dobroslava Trnku.
CA IB Financial Advisor bude radiť pri
predaji ZSSK Cargo
(SITA) BRATISLAVA 1. 02. 2005 - Pri
privatizácií podielu štátu v Železničnej spoločnosti Cargo
Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo) bude radiť CA IB Financial Advisors,
a.s. Odborná výberová komisia vybrala túto spoločnosť v
januári tohto roka spomedzi siedmich uchádzačov v druhom kole.
"Keďže žiaden účastník tendra nepodal proti
rozhodnutiu námietku, zmluva s poradcom bude podpísaná v
najbližších dňoch," uviedla riaditeľka odboru
komunikácie rezortu dopravy Tatjana Kelcová.
CA IB Financial Advisor, ktorá je dcérskou firmou HVB Group,
bude radiť pri predaji ZSSK Cargo prevádzkujúcej nákladnú
železničnú dopravu. Spoločnosť bude vykonávať
privatizačné, finančné, právne a organizačno-poradenské
služby.
Poradca by mal podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy
Mikuláša Kačaljaka vypracovať analýzu o spôsobe samotnej
privatizácie a určiť jej podmienky a proces. "Keďže
poradca má pripraviť návrh celej privatizácie, nemôže
zatiaľ povedať, aké percento a akým spôsobom sa
sprivatizuje," podčiarkol Kačaljak. Dodal však, že
poradca by mal do troch mesiacov od podpisu zmluvy vytvoriť
podmienky pre vyhlásenie medzinárodného tendra. "Ak by
nenastali žiadne komplikácie, víťaz tendra by mohol byť
známy do konca tohto roka," skonštatoval Kačaljak. Výnos
z predaja spoločnosti pritom MDPT odhaduje na 15 až 20 mld. Sk.
ZSSK Cargo, ktorá by sa mala zamerať na nákladnú dopravu, by
mala prvý rok svojej existencie ukončiť so ziskom 97,6 mil.
Sk. Podľa hovorcu Železničnej spoločnosti Miloša
Čikovského by mala spoločnosť dosiahnuť náklady vo výške
17,869 mld. Sk a výnosy v objeme 17,967 mld. Sk. V tomto roku by
mal podnik prepraviť 49,6 mil. ton tovaru, čo je na približne
rovnakej úrovni ako skutočnosť minulého roka. Plán
investícií na rok 2005 podľa Čikovského momentálne počíta
so sumou z vlastných zdrojov v objeme 641,3 mil. Sk a z cudzích
zdrojov vo výške 298,2 mil. Sk. Svoju činnosť začala ZSSK
Cargo s 12 256 zamestnancami, pričom tento rok by mala ukončiť
s 12 006 pracovníkmi.
ČD chtějí zpět Jídelní a
lůžkové vozy, rozhodne o tom vláda
(ČTK) PRAHA 1. 02. 2005 - České dráhy
chtějí získat zpět podíl ve společnosti Jídelní a
lůžkové vozy, která v jejich jídelních vagonech zajišťuje
služby. O prodeji zhruba 40procentního podílu, který si stát
ponechal ještě před privatizací v roce 1992, bude ve středu
rozhodovat vláda. Chce ho drahám převést za 48 milionů
korun. Cenu mluvčí ČD Petr Šťáhlavský odmítl komentovat.
Uvedl jen, že o odkoupení části JLV dráhy usilují již
řadu let. Propojení dopravce s firmou, která v jeho vozech
zajišťuje služby je podle něho obvyklé i v zahraničí.
Také generální ředitel JLV Bohumír Bárta považuje spojení
firmy s drahami za logické.
Cena je podle mluvčího ministerstva financí Marka Zemana
určena na základě znaleckého posudku. Drahám se ale
nejspíš zdá příliš vysoká. Podle informací ČTK při
vyjednávání se státem ČD navrhovaly za podíl méně než
polovinu.
S převodem skoro 40procentního podílu JLV na dráhy počítá
privatizační projekt již od prvopočátku. Nyní tedy dojde k
ukončení 13 let se vlekoucího privatizačního procesu, řekl
Bárta. Společnost JLV vznikla jako součást Československých
státních drah v roce 1959. Privatizována byla v roce 1992 v
kupónové privatizaci. V současnosti je největším
akcionářem firma Mitep, která jím zůstane i po vstupu ČD.
Obrat společnosti činí zhruba 300 milionů korun ročně.
Zaměstnává 400 lidí. Hlavním předmětem podnikání je
zajištění kompletního servisu v jídelních, lůžkových a
lehátkových vozech pro železniční společnosti. Své služby
společnost poskytuje především v restauračních vozech ve
vlacích EuroCity a InterCity a v lůžkových a lehátkových
vagonech převážně na mezinárodních spojích. S JLV se však
cestující mohou setkat také v několika desítkách vlaků,
aniž by navštívili restaurační vagon. JLV loni zahájily
roznášku základního občerstvení a nápojů přímo na
místa cestujících z tzv. minibarů.
Kromě služeb ve vlacích se JLV zabývají také cateringem,
pořádají tedy na objednávku rauty, a zajišťují také
výrobu jídel pro závodní stravování. Vyrábí rovněž
například balené bagety Dundee. Dceřiná firma Pont provozuje
prodejny v železničních stanicích.
Pro ČD kromě JLV zajišťuje servis v jídelních vozech na
převážně vnitrostátních spojích ještě jedna menší
soukromá společnost, řekl Šťáhlavský.
ČD vlastní 42 restauračních vozů, od těch nejstarších ze
70. let po nejmodernější určené pro rychlosti do 200 km v
hodině. Kromě toho je v provozu dalších pět vagonů 2.
třídy s oddílem bistra. Flotilu jídelních vagonů ČD letos
doplní sedm bufetových vozů v rychlostních soupravách
Pendolino. Lůžkových vozů mají dráhy 61. Nejstarší z nich
jsou opět z počátku 70. let. V roce 2006 však plánují
pořídit 12 moderních lůžkových vozů řádově za 600 až
800 milionů korun. Lehátkových vozů mají dráhy celkem 33.
Kromě vlastních vozů zařazují ČD do mezinárodních vlaků
restaurační, lůžkové a lehátkové vozy zahraničních
společností se servisem zahraničních firem. V mezinárodních
vlacích ČD se tak cestující mohou setkat s německými,
slovenskými, maďarskými nebo polskými restauračními vozy
nebo s rakouskými, ale třeba také ruskými lůžkovými vozy.
Restaurační vozy ČD zařazují ve vlacích do Německa,
Dánska, Polska, Rakouska, Slovenska a Maďarska. Lůžkové a
lehátkové vozy jsou také ve spojích do Švýcarska, na
Ukrajinu, do Rumunska, Ruska a v létě do Řecka a Bulharska.
S elektrifikáciou trate Bánovce nad
Ondavou - Humenné štát nepočíta
Zemplínsky korzár 01.02.2005, ROKYTKA Roman -
Zemplín - Najväčšie samosprávy v Zemplíne sú sklamané.
Štát totiž v najbližších rokoch nepočíta s
elektrifikáciou železničnej trate Bánovce nad Ondavou –
Humenné. Podľa primátorov zemplínskych miest tento dopravný
handicap obmedzuje rozvoj celého regiónu. "Vzdialenosť
medzi Bratislavou i zahraničím a Humenným by sa po
zelektrifikovaní trate z časového hľadiska
"zmenšila". Potom by sme mohli začať rokovať aj so
železnicami o premávaní IC vlaku z Bratislavy až do
Humenného," myslí si humenský primátor Vladimír
Kostilník. Na elektrifikáciu trate sa pýtajú aj
potencionálni investori, pretože prevádzka vlakov na
elektrický pohon je lacnejšia. Hovorkyňa Železníc Slovenskej
republiky Kornélia Blašková hovorí, že pre projekty
elektrifikácie je rozhodujúca intenzita dopravy.
"Traťový úsek Bánovce nad Ondavou – Humenné nie je
využitý natoľko, aby sme pristúpili k jeho
elektrifikácii," tvrdí. Trať z Bánoviec nad Ondavou
neuvažujú zmodernizovať najmä pre slabú nákladnú dopravu.
Podľa železníc je z hľadiska priepustnosti využitá iba na
50 percent. Pre štát v súčasnosti patrí k prioritám rozvoja
železničnej infraštruktúry eurokoridor, ktorý sa cez územie
Slovenska tiahne z Bratislavy cez Žilinu a Košice až do
Čiernej nad Tisou. Výstavba začala v roku 2000, dokončenie je
naplánované na rok 2007. Najskôr po tomto dátume by mohla
prísť na rad aj trať z Bánoviec do Humenného. Okrem toho
železnice začali s pomocou štrukturálnych fondov
elektrifikáciu úseku Zvolen – Banská Bystrica a pripravujú
projekt Zvolen – Fiľakovo. Neelektrifikovaná železničná
trať z Bánoviec do Humenného je dlhá 34 kilometrov. Na jej
začiatku vymenia elektrický rušeň za dieselový, čo trvá
asi 15 minút. Okrem toho sú elektrické rušne oproti
dieselovým výkonnejšie a pri premene energie na ťažnú silu
účinnejšie. Elektrická trakcia je tiež oveľa
ekologickejšia. Slovensko má 3660 kilometrov tratí, z toho len
1557 je elektrifikovaných.
V tejto chvíli žalobu nezvažujem
S riaditeľom Odboru koľajovej prepravy
Železníc SR Miroslavom Dzurindom.
Národná obroda 03.02.2005, Bartovic Gustáv
* Povráva sa, že mienite na exministra dopravy Jozefa Macejka
podať žalobu v súvislosti s jeho vyhláseniami ku kauze
vláčiky.
- Nie. Pokiaľ ide o účinkovanie pána Macejka v tejto kauze,
vyjadrila sa špeciálna prokuratúra a ja nemám inú možnosť,
ako jej stanovisko akceptovať.
* Nejde o zodpovednosť za zmarený tender, ale o jeho
vyhlásenia po zastavení trestného stíhania.
- Ani tak neplánujem žiadne súdne pokračovanie. Ak sa však
budú opakovať vyhlásenia, ktoré budú tvrdiť, že
neprijatím ponuky Alstomu sme spôsobili stámiliónové škody
štátu, tak polom budem zvažovať riešenie v
občianskoprávnom konaní. Zatiaľ sa uspokojím s
konštatovaním, že ak by boli železnice tým, kto poškodil
štát, tak by prokuratúra vyšetrovala nás, a nie skupinu
okolo exministra Macejka. Aj prokuratúra došla k jasnému
záveru, kto prekračoval zákon, hoci je deravý.
* Stáli ste v centre celej kauzy, možno o tom viete viac, než
iní. Máte pocit, že sa overovali všetky fakty a súvislosti?
- Nemám také možnosti ako vyšetrovatelia či prokuratúra. A
musím povedať, že vyšetrovatelia sa skutočne snažili
objasniť všetko dôležité a ja si ich prácu vážim. Vždy,
keď došli, alebo keď som vypovedal na polícii, cítil som ich
úprimný záujem doviesť vec až do konca, odviedli obrovské
penzum práce. A ja som čakal, podľa toho, čo som videl a
vedel, že o vine či nevine rozhodne nezávislý súd.
* Vaše slová naznačujú, že naozaj možno viete viac...
- Neviem. Nevedel som napríklad to, čo prokuratúra, že totiž
Jozef Bakšay posielal aj písomné ponuky. Ale možno ma ruší.
to, že náš zákon je naozaj taký deravý, že previnenia,
ktoré ho porušujú, označuje len za priestupok voči etike. A
tiež si neviem vysvetliť, ako môže prísť za ministrom
cudzí štátny príslušník s čiastočnými podkladmi, ku
ktorým mal oprávnený prístup, a dostane sa aj k materiálom,
ktoré by mali byť pod ochranou, ak už nie iných zákonov, tak
aspoň zákona o verejnom obstarávaní. Aj na toto je zákon
deravý?
* Nemohol tento výdatne medializovaný spor vyvolať aj
pochybností o tom, či bolo dvojnásobné rozhodnutie vyberavej
komisie o pokračovaní v tendri so Železničnými opravárňami
a strojárňami Vrútky správne?
- Predovšetkým by som chcel povedať, že Jozefa Macejka si ako
človeka vážim, nemôžem ho však akceptovať ako odborníka
na železničné koľajové vozidlá. Naozaj nie je kompetentný
posúdiť, ktorá ponuka je výhodnejšia. A to som sám nerobil
ani ja. Vec nestojí tak, že Macejko a spol. verzus Miroslav
Dzurinda, ale verzus výberová komisia - a to je jedenásť
ľudí - a verzus fakty. V ponuke Alstomu okrem iného neboli
presné údaje. Cena bola skreslená tým, že sa uvádzala
výlučne bez dane z pridanej hodnoty, a to už nehovorím o
porovnaní prevádzkovej náročnosti, tam sa niet o čom baviť.
V komisii bol aj dekan dopravnej univerzity zo Žiliny,
vyhlasovanie o nesprávnosti výberu znevažuje aj jeho
kvalifikáciu. Napokon, som pripravený ponúknuť na zverejnenie
rozhodujúce údaje oboch ponúk. Ale to, čo povedal pán
Macejko na margo rozhodnutia výberovej komisie, naozaj nemôžem
hodnotiť inak ako hrubé zavádzanie, lož.
* Keďže sa už začalo hovoriť o škodách, verejnosť sa iste
bude o ne zaujímať. Spôsobila vôbec kauza nejaké škody?
- Pravdaže spôsobila! Zdržanie výberového konania a všetko,
čo nasledovalo, si odnesie cestujúca verejnosť. Tie jednotky
potrebujeme ako soľ a dlho, dlho ich mať nebudeme. Aj keby bol
dodávateľ jasný, nemohol si nechať na roky zablokované
výrobné kapacity, ktoré by mohol potrebovať na takúto
veľkú objednávku. To, že železnice a ich prostredníctvom
verejnosť sú poškodené tým, že nemáme dostatok potrebných
vlakov, pokladám v tejto chvíli za najväčšiu škodu,
rozhodne väčšiu ako urážky. Ale opakujem, ak sa to
nezastaví, rozhodnem sa pre občianskoprávne pokračovanie.
Případ exministra Bakšaye převzala
brněnská kriminálka
(ČTK) PRAHA 2. 02. 2005 - Případ
československého exministra obchodu Jozefa Bakšaye, který byl
na Slovensku obviněn kvůli korupci při tendru na nákup vlaků
pro slovenské dráhy, převzala brněnská policie.
"Odbor hospodářské kriminality zahájil stíhání 14.
října," řekl dnes ČTK mluvčí ministerstva
spravedlnosti Petr Dimun. Nejvyšší státní zastupitelství
již podle něj o zahájení vyšetřování informovalo
slovenskou stranu.
Slovenská policie v souvislosti s tendrem obvinila kromě
Bakšaye také slovenského exministra dopravy Jozefa Macejka a
dva jeho spolupracovníky. Podle vyšetřovatelů se snažili
výsledky tendru ovlivnit. Slovenská prokuratura však v úterý
oznámila, že stíhání trojice zastavila. Pokračuje jen
stíhání Bakšaye, který se podle vyšetřovatelů dopustil
korupce. Případ převzaly podle prokurátora Jána Šanty
české úřady, protože stíhaný má v Česku trvalý pobyt.
"Podle výpovědí svědků lze jednání Jozefa B.
definovat jako korupční," řekl v úterý Šanta.
Naznačil, že chování Macejka a jeho spolupracovníků z
ministerstva bylo sice neetické, ale nelze z něj vyvodit
trestněprávní postih. Na rozdíl od Bakšaye se prý tato
trojice nedopustila "lobbingu s korupčními prvky".
Aféra se provalila zhruba před třemi lety. Zástupci
ministerstva dopravy byli obviněni, že při výběru dodavatele
35 lehkých motorových vlakových souprav zneužili důvěrné
obchodní informace ve prospěch francouzské společnosti
Alstom.
Tato firma přitom ve výběrovém řízení ještě v roce 2001
neuspěla proti nabídce konkurenčního konsorcia DMU-GTW.
Závěry výběrové komise ale zpochybnil Macejko se svými
spolupracovníky. Komise pak posuzovala nové návrhy, ale Alstom
ani v roce 2002 nedoporučila. Výběrové řízení na vlakové
soupravy dosud neskončilo.
Bakšay se jako zástupce Alstomu stal středem pozornosti
vyšetřovatelů poté, co v bratislavské restauraci mluvil o
odměně v případě úspěchu francouzské firmy. Bakšay
údajně nabízel určité výhody šéfovi výběrové komise.
Navíc se objevily informace, že Bakšay hrál na "obě
strany" a nabízel konkurenční společnosti za úplatu
pomoc v tendru.
Aféra vyvrcholila nuceným odchodem Macejka z funkce ministra
dopravy; exministr byl také vyškrtnut z kandidátky Slovenské
demokratické a křesťanské unie pro parlamentní volby.
Troch Slovákov odsúdili za vylúpenie
vlaku v Rakúsku na 10 rokov nepodmienečne
(TASR) Trenčín 2. 02. 2005 - Troch mužov z
okresu Prievidza odsúdil dnes Krajský súd v Trenčíne za
vylúpenie poštového vozňa v Rakúsku. Lúpež sa stala pred
15 rokmi, páchatelia si odniesli 35 miliónov šilingov a
zavraždili zamestnanca rakúskej pošty.
Ladislava M. (40) a bratov Vladimíra Š. (45) a Mariána Š.
(38) odsúdili každého na 10 rokov nepodmienečne. Podľa
rozhodnutia súdu si majú tresty odpykať v druhej
nápravnovýchovnej skupine. Rozsudok nie je právoplatný,
pretože obžalovaní sa ihneď proti nemu odvolali. Prípadom sa
bude zaoberať Najvyšší súd SR. Prokurátorka sa odvolania
vzdala.
Prepad sa odohral 9. apríla 1990 pri dolnorakúskom meste
Kirchstetten v osobnom vlaku smerujúcom do Viedne. Na lúpeži
sa podľa súdu podieľali šiesti muži. Traja z nich sa do
poštového vozňa dostali cez okno na toalete. Zamestnanca,
ktorý kládol odpor, zastrelili dvoma ranami do hlavy.
Ostatných spútali, ústa im prelepili páskou a na hlavy im
natiahli vrecia. Na železničnej stanici vo Viedni čakali na
vlak dvaja komplici, ktorí prevzali ulúpené peniaze.
Rakúske orgány tri roky po lúpeži zadržali jej organizátora
Libora Ollera, ktorý v roku 1978 zo Slovenska emigroval do
Rakúska. V roku 1994 ho odsúdili na 20 rokov väzenia, ktoré
si odpykáva v rakúskom väzení. Dvaja muži podozriví z
lúpeže zomreli krátko po čine násilnou smrťou. Z jedného
sa našla iba odrezaná hlava a z druhého telo bez hlavy. O
zvyšných troch mužoch, ktorí sú príbuznými Ollera,
rozhodol trenčiansky krajský súd po viac ako štyroch rokoch
od podania obžaloby.
Mužov obvinili z vylúpenia poštového vozňa ešte v roku
1993. Dva roky boli vo väzbe. Vyšetrovanie prípadu ukončila
polícia až v roku 2000. Vtedy krajský prokurátor z Banskej
Bystrice podal na trenčiansky krajský súd obžalobu. Hlavné
pojednávanie s obžalovanými sa začalo v decembri 2003 a
muselo byť viackrát odročené. Podľa predsedu senátu Dušana
Eckera práve prieťahy sú dôvodom, prečo páchatelia za
takýto trestný čin dostali trest na dolnej hranici sadzby.
"Keby to bolo bez prieťahov, tresty by boli výrazne
iné," konštatoval Ecker. Krajský súd sa podľa neho
musel vysporiadať s mnohými procesnými chybami, ktoré boli
urobené pri vyšetrovaní.
Obžalovaní muži tvrdia, že sú nevinní. Ich alibi im
potvrdili aj príbuzní. Pred súdom vysvetľovali svoje
majetkové pomery aj dôvody založenia bankových účtov v
rakúskej mene. "Mal som založené šilingové účty, lebo
táto mena bola najlepšie úročená. Neboli na nich žiadne
peniaze z lúpeže," hovoril Marián Š.
Krajský súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Na pojednávanie
predvolal ako svedkov rakúskych občanov a z väzenia do
Trenčína previezli aj Ollera. "Výsledky dokazovania
jednoznačne a spoľahlivo preukázali, že sa obžalovaní
skutku dopustili," povedal predseda senátu.
"Rozsudok je jednoznačne spravodlivý a spravodlivý je aj
uložený trest. Bohužiaľ, vyšetrovalo sa to tak, ako sa
vyšetrovalo, bolo tam určite časové obdobie dlhšie ako býva
normálne. Je to aj na ujmu veci," povedala prokurátorka
pre TASR po vynesení rozsudku.
Ulúpené peniaze sa nepodarilo nájsť. Poškodená rakúska
spoločnosť si náhradu spôsobenej škody bude musieť
vymáhať v občiansko-právnom konaní.
Pendolino možná začne při testech
jezdit také z Prahy do Ostravy
(ČTK) PRAHA 3. 02. 2005 - Z Prahy do Ostravy by
se mohli již za několik měsíců cestující svézt
rychlovlakem Pendolino. České dráhy zjišťují, zda by mohly
vlak na této trase testovat při jízdách s cestujícími,
řekl ČTK vedoucí homologační komise pro Pendolino Antonín
Blažek. V současnosti vlak jezdí zkušebně každý den na
trase mezi Prahou a Děčínem.
Jinam zatím nejezdí proto, že hlavně na jižní části
české železniční sítě, která je napájena střídavým
proudem, stále existuje teoretická možnost, že by
elektromagnetické pole jeho motorů ovlivnilo zabezpečovací
zařízení na trati. To sice na trase do Ostravy nehrozí,
problém by však mohl nastat v dosud nezmodernizovaných
železničních uzlech. Technici podle Blažka nyní analyzují,
zda by bylo při testech možné přes uzly bez rizika Pendolinem
projíždět například s nižším výkonem motorů. Vzhledem k
přebytku výkonu, kterým pět motorů Pendolina disponuje, by
to nemělo vliv na plánovanou 160 km rychlost vlaku.
Zda to bude možné, by se podle Blažka mělo ukázat do konce
února. Pak by ČD musely pro testovací jízdy získat povolení
Drážního úřadu. Mezi Prahou a Ostravou by tak Pendolino
mohlo jezdit zhruba v květnu. Ještě není rozhodnuto, zda by
šlo o zvláštní vlak, nebo by Pendolino dráhy nasadily na
běžný spoj namísto klasické soupravy podobně, jak je tomu
na trase do Děčína, řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský.
Jízda mezi Prahou a Ostravou by se ale zatím nejspíš
nezkrátila. Vlak by pravděpodobně jel podle současného
jízdního řádu.
Hlavní technický problém Pendolina se již teoreticky
podařilo vyřešit. Na jaře mají technici navržené
zařízení na vlak namontovat a po testech v květnu nebo
červnu tak bude zřejmé, zda je tím problém odstraněn, řekl
Blažek. Pokud ne, dráhy by odmítly převzít čtyři soupravy,
které zatím čekají v Itálii. Vrátily by i tři vlaky,
které již jsou v ČR. ČD ale navrženému řešení věří a
tak v polovině roku pravděpodobně začnou dráhy opět
vyrobené soupravy přebírat a to vždy jednu za měsíc. Do
podzimu by tak v ČR bylo všech sedm vlaků a od příštího
grafikonu, tedy od prosince 2005, by mohly začít jezdit mezi
Berlínem a Vídní, popřípadě i Bratislavou.
Do té doby budou pokračovat běžné testy na okruhu i trati.
Půjde například o zkoušky brzd při vysokých rychlostech
kolem 200 km v hodině, ověřovat se pro Pendolino budou také
parametry koridorů včetně trati Praha – Děčín, na které
již vlak jezdí. Po ověření bude Pendolino moci projíždět
zatáčky rychleji než ostatní vlaky. Zhruba v květnu nebo v
červnu vyrazí Pendolino do Německa na testy naklápění
skříně při vysokých rychlostech, a to až 220 km v hodině.
V Česku totiž není žádný železniční oblouk, kterým by
vlak mohl projíždět rychleji než 160 km v hodině.
ČD chtějí modernizovat stovku
regionálních vlaků za dvě mld. Kč
(ČTK) PRAHA 3. 02. 2005 - České dráhy
chtějí v budoucnu modernizovat stovku regionálních
motorových vlaků zhruba za dvě miliardy korun. S firmou Pars
Nova ze Šumperka se již dohodly na výrobě prototypu. ČTK to
řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský. Celkový počet dodaných
vlaků a rychlost modernizace budou záviset na zajištění
financí, dodal.
Vlak, který vznikne rekonstrukcí dvounápravových motorových
vozů a přípojných vagónů, bude po modernizaci tvořit
průchozí motorový a řídicí vůz. Prototyp za 20 milionů
korun mají dráhy získat ještě letos.
Zmodernizovaná jednotka bude mít 85 míst k sezení. Kromě
bezbariérového přístupu nabídne prostor pro přepravu
cestujících na invalidních vozících, jízdních kol a
dětských kočárků.
Výkonnější motor umožní zvýšení rychlosti jízdy o deset
kilometrů na 90 km v hodině, což by se mělo odrazit na
zkrácení jízdních dob.
ČD vlastní celkem 505 souprav tohoto nejrozšířenějšího
regionálního "motoráčku". Přestože byly určeny
především pro provoz na vedlejších tratích, kvůli
nedostatku vhodných vlaků je dráhy začaly používat i místo
klasických souprav. To vedlo ke snížení kultury cestování a
prodloužení jízdních dob. Dnes tyto vozy zajišťují provoz
podstatné části osobních vlaků na neelektrifikovaných
tratích a prakticky výhradně zajišťují dopravu na
regionálních tratích.
Podmínkou výběrového řízení bylo trvale spojit motorový a
řídící vůz do dvouvozové jednotky s možností průchodu
mezi oběma vozidly. ČD požadovaly také zásadní modernizaci
interiéru celého vozidla, zlepšení výkonnosti a
spolehlivosti motoru.
Pars Nova, která prototyp vyrábí, je jednou z největších
firem v ČR, působících v oblasti oprav a modernizací
kolejových vozidel. Pro ČD modernizovala motorový částečně
nízkopodlažní vlak. Kromě jiných projektů firma již
několik let sériově drahám modernizuje velké motorové vozy.
Päť žien skončilo v nemocnici po
nehode vlaku a auta pri Tuchyni
(TASR) Tuchyňa 4. 02. 2005 - Osobné auto s
vlakom sa zrazilo dnes ráno pred pol ôsmou na nechránenom
železničnom priecestí pri Tuchyni v okrese Ilava.
V starom fiate s evidenčným číslom Bánoviec nad Bebravou sa
viezlo päť žien. Podľa trenčianskej policajnej hovorkyne
Lenky Bušovej je jedna ťažko zranená a ostatné utrpeli
ľahké zranenia. Previezli ich do ilavskej nemocnice.
Nákladný vlak zložený z rušňa a jedného vozňa išiel
rýchlosťou okolo 35 kilometrov za hodinu. Po náraze tlačil
auto pred sebou takmer 50 metrov.
Na nehode je kuriózne, že na regionálnej trati Trenčianska
Teplá – Lednické Rovne bola zrušená osobná preprava.
Počas dňa tam premáva iba dvakrát nákladný manipulačný
vlak, ktorý vezie železničiarov. "Ľudia sú naučení,
že tu nič nechodí. Mali smolu," povedal vlakvedúci Emil
Figura.
Podľa neho auto najprv zastavilo na železničnom priecestí.
Rušňovodič ho zbadal a spustil zvukové výstražné znamenie.
Vo fiate však počúvali rádio, vlak si nevšimli a pohli sa
ďalej. Aj napriek rýchlobrzde sa zrážke nepodarilo
zabrániť.
Vo vlaku boli štyria železničiari, ktorí ženám pomohli
dostať sa zo zdemolovaného auta a privolali záchranku.
Rušňovodič podľa Bušovej nebol pod vplyvom alkoholu.
Idúci vlak zranil 33-ročného muža z
Brezničky v okrese Lučenec
(TASR) Bratislava 4. 02. 2005 - Idúci vlak
zranil 33-ročného muža z Brezničky v okrese Lučenec.
Stalo sa tak vo štvrtok 3. februára v podvečerných hodinách
na miestnej trati. Muž stál asi pol metra od koľaje, kde ho
spozoroval rušňovodič prichádzajúceho vlaku. Napriek tomu,
že použil výstražné zvukové znamenie a rýchlobrzdu, pre
krátku vzdialenosť kolízii nedokázal predísť. Hnacie
vozidlo vlaku zachytilo muža pravou stranou a jedenásť metrov
ho vlieklo po trati. Muž utrpel závažné poranenie ľavej nohy
a ruky a má zlomených šesť rebier. Lekári predpokladajú
dĺžku liečby šesť týždňov.
Nehoda bola spôsobená nepozornosťou muža, ktorý navyše
porušil zákaz vstupu ku koľajam. Prípad vyšetruje oddelenie
Železničnej polície z Lučenca ako priestupok na úseku
dopravy.
TASR informoval hovorca Železničnej polície (ŽP) Jozef
Búranský
Kauza vlaky nebola len o ministrovi
Macejkovi
PRAVDA 05.02.2005, Daniš Dag - Rozhodnutie
špeciálnej prokuratúry zastaviť stíhanie v kauze vlaky,
ktorá v roku 2002 zatriasla vládou, rozhodne patrí medzi zlé
správy. Jozef Macejko a jeho ľudia celkom zjavne prekročili
svoje právomoci, keď v tendri preferovali spriaznenú firmu.
Motívom bola s vysokou pravdepodobnosťou korupcia.
Bolo by však nespravodlivé zužovať kauzu vlaky iba na partiu
okolo vtedajšieho ministra dopravy. Nie, Macejko rozhodne nebol
kľúčovou postavou tejto korupčnej aféry. Macejko bol len
malou smiešnou figúrkou, ktorá jedného dňa (ku koncu
funkčného obdobia) prestala poslúchať pokyny z
"pozadia" a pokúsila sa rozohrať vlastnú hru...
Nákup vlakov pre železnice mal byť jedným z najväčších
obchodov za prvej Dzurindovej vlády. V hre boli 4 mld Sk. Tender
bol, prirodzene, patrične "ošetrený" z politického
pozadia. Šéfom výberovej komisie sa stal Miroslav Dzurinda,
brat premiéra Dzurindu. Z pozadia mal na obchod dozerať Gabriel
Palacka, bývalý minister dopravy a pokladník SDKÚ. Súťaž
vyhrala švajčiarska firma Stadler v konzorciu so ŽOS Vrútky -
spoločnosťou bývalého poslanca Víťazoslava Morica.
Všetko by prebehlo bez zbytočného rozruchu, keby... Keby do
hry nevstúpil vtedajší minister dopravy Macejko, ktorý už
nechcel byť figúrkou, za ktorú sa po vynútenom odchode z
ministerstva skrýval Palacka.
Macejko sa, zrejme pod tlakom svojho štátneho tajomníka a
manželky, pokúsil chytiť do rúk moc a vstúpiť do tendra.
Podľa vyšetrovateľov mal rátať s tučnou províziou od
francúzskej firmy Alstom. Preto odmietal podpísať víťazstvo
konzorcia Stadler - ŽOS Vrútky. Tým však vrcholne rozhneval
ľudí, ktorí už mali všetko pripravené podľa pôvodného
scenára. Začala sa vojna medzi formálnym ministrom Macejkom a
skutočným (hoci už neoficiálnym) šéfom rezortu Palackom. A
krátko nato prišlo vyvrcholenie, s ktorým nikto nerátal a
ktoré zatriaslo vládou - dnes už preslávený list poslanca
Petra Kresánka premiérovi.
Keď ľudia okolo Macejka zistili, že tento boj so silnejším
pozadím strany nemôžu vyhrať, rozohrali vabank. A udreli
priamo na premiéra. Požiadali poslanca Kresánka, aby zaloboval
v prospech "Macejkovej veci" u predsedu vlády.
Kresánek teda napísal list, ale veci tým len vyostril. Prečo
by mal Dzurinda odstaviť svojho dlhoročného priateľa pre
nejakého Macejka?
Nakoniec sa teda postarali o účelové zverejnenie listu, ktorý
mal zničiť Palacku a zatriasť kreslom premiéra. Kľúčová
časť listu znie takto: "Gabo berie vec alternatívne,
podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké." Z tejto
frázy jasne vyplýva, že pri tendroch je rozhodujúce, ako ich
"berie" Gabo vzhľadom na "pozadie pre
stranu".
Premiér nakoniec celý škandál ustál, ako to býva jeho
zvykom. Macejka odvolal a obvinil z klientelizmu. A tender
posunul na Ivana Mikloša, ktorý ho musel zrušiť.
Vyšetrovatelia s veľkou chuťou začali trestne stíhať
Macejka a jeho tím. Keď takíto ľudia stratia politické
krytie, ide to ľahko. Vo veci "Gaba" toho veľa
nespravili. "Gabo" totiž politické krytie nestratil.
Na prokuratúru teda smerovala len polovica z tých, ktorí boli
v prípade po krk angažovaní. Aj z tej polovice stíhaných
napokon ostala - nula. Je pritom smutným paradoxom, že
stíhanie zastavil Úrad špeciálnej prokuratúry. Teda ten
úrad, ktorý vznikol s presne opačným poslaním: zaručiť,
aby sa politicky citlivé kauzy dotiahli až pred súd. Aby sa
nezasekli na Generálnej prokuratúre ako za Milana Hanzela...
Kauza vlaky má neuveriteľný koniec. Podarilo sa takmer
nemožné - uzavrieť osudy hlavných postáv tak, aby boli
napokon všetci spokojní: priatelia, nepriatelia, politici,
zločinci. Bývalý minister Macejko sa teší z bezúhonnosti,
premiér Dzurinda zas tvrdí, že prokuratúra mu dala za pravdu,
keď uznala, že Macejko obchádzal zákony (hoci nie trestne?!).
A celkom najlepšie z toho vyšiel "Gabo", ktorý z
poverenia ministra financií a vlády zastupuje Slovenskú
republiku - teda nás všetkých - v Európskej banke pre obnovu
a rozvoj.
Prečo je to tak? Pretože malá slovenská spravodlivosť sa
ešte stále končí tam, kde sa začína veľká politika.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky
Bratislava: Bratislava
, Bratislava hl.
st. , Bratislava-Petržalka
, Bratislava-Nové
Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava
východ , Devínska Nová Ves
, Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov ,
Piešťany , N. Mesto n/V.
, Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy
, Zlaté Moravce , Kozárovce
, Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
, Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa
nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký
Krtíš , Breznička , Poltár , Banská
Bystrica , Harmanec
, Diviaky , Martin
, Kremnica ,
Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt
, Dobšinská
Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská
Polhora , Tisovec
, Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička
, Vrútky , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný
Kubín , Štrbské Pleso
, Starý Smokovec
, Tatranská
Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany
, Slovenské
Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T.
, Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof
, Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti
pu. , Budapest-Nyugati
pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
UŽ : Užhorod
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina
- Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská
Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča -
Spišská Nová Ves
Vranov nad
Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín -
Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen -
Krupina , Krupina -
Šahy , Šahy - Čata
pozemná
lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková
lanová dráha Tatranská Lomnica –
Skalnaté Pleso
visutá lanová
dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková
lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské
Pleso - Štrba OŽ
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská
Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ , OŽ