Kombinovaná doprava bude platit za dopravní cestu o 40 % méně
(ČTK) PRAHA 31. 01. 2005 - Provozovatelé kombinované doprava, tedy přepravy kontejnerů po železnici, budou za dopravní cestu na dráze platit od února Správě železniční dopravní cesty o 40 % méně než dosud. ČTK to dnes sdělila mluvčí ministerstva dopravy Marcela Švejnohová. Ministerstvo tak chce ulehčit českým silnicím od kamionové dopravy a finančně zatraktivnit železnici pro dopravce.
Sleva je určena pro všechny provozovatele kombinované dopravy, tedy nejen pro České dráhy. Ty také nejsou zdaleka největším dopravcem zajišťujícím kombinovanou dopravu. Předstihují je například Metrans nebo Maersk.
ČD přesto podporu kombinované dopravy formou snížení poplatku za dopravní cestu vítají. Podle mluvčího Petra Šťáhlavského kombinovanou dopravu podnik vnímá jako důležitou alternativu k silniční dopravě a proto také investuje do nových vagónů pro kombinovanou dopravu. Na hodnocení, jaké bude mít snížení ceny za dopravní cestu konkrétní dopady, je podle něho ale zatím brzo.
Proti podpoře kombinované dopravy nic nenamítají ani silniční dopravci. "Určitě je ze strany státu rozumnější řešit disproporce mezi cenami různých doprav tak, že zlevní dopravní cestu železnici, než že se pokouší zvýšit náklady silničním dopravcům," řekl mluvčí sdružení ČESMAD Bohemia Martin Felix.
Kombinovaná doprava má ale na celkovém dopravním trhu zanedbatelný podíl. Například na přepravě nákladů u Českých drah to bylo v roce 2003 devět procent. Většinu přitom tvořila státem dotovaná RoLa, tedy přeprava celých kamionů po železnici, která po vstupu ČR do EU pro nezájem skončila.
Podle SŽDC dosud plně kontejnerový vlak o hmotnosti 1300 tun za trasu z Prahy-Uhříněvsi na státní hranici u Děčína, tedy za 156 km, zaplatil přes 21.000 korun. Nyní po slevě bude stejný úsek operátora stát necelých 13.000 korun.
Ministerstvo dopravy podle Švejhnohové zavedením slevy u SŽDC reagovalo na růst kamionové silniční dopravy na území České republiky. "Sleva je součástí širšího okruhu opatření, která mají řešit výrazný nárůst silniční nákladní dopravy po vstupu České republiky do Evropské unie," řekla mluvčí. Od května loňského roku, kdy ČR do EU vstoupila, jezdí po českých dálnicích o polovinu víc kamionů. Další růst provozu se očekává v souvislosti
s letošním zavedením elektronického mýtného v sousedním Německu.
Dalším opatřením proti růstu kamionové dopravy, které již MD dříve avizovalo, má být zpoplatnění všech kamionů při přejezdu státních hranic, a to i těch, které nehodlají ve vnitrozemí najet na zpoplatněné úseky dálnic. ČR chce již v první polovině roku v podstatě zavést zvláštní hraniční opatření a zpoplatnit pro ně všechny silnice prvních tříd v úzkém příhraničním úseku.

Železnice bojujú proti pokutám na súdoch
PRAVDA 01.02.2005, Morháčová Jana - Pokuty od Protimonopolného úradu SR ako dedičstvo po Železničnej spoločnosti bude znášať firma, ktorá sa v najbližších mesiacoch má privatizovať.
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, ktorá je väčšia z dvoch nástupníckych firiem po Železničnej spoločnosti, totiž prevzala spory o dve nezaplatené pokuty v hodnote 67 mil. Sk.
"Pri delení majetku tieto záväzky prevzala Železničná spoločnosť Cargo Slovakia ako nástupca a pokračujeme v právnych sporoch o priznanie týchto pokút," uviedol včera (31.1) hovorca spoločnosti Cargo Miloš Čikovský.
Podľa jeho slov sa železnice v oboch prípadoch snažia dosiahnuť, aby pokuta nebola uznaná. Súčasne však riskujú, že ak súd odobrí rozhodnutie úradu, zaplatia nielen pokutu, ale aj miliónové penále.
Prvú pokutu Železničná spoločnosť dostala na jeseň minulého roka za to, že prikazovala veľkým firmám plombovať nákladné vagóny s tovarom špeciálnymi plombami, ktoré sama určila. Úrad to označil za zneužitie dominantného postavenia a dal železničnej firme pokutu 30 mil. Sk.
Železnice totiž odmietli prevziať tovar, ak nemali vagóny nimi vybrané plomby, a tak vlastne 30 veľkým slovenským podnikom diktovali podmienky.
"V tomto prípade Železničná spoločnosť nevyužila zákonnú 15-dňovú lehotu na podanie rozkladu. Podala však na súd námietku o zákonnosti doručenia. Tvrdia, že im nebola táto zásielka doručená," dodal hovorca Protimonopolného úradu Miroslav Jurkovič.
Úrad totiž omylom rozposielal poštu ešte na adresu, kde sedela aj sesterská firma Železnice SR. Pôvodne totiž železnice boli jednou firmou práve s týmto názvom. Ide o poštárske nedorozumenie, ktorým železničný operátor chce zastaviť účinnosť rozhodnutia o zaplatení pokuty.
V druhom prípade Železničná spoločnosť dostala pokutu 37 mil. Sk, a to opäť za zneužitie dominantného postavenia na trhu.
Tentoraz úrad dal za pravdu firmám, ktoré sa sťažovali, že niektoré firmy dostávajú väčšie provízie a majú teda výhodnejšie podmienky ako iné.
Išlo o Express, Express Slovakia, Nakurail Ag a Proxar Slovakia Internationale Spedition. Niektoré z nich riadia ľudia, ktorí donedávna pracovali na železnici vo vedúcich funkciách.
Železničná spoločnosť sa však odvolala a podala rozklad.
Úrad znova potvrdil zneužitie dominantného postavenia, znížil však pôvodnú pokutu z 80 na 37 mil. Sk. Zohľadnil tak fakt, že pôvodne boli železnice jeden podnik, ale pokutu už dostala len nástupnícka Železničná spoločnosť s nižším základným imaním.
Pokuty sa totiž vyratávajú podľa objemu majetku spoločnosti.

Golem potrebuje čas
PRAVDA 01.02.2005, Morháčová Jana - Cargo, nástupkyňa Železničnej spoločnosti sa pustila do veľkého a veľmi riskantného boja. Obetuje státisícové sumy na dobrých právnikov, aby sa pokúsila zvrátiť stav, keď musí zaplatiť ako pokuty 67 mil. Sk od Protimonopolného úradu.
Spomínaná železničná firma prevzala od svojej predchodkyne záväzky a musí sa zodpovedať za jej správanie, keď nedávala na trhu všetkým rovnaké partnerské podmienky.
Železničná spoločnosť prestala existovať a od januára sú len jej dve nástupnícke firmy. Ťarchu dlhov ponesie Cargo Slovakia, ktorá sa zaoberá nákladnou dopravou po koľajniciach a ide sa privatizovať.
Definitívna súdna bodka o tom, či sa musí pokuta zaplatiť, príde zrejme až o rok-dva či tri. A to už bude Cargo sprivatizované. Je naivné si myslieť, že súkromný kapitál si nepreverí to, čo kupuje. Zrejme tak ako v prípade bánk alebo iných podnikov s rizikovými starými zmluvami, štát si bude musieť ponechať nedoriešené spory. Ak teda súd povie - pokutu zaplatiť, riešenie nebude podstatné. Štát len preloží peniaze z jedného vrecka do druhého. Vďaka penále to môže byť aj násobok dnešnej sumy.
V konečnom dôsledku však už nebude koho brať na zodpovednosť. Zodpovední manažéri v tom čase už budú úplne inde a nik za to neponesie zodpovednosť. Nikoho nebude zaujímať ani to, prečo dnešní politici, ktorí vyberajú šéfov železníc, dopustili, aby sa železnice takto správali. Čas hrá v prospech Golema menom železnice.

Jídelní a lůžkové vozy budou asi na prodej
ČTK HOSPODÁŘSKÉ NOVINY 01. 02. 2005 - Ministerstvo financií chce predať Českým dráham (ČD) svoj podiel v š.p. Jídelní a lůžkové vozy. ČD by mali za 38,79% akcií zaplatiť 48 mil. Kč. O privatizácii by mala 2.2. rozhodnúť vláda.

ŽSR dosiahli ku koncu novembra zisk vo výške 1,366 mld. Sk
BRATISLAVA 1. 02. 2005 (SITA) - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) dosiahli za jedenásť mesiacov minulého roka zisk vo výške 1,366 mld. Sk. Plánovaný výsledok hospodárenia tak zlepšili o 4,329 mld. Sk, keďže podľa plánu predpokladali ŽSR stratu na úrovni takmer 2,963 mld. Sk. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková.
ŽSR zaznamenali v sledovanom období náklady v objeme 18,307 mld. Sk. Oproti plánu je to menej o 259,7 mil. Sk. Výška výnosov pritom dosiahla sumu 19,673 mld. Sk, čo podľa Blaškovej predstavuje prekročenie plánu o 4,069 mld. Sk. "Vyššie výnosy dosiahli ŽSR predovšetkým neplánovaným zúčtovaním výnosov, ktoré sa viazali na odpustenie penále od Sociálnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne," skonštatovala Blašková. ŽSR zároveň zúčtovali do mimoriadnych výnosov 2,835 mld. Sk, ktoré súvisia najmä s odpustením úhrad pri úveroch so štátnou zárukou realizovaných prostredníctvom Fondu národného majetku SR v roku 2003.
Výška celkových záväzkov ŽSR predstavovala podľa Blaškovej ku koncu vlaňajšieho novembra sumu 33,552 mld. Sk, pričom 75 % z celého objemu tvorili bankové úvery a výpomoci vo výške 25,176 mld. Sk. Dlhodobé záväzku ku koncu sledovaného obdobia evidovali ŽSR na úrovni 2,569 mld. Sk a krátkodobé záväzky vo výške 4,125 mld. Sk. Ku koncu novembra dosiahli pohľadávky ŽSR hodnotu 2,013 mld. Sk, z čoho takmer 84 % boli krátkodobé pohľadávky.

Obvinenie exministra Jozefa M. v kauze Vláčiky zrušili
(SITA) BRATISLAVA 1. 02. 2005 - Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta zastavil trestné stíhanie v tzv. kauze Vláčiky. Zrušil teda obvinenie exministrovi dopravy Jozefovi M., bývalému vedúcemu úradu ministerstva Petrovi K. a bývalému štátnemu tajomníkovi toho istého rezortu Michalovi B. Stíhanie štvrtého spoluobvineného Jozefa B. žijúceho v ČR nezastavil, stíhajú ho české orgány pre korupčný delikt podľa ich právneho poriadku. Ten bol v kauze podľa Šantu "najaktívnejší".
V kauze údajnej korupcie pri tendri na nákup 35 ľahkých motorových vlakov boli Jozef M. a jeho vtedajší podriadení Peter K. a štátny tajomník Michal B. obvinení zo zneužitia informácií v obchodnom styku. V decembri 2001 pracovná komisia, ktorú ustanovil obstarávateľ - Železničná spoločnosť SR, ukončila svoju prácu a odporučila železniciam, aby o kúpe vlakových súprav ďalej rokovali so spoločnosťou ŽOS a.s. Vrútky. "Po tomto termíne sa však začínajú diať udalosti, ktoré mali trestnoprávnu dohru a predmetné konanie sme skúmali z trestnoprávneho hľadiska," vyhlásil Šanta. Vysvetlil, že do výberového konania vstúpil exminister spolu s ďalšími troma obvinenými. Opakovane sa stretli v kancelárii, na ministerstve aj v istej bratislavskej reštaurácii s predsedom pracovnej komisie Miroslavom Dzurindom. Presviedčali ho o výhodnosti ponuky francúzskej spoločnosti Alstom a spochybňovali záver pracovnej komisie, ktorá vybrala iného uchádzača. Predovšetkým Jozef M. okrem týchto stretnutí písomne kontaktoval aj generálneho riaditeľa železníc a iné inštitúcie. Na základe týchto intervencií už rozšírená pracovná skupina obnovila svoju činnosť a začala posudzovať nové ponuky spoločnosti Alstom. Napriek tomu je záver komisie rovnaký, opäť odporučila železniciam uzavrieť zmluvu s akciovou spoločnosťou ŽOS Vrútky.
Šanta dnes na tlačovej besede uviedol, že intervenčné konanie zo strany bývalého vedenia MDPT SR do práce výberovej komisie nebolo z trestnoprávneho hľadiska trestným činom, "pretože slovenský trestný zákon nemá také ustanovenie, ktoré by takéto konanie definovalo ako trestný čin." Dodal, že "si treba uvedomiť, že nie každé nevhodné, neadekvátne, intervenčné, možno neetické konanie je protiprávne, a keď protiprávne je, nie je automaticky trestnoprávnym." V tomto prípade podľa neho nebolo možné "umelo" hľadať skutkovú podstatu, ktorá by bola trestnoprávna.
Rozhodnutie ÚŠP zatiaľ nie je právoplatné, obvinení voči nemu môžu podať sťažnosť do troch dní od doručenia rozhodnutia.

Chronológia kauzy v súvislosti s tendrom ZSSK na nákup 35 ĽMJ
9. januára 2002:
Víťazom rokovacieho konania na dodávku 35 ĽMJ pre potreby ZSSK sa stalo konzorcium DMU GTW Slovensko. Za týmto účelom ho vytvorili Železničné opravovne a strojárne (ŽOS) Vrútky a švajčiarska spoločnosť Standler AG Busnang.
11. júna 2002:
Bulvárny denník Nový Čas uverejnil materiál, ktorý poukázal na prípadný klientelizmus v súvislosti so železničným tendrom.
V ten istý deň premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda oznámil, že podá žalobu na ochranu osobnosti na Nový Čas. Poveril svojho právneho zástupcu podaním žaloby na príslušnom súde. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Jozef Stahl Novému Času potvrdil, že železnice uprednostnili firmu, ktorej projekt bol o 822 miliónov korún drahší ako ostatné, pričom šéfom výberovej komisie bol premiérov brat Miroslav. Podľa informácií Nového Času sa mal v kauze osobne angažovať aj premiér, ktorý sa údajne snažil, aby NKÚ svoje výhrady k výberovému konaniu nezverejnil.
14. júna 2002:
V médiách boli zverejnené viaceré pasáže z kontroverzného listu poslanca Petra Kresánka o podozrení z klientelizmu v súvislosti so železničným tendrom.
Mikuláš Dzurinda na tlačovej konferencii v Košiciach vyhlásil, že sa vo výberovom konaní ZSSK na nákup ľahkých motorových vlakov nikdy neangažoval, nikdy doň nezasahoval, ani žiadnym iným spôsobom ho neorganizoval. V súvislosti s listom Petra Kresánka zverejneným v Novom Čase, uviedol, že na denník podáva prostredníctvom svojej právnej kancelárie žalobu.
Predseda NKÚ Jozef Stahl vyhlásil, že sa nedá zastrašiť ani ovplyvniť výrokmi a konaním riaditeľa divízie železničných koľajových vozidiel ZSSK Miroslava Dzurindu a NKÚ bude ďalej pokračovať v prešetrovaní tendra. Správa NKÚ spochybnila výber víťaza tendra.
16. júna 2002:
Mikuláš Dzurinda po stretnutí s ministrom dopravy Jozefom Macejkom a generálnym riaditeľom ZSSK Andrejom Egyedom vyhlásil, že v kauze tendra na nákup 35 ľahkých motorových vlakov Železničnou spoločnosťou ide o konšpiráciu namierenú proti nemu a SDKÚ.
17. júna 2002:
Premiér Mikuláš Dzurinda navrhol prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi, aby odvolal Jozefa Macejku z postu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Hoci plnú zodpovednosť za vyhodnotenie tendra má generálny riaditeľ ZSSK Andrej Egyed, situáciu podľa premiéra pravdepodobne ovplyvní aj nový minister dopravy. Mikuláš Dzurinda v Košiciach pripustil, že nový rezortný šéf dopravy si bude musieť zodpovedať na otázku, či Egyedovi dôveruje, alebo nie. Minister Macejko nesúhlasil so svojím odvolaním z funkcie, bol však pripravený v zmysle ústavy ho rešpektovať. Podľa neho by však realizácia jeho návrhov riešenia tendra viac pomohla tak SDKÚ, ako aj SR. Prezident Schuster bol pripravený akceptovať návrh premiéra Mikuláša Dzurindu na odvolanie ministra dopravy Jozefa Macejku. Nechcel sa však unáhliť, a preto si počkal na výsledky preverovania NKÚ.
18. júna 2002:
Prezident sa stretol s predsedom NKÚ Jozefom Stahlom, ktorý ho informoval o výsledkoch kontroly v tejto kauze. Prezident si počkal na súdnoznalecký posudok vypracovaný Žilinskou univerzitou. O celej veci ešte hovoril aj s ministrom Macejkom a predstaviteľmi Úradu pre verejné obstarávanie. Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že Ústava SR neposkytuje hlave štátu priestor, aby skúmala jeho návrhy na odvolanie Macejku. Akékoľvek zvažovanie návrhu a predlžovanie lehoty na odvolanie ministra považoval Dzurinda za protiústavné. Prezidentov hovorca Ján Füle vysvetlil situáciu tak, že Ústava SR nestanovuje hlave štátu nijakú lehotu, v ktorej by mala na návrh premiéra pristúpiť k odvolaniu člena vlády. Je teda logickým nezmyslom označovať za protiústavné konanie Rudolfa Schustera, ktorý trvá na tom, že o odvolaní ministra Macejku rozhodne, až keď získa príslušné informácie.
20. júna 2002:
O kauzu tendra na nákup vlakových súprav pre ZSSK sa začali zaujímať orgány činné v trestnom konaní. NKÚ v procese tendra zistil "určité prvky možnosti korupcie a klientelizmu". V tejto súvislosti poskytol finančnej polícii zistené informácie a verejnosti informácie o prípade predseda NKÚ Jozef Stahl.
24. júna 2002:
Prezident sa rozhodol akceptovať návrh premiéra Mikuláša Dzurindu na odvolanie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozefa Macejku. Po rozhovore s premiérom poslal prezident premiérovi prostredníctvom podateľne o tom list spolu s návrhom na poverenie ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha riadením tohto rezortu. Nakoniec bol na funkciu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií navrhnutý podpredseda vlády Ivan Mikloš.
26. júna 2002:
Na post ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vymenoval prezident Rudolf Schuster vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša.
10. júla 2002:
Prezídium SDKÚ schválilo konečnú podobu kandidačnej listiny na septembrové parlamentné voľby. V porovnaní s predchádzajúcou verziou na nej nefiguroval exminister dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozef Macejko. Po rozhodnutí sa všetci kandidáti od ôsmeho miesta - siedme patrilo Macejkovi - posunuli o jednu pozíciu vyššie.
5. septembra 2002:
Podpredseda vlády SR pre ekonomiku a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ivan Mikloš sa rozhodol neschváliť obstaranie nákupu 35 ľahkých motorových jednotiek pre ZSSK, a. s., Bratislava. Umožnilo mu to postavenie rezortu dopravy ako 100-percentného akcionára spoločnosti.
5. apríla 2004:
Vyšetrovanie bývalého vedenia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v kauze ľahkých motorových vozidiel sa skončilo. Hoci vyšetrovateľ obvinil Macejku a jeho spolupracovníkov z korupcie, dôkazy podľa krajskej prokuratúry v Nitre neboli presvedčivé. Úrad špeciálneho prokurátora si to nemyslel a obvinených chcel postaviť pred súd.
7. júna 2004:
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka vydal v kauze údajnej korupcie pri nákupe 35 ľahkých motorových vlakov pokyn na doplnenie vyšetrovania. Na základe dovtedy získaných dôkazov totiž nebolo podľa neho možné v súlade so zákonom definitívne rozhodnúť o ďalšom postupe v celej kauze.
23. júla 2004:
Prípadom údajnej korupcie pri nákupe 35 ľahkých motorových vlakov sa opäť zaoberal policajný vyšetrovateľ. Doplňoval vyšetrovací spis na základe pokynov generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.

CA IB Financial Advisor bude radiť pri predaji ZSSK Cargo
(SITA) BRATISLAVA 1. 02. 2005 - Pri privatizácií podielu štátu v Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo) bude radiť CA IB Financial Advisors, a.s. Odborná výberová komisia vybrala túto spoločnosť v januári tohto roka spomedzi siedmich uchádzačov v druhom kole. "Keďže žiaden účastník tendra nepodal proti rozhodnutiu námietku, zmluva s poradcom bude podpísaná v najbližších dňoch," uviedla riaditeľka odboru komunikácie rezortu dopravy Tatjana Kelcová.
CA IB Financial Advisor, ktorá je dcérskou firmou HVB Group, bude radiť pri predaji ZSSK Cargo prevádzkujúcej nákladnú železničnú dopravu. Spoločnosť bude vykonávať privatizačné, finančné, právne a organizačno-poradenské služby.
Poradca by mal podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Mikuláša Kačaljaka vypracovať analýzu o spôsobe samotnej privatizácie a určiť jej podmienky a proces. "Keďže poradca má pripraviť návrh celej privatizácie, nemôže zatiaľ povedať, aké percento a akým spôsobom sa sprivatizuje," podčiarkol Kačaljak. Dodal však, že poradca by mal do troch mesiacov od podpisu zmluvy vytvoriť podmienky pre vyhlásenie medzinárodného tendra. "Ak by nenastali žiadne komplikácie, víťaz tendra by mohol byť známy do konca tohto roka," skonštatoval Kačaljak. Výnos z predaja spoločnosti pritom MDPT odhaduje na 15 až 20 mld. Sk.
ZSSK Cargo, ktorá by sa mala zamerať na nákladnú dopravu, by mala prvý rok svojej existencie ukončiť so ziskom 97,6 mil. Sk. Podľa hovorcu Železničnej spoločnosti Miloša Čikovského by mala spoločnosť dosiahnuť náklady vo výške 17,869 mld. Sk a výnosy v objeme 17,967 mld. Sk. V tomto roku by mal podnik prepraviť 49,6 mil. ton tovaru, čo je na približne rovnakej úrovni ako skutočnosť minulého roka. Plán investícií na rok 2005 podľa Čikovského momentálne počíta so sumou z vlastných zdrojov v objeme 641,3 mil. Sk a z cudzích zdrojov vo výške 298,2 mil. Sk. Svoju činnosť začala ZSSK Cargo s 12 256 zamestnancami, pričom tento rok by mala ukončiť s 12 006 pracovníkmi.

ČD chtějí zpět Jídelní a lůžkové vozy, rozhodne o tom vláda
(ČTK) PRAHA 1. 02. 2005 - České dráhy chtějí získat zpět podíl ve společnosti Jídelní a lůžkové vozy, která v jejich jídelních vagonech zajišťuje služby. O prodeji zhruba 40procentního podílu, který si stát ponechal ještě před privatizací v roce 1992, bude ve středu rozhodovat vláda. Chce ho drahám převést za 48 milionů korun. Cenu mluvčí ČD Petr Šťáhlavský odmítl komentovat.
Uvedl jen, že o odkoupení části JLV dráhy usilují již řadu let. Propojení dopravce s firmou, která v jeho vozech zajišťuje služby je podle něho obvyklé i v zahraničí. Také generální ředitel JLV Bohumír Bárta považuje spojení firmy s drahami za logické.
Cena je podle mluvčího ministerstva financí Marka Zemana určena na základě znaleckého posudku. Drahám se ale nejspíš zdá příliš vysoká. Podle informací ČTK při vyjednávání se státem ČD navrhovaly za podíl méně než polovinu.
S převodem skoro 40procentního podílu JLV na dráhy počítá privatizační projekt již od prvopočátku. Nyní tedy dojde k ukončení 13 let se vlekoucího privatizačního procesu, řekl Bárta. Společnost JLV vznikla jako součást Československých státních drah v roce 1959. Privatizována byla v roce 1992 v kupónové privatizaci. V současnosti je největším akcionářem firma Mitep, která jím zůstane i po vstupu ČD.
Obrat společnosti činí zhruba 300 milionů korun ročně. Zaměstnává 400 lidí. Hlavním předmětem podnikání je zajištění kompletního servisu v jídelních, lůžkových a lehátkových vozech pro železniční společnosti. Své služby společnost poskytuje především v restauračních vozech ve vlacích EuroCity a InterCity a v lůžkových a lehátkových vagonech převážně na mezinárodních spojích. S JLV se však cestující mohou setkat také v několika desítkách vlaků, aniž by navštívili restaurační vagon. JLV loni zahájily roznášku základního občerstvení a nápojů přímo na místa cestujících z tzv. minibarů.
Kromě služeb ve vlacích se JLV zabývají také cateringem, pořádají tedy na objednávku rauty, a zajišťují také výrobu jídel pro závodní stravování. Vyrábí rovněž například balené bagety Dundee. Dceřiná firma Pont provozuje prodejny v železničních stanicích.
Pro ČD kromě JLV zajišťuje servis v jídelních vozech na převážně vnitrostátních spojích ještě jedna menší soukromá společnost, řekl Šťáhlavský.
ČD vlastní 42 restauračních vozů, od těch nejstarších ze 70. let po nejmodernější určené pro rychlosti do 200 km v hodině. Kromě toho je v provozu dalších pět vagonů 2. třídy s oddílem bistra. Flotilu jídelních vagonů ČD letos doplní sedm bufetových vozů v rychlostních soupravách Pendolino. Lůžkových vozů mají dráhy 61. Nejstarší z nich jsou opět z počátku 70. let. V roce 2006 však plánují pořídit 12 moderních lůžkových vozů řádově za 600 až 800 milionů korun. Lehátkových vozů mají dráhy celkem 33. Kromě vlastních vozů zařazují ČD do mezinárodních vlaků restaurační, lůžkové a lehátkové vozy zahraničních společností se servisem zahraničních firem. V mezinárodních vlacích ČD se tak cestující mohou setkat s německými, slovenskými, maďarskými nebo polskými restauračními vozy nebo s rakouskými, ale třeba také ruskými lůžkovými vozy.
Restaurační vozy ČD zařazují ve vlacích do Německa, Dánska, Polska, Rakouska, Slovenska a Maďarska. Lůžkové a lehátkové vozy jsou také ve spojích do Švýcarska, na Ukrajinu, do Rumunska, Ruska a v létě do Řecka a Bulharska.

S elektrifikáciou trate Bánovce nad Ondavou - Humenné štát nepočíta
Zemplínsky korzár 01.02.2005, ROKYTKA Roman - Zemplín - Najväčšie samosprávy v Zemplíne sú sklamané. Štát totiž v najbližších rokoch nepočíta s elektrifikáciou železničnej trate Bánovce nad Ondavou – Humenné. Podľa primátorov zemplínskych miest tento dopravný handicap obmedzuje rozvoj celého regiónu. "Vzdialenosť medzi Bratislavou i zahraničím a Humenným by sa po zelektrifikovaní trate z časového hľadiska "zmenšila". Potom by sme mohli začať rokovať aj so železnicami o premávaní IC vlaku z Bratislavy až do Humenného," myslí si humenský primátor Vladimír Kostilník. Na elektrifikáciu trate sa pýtajú aj potencionálni investori, pretože prevádzka vlakov na elektrický pohon je lacnejšia. Hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Kornélia Blašková hovorí, že pre projekty elektrifikácie je rozhodujúca intenzita dopravy. "Traťový úsek Bánovce nad Ondavou – Humenné nie je využitý natoľko, aby sme pristúpili k jeho elektrifikácii," tvrdí. Trať z Bánoviec nad Ondavou neuvažujú zmodernizovať najmä pre slabú nákladnú dopravu. Podľa železníc je z hľadiska priepustnosti využitá iba na 50 percent. Pre štát v súčasnosti patrí k prioritám rozvoja železničnej infraštruktúry eurokoridor, ktorý sa cez územie Slovenska tiahne z Bratislavy cez Žilinu a Košice až do Čiernej nad Tisou. Výstavba začala v roku 2000, dokončenie je naplánované na rok 2007. Najskôr po tomto dátume by mohla prísť na rad aj trať z Bánoviec do Humenného. Okrem toho železnice začali s pomocou štrukturálnych fondov elektrifikáciu úseku Zvolen – Banská Bystrica a pripravujú projekt Zvolen – Fiľakovo. Neelektrifikovaná železničná trať z Bánoviec do Humenného je dlhá 34 kilometrov. Na jej začiatku vymenia elektrický rušeň za dieselový, čo trvá asi 15 minút. Okrem toho sú elektrické rušne oproti dieselovým výkonnejšie a pri premene energie na ťažnú silu účinnejšie. Elektrická trakcia je tiež oveľa ekologickejšia. Slovensko má 3660 kilometrov tratí, z toho len 1557 je elektrifikovaných.

V tejto chvíli žalobu nezvažujem
S riaditeľom Odboru koľajovej prepravy Železníc SR Miroslavom Dzurindom.
Národná obroda 03.02.2005, Bartovic Gustáv
* Povráva sa, že mienite na exministra dopravy Jozefa Macejka podať žalobu v súvislosti s jeho vyhláseniami ku kauze vláčiky.
- Nie. Pokiaľ ide o účinkovanie pána Macejka v tejto kauze, vyjadrila sa špeciálna prokuratúra a ja nemám inú možnosť, ako jej stanovisko akceptovať.
* Nejde o zodpovednosť za zmarený tender, ale o jeho vyhlásenia po zastavení trestného stíhania.
- Ani tak neplánujem žiadne súdne pokračovanie. Ak sa však budú opakovať vyhlásenia, ktoré budú tvrdiť, že neprijatím ponuky Alstomu sme spôsobili stámiliónové škody štátu, tak polom budem zvažovať riešenie v občianskoprávnom konaní. Zatiaľ sa uspokojím s konštatovaním, že ak by boli železnice tým, kto poškodil štát, tak by prokuratúra vyšetrovala nás, a nie skupinu okolo exministra Macejka. Aj prokuratúra došla k jasnému záveru, kto prekračoval zákon, hoci je deravý.
* Stáli ste v centre celej kauzy, možno o tom viete viac, než iní. Máte pocit, že sa overovali všetky fakty a súvislosti?
- Nemám také možnosti ako vyšetrovatelia či prokuratúra. A musím povedať, že vyšetrovatelia sa skutočne snažili objasniť všetko dôležité a ja si ich prácu vážim. Vždy, keď došli, alebo keď som vypovedal na polícii, cítil som ich úprimný záujem doviesť vec až do konca, odviedli obrovské penzum práce. A ja som čakal, podľa toho, čo som videl a vedel, že o vine či nevine rozhodne nezávislý súd.
* Vaše slová naznačujú, že naozaj možno viete viac...
- Neviem. Nevedel som napríklad to, čo prokuratúra, že totiž Jozef Bakšay posielal aj písomné ponuky. Ale možno ma ruší. to, že náš zákon je naozaj taký deravý, že previnenia, ktoré ho porušujú, označuje len za priestupok voči etike. A tiež si neviem vysvetliť, ako môže prísť za ministrom cudzí štátny príslušník s čiastočnými podkladmi, ku ktorým mal oprávnený prístup, a dostane sa aj k materiálom, ktoré by mali byť pod ochranou, ak už nie iných zákonov, tak aspoň zákona o verejnom obstarávaní. Aj na toto je zákon deravý?
* Nemohol tento výdatne medializovaný spor vyvolať aj pochybností o tom, či bolo dvojnásobné rozhodnutie vyberavej komisie o pokračovaní v tendri so Železničnými opravárňami a strojárňami Vrútky správne?
- Predovšetkým by som chcel povedať, že Jozefa Macejka si ako človeka vážim, nemôžem ho však akceptovať ako odborníka na železničné koľajové vozidlá. Naozaj nie je kompetentný posúdiť, ktorá ponuka je výhodnejšia. A to som sám nerobil ani ja. Vec nestojí tak, že Macejko a spol. verzus Miroslav Dzurinda, ale verzus výberová komisia - a to je jedenásť ľudí - a verzus fakty. V ponuke Alstomu okrem iného neboli presné údaje. Cena bola skreslená tým, že sa uvádzala výlučne bez dane z pridanej hodnoty, a to už nehovorím o porovnaní prevádzkovej náročnosti, tam sa niet o čom baviť. V komisii bol aj dekan dopravnej univerzity zo Žiliny, vyhlasovanie o nesprávnosti výberu znevažuje aj jeho kvalifikáciu. Napokon, som pripravený ponúknuť na zverejnenie rozhodujúce údaje oboch ponúk. Ale to, čo povedal pán Macejko na margo rozhodnutia výberovej komisie, naozaj nemôžem hodnotiť inak ako hrubé zavádzanie, lož.
* Keďže sa už začalo hovoriť o škodách, verejnosť sa iste bude o ne zaujímať. Spôsobila vôbec kauza nejaké škody?
- Pravdaže spôsobila! Zdržanie výberového konania a všetko, čo nasledovalo, si odnesie cestujúca verejnosť. Tie jednotky potrebujeme ako soľ a dlho, dlho ich mať nebudeme. Aj keby bol dodávateľ jasný, nemohol si nechať na roky zablokované výrobné kapacity, ktoré by mohol potrebovať na takúto veľkú objednávku. To, že železnice a ich prostredníctvom verejnosť sú poškodené tým, že nemáme dostatok potrebných vlakov, pokladám v tejto chvíli za najväčšiu škodu, rozhodne väčšiu ako urážky. Ale opakujem, ak sa to nezastaví, rozhodnem sa pre občianskoprávne pokračovanie.

Případ exministra Bakšaye převzala brněnská kriminálka
(ČTK) PRAHA 2. 02. 2005 - Případ československého exministra obchodu Jozefa Bakšaye, který byl na Slovensku obviněn kvůli korupci při tendru na nákup vlaků pro slovenské dráhy, převzala brněnská policie.
"Odbor hospodářské kriminality zahájil stíhání 14. října," řekl dnes ČTK mluvčí ministerstva spravedlnosti Petr Dimun. Nejvyšší státní zastupitelství již podle něj o zahájení vyšetřování informovalo slovenskou stranu.
Slovenská policie v souvislosti s tendrem obvinila kromě Bakšaye také slovenského exministra dopravy Jozefa Macejka a dva jeho spolupracovníky. Podle vyšetřovatelů se snažili výsledky tendru ovlivnit. Slovenská prokuratura však v úterý oznámila, že stíhání trojice zastavila. Pokračuje jen stíhání Bakšaye, který se podle vyšetřovatelů dopustil korupce. Případ převzaly podle prokurátora Jána Šanty české úřady, protože stíhaný má v Česku trvalý pobyt.
"Podle výpovědí svědků lze jednání Jozefa B. definovat jako korupční," řekl v úterý Šanta. Naznačil, že chování Macejka a jeho spolupracovníků z ministerstva bylo sice neetické, ale nelze z něj vyvodit trestněprávní postih. Na rozdíl od Bakšaye se prý tato trojice nedopustila "lobbingu s korupčními prvky".
Aféra se provalila zhruba před třemi lety. Zástupci ministerstva dopravy byli obviněni, že při výběru dodavatele 35 lehkých motorových vlakových souprav zneužili důvěrné obchodní informace ve prospěch francouzské společnosti Alstom.
Tato firma přitom ve výběrovém řízení ještě v roce 2001 neuspěla proti nabídce konkurenčního konsorcia DMU-GTW. Závěry výběrové komise ale zpochybnil Macejko se svými spolupracovníky. Komise pak posuzovala nové návrhy, ale Alstom ani v roce 2002 nedoporučila. Výběrové řízení na vlakové soupravy dosud neskončilo.
Bakšay se jako zástupce Alstomu stal středem pozornosti vyšetřovatelů poté, co v bratislavské restauraci mluvil o odměně v případě úspěchu francouzské firmy. Bakšay údajně nabízel určité výhody šéfovi výběrové komise. Navíc se objevily informace, že Bakšay hrál na "obě strany" a nabízel konkurenční společnosti za úplatu pomoc v tendru.
Aféra vyvrcholila nuceným odchodem Macejka z funkce ministra dopravy; exministr byl také vyškrtnut z kandidátky Slovenské demokratické a křesťanské unie pro parlamentní volby.

Troch Slovákov odsúdili za vylúpenie vlaku v Rakúsku na 10 rokov nepodmienečne
(TASR) Trenčín 2. 02. 2005 - Troch mužov z okresu Prievidza odsúdil dnes Krajský súd v Trenčíne za vylúpenie poštového vozňa v Rakúsku. Lúpež sa stala pred 15 rokmi, páchatelia si odniesli 35 miliónov šilingov a zavraždili zamestnanca rakúskej pošty.
Ladislava M. (40) a bratov Vladimíra Š. (45) a Mariána Š. (38) odsúdili každého na 10 rokov nepodmienečne. Podľa rozhodnutia súdu si majú tresty odpykať v druhej nápravnovýchovnej skupine. Rozsudok nie je právoplatný, pretože obžalovaní sa ihneď proti nemu odvolali. Prípadom sa bude zaoberať Najvyšší súd SR. Prokurátorka sa odvolania vzdala.
Prepad sa odohral 9. apríla 1990 pri dolnorakúskom meste Kirchstetten v osobnom vlaku smerujúcom do Viedne. Na lúpeži sa podľa súdu podieľali šiesti muži. Traja z nich sa do poštového vozňa dostali cez okno na toalete. Zamestnanca, ktorý kládol odpor, zastrelili dvoma ranami do hlavy. Ostatných spútali, ústa im prelepili páskou a na hlavy im natiahli vrecia. Na železničnej stanici vo Viedni čakali na vlak dvaja komplici, ktorí prevzali ulúpené peniaze.
Rakúske orgány tri roky po lúpeži zadržali jej organizátora Libora Ollera, ktorý v roku 1978 zo Slovenska emigroval do Rakúska. V roku 1994 ho odsúdili na 20 rokov väzenia, ktoré si odpykáva v rakúskom väzení. Dvaja muži podozriví z lúpeže zomreli krátko po čine násilnou smrťou. Z jedného sa našla iba odrezaná hlava a z druhého telo bez hlavy. O zvyšných troch mužoch, ktorí sú príbuznými Ollera, rozhodol trenčiansky krajský súd po viac ako štyroch rokoch od podania obžaloby.
Mužov obvinili z vylúpenia poštového vozňa ešte v roku 1993. Dva roky boli vo väzbe. Vyšetrovanie prípadu ukončila polícia až v roku 2000. Vtedy krajský prokurátor z Banskej Bystrice podal na trenčiansky krajský súd obžalobu. Hlavné pojednávanie s obžalovanými sa začalo v decembri 2003 a muselo byť viackrát odročené. Podľa predsedu senátu Dušana Eckera práve prieťahy sú dôvodom, prečo páchatelia za takýto trestný čin dostali trest na dolnej hranici sadzby. "Keby to bolo bez prieťahov, tresty by boli výrazne iné," konštatoval Ecker. Krajský súd sa podľa neho musel vysporiadať s mnohými procesnými chybami, ktoré boli urobené pri vyšetrovaní.
Obžalovaní muži tvrdia, že sú nevinní. Ich alibi im potvrdili aj príbuzní. Pred súdom vysvetľovali svoje majetkové pomery aj dôvody založenia bankových účtov v rakúskej mene. "Mal som založené šilingové účty, lebo táto mena bola najlepšie úročená. Neboli na nich žiadne peniaze z lúpeže," hovoril Marián Š.
Krajský súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Na pojednávanie predvolal ako svedkov rakúskych občanov a z väzenia do Trenčína previezli aj Ollera. "Výsledky dokazovania jednoznačne a spoľahlivo preukázali, že sa obžalovaní skutku dopustili," povedal predseda senátu.
"Rozsudok je jednoznačne spravodlivý a spravodlivý je aj uložený trest. Bohužiaľ, vyšetrovalo sa to tak, ako sa vyšetrovalo, bolo tam určite časové obdobie dlhšie ako býva normálne. Je to aj na ujmu veci," povedala prokurátorka pre TASR po vynesení rozsudku.
Ulúpené peniaze sa nepodarilo nájsť. Poškodená rakúska spoločnosť si náhradu spôsobenej škody bude musieť vymáhať v občiansko-právnom konaní.

Pendolino možná začne při testech jezdit také z Prahy do Ostravy
(ČTK) PRAHA 3. 02. 2005 - Z Prahy do Ostravy by se mohli již za několik měsíců cestující svézt rychlovlakem Pendolino. České dráhy zjišťují, zda by mohly vlak na této trase testovat při jízdách s cestujícími, řekl ČTK vedoucí homologační komise pro Pendolino Antonín Blažek. V současnosti vlak jezdí zkušebně každý den na trase mezi Prahou a Děčínem.
Jinam zatím nejezdí proto, že hlavně na jižní části české železniční sítě, která je napájena střídavým proudem, stále existuje teoretická možnost, že by elektromagnetické pole jeho motorů ovlivnilo zabezpečovací zařízení na trati. To sice na trase do Ostravy nehrozí, problém by však mohl nastat v dosud nezmodernizovaných železničních uzlech. Technici podle Blažka nyní analyzují, zda by bylo při testech možné přes uzly bez rizika Pendolinem projíždět například s nižším výkonem motorů. Vzhledem k přebytku výkonu, kterým pět motorů Pendolina disponuje, by to nemělo vliv na plánovanou 160 km rychlost vlaku.
Zda to bude možné, by se podle Blažka mělo ukázat do konce února. Pak by ČD musely pro testovací jízdy získat povolení Drážního úřadu. Mezi Prahou a Ostravou by tak Pendolino mohlo jezdit zhruba v květnu. Ještě není rozhodnuto, zda by šlo o zvláštní vlak, nebo by Pendolino dráhy nasadily na běžný spoj namísto klasické soupravy podobně, jak je tomu na trase do Děčína, řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský. Jízda mezi Prahou a Ostravou by se ale zatím nejspíš nezkrátila. Vlak by pravděpodobně jel podle současného jízdního řádu.
Hlavní technický problém Pendolina se již teoreticky podařilo vyřešit. Na jaře mají technici navržené zařízení na vlak namontovat a po testech v květnu nebo červnu tak bude zřejmé, zda je tím problém odstraněn, řekl Blažek. Pokud ne, dráhy by odmítly převzít čtyři soupravy, které zatím čekají v Itálii. Vrátily by i tři vlaky, které již jsou v ČR. ČD ale navrženému řešení věří a tak v polovině roku pravděpodobně začnou dráhy opět vyrobené soupravy přebírat a to vždy jednu za měsíc. Do podzimu by tak v ČR bylo všech sedm vlaků a od příštího grafikonu, tedy od prosince 2005, by mohly začít jezdit mezi Berlínem a Vídní, popřípadě i Bratislavou.
Do té doby budou pokračovat běžné testy na okruhu i trati. Půjde například o zkoušky brzd při vysokých rychlostech kolem 200 km v hodině, ověřovat se pro Pendolino budou také parametry koridorů včetně trati Praha – Děčín, na které již vlak jezdí. Po ověření bude Pendolino moci projíždět zatáčky rychleji než ostatní vlaky. Zhruba v květnu nebo v červnu vyrazí Pendolino do Německa na testy naklápění skříně při vysokých rychlostech, a to až 220 km v hodině. V Česku totiž není žádný železniční oblouk, kterým by vlak mohl projíždět rychleji než 160 km v hodině.

ČD chtějí modernizovat stovku regionálních vlaků za dvě mld. Kč
(ČTK) PRAHA 3. 02. 2005 - České dráhy chtějí v budoucnu modernizovat stovku regionálních motorových vlaků zhruba za dvě miliardy korun. S firmou Pars Nova ze Šumperka se již dohodly na výrobě prototypu. ČTK to řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský. Celkový počet dodaných vlaků a rychlost modernizace budou záviset na zajištění financí, dodal.
Vlak, který vznikne rekonstrukcí dvounápravových motorových vozů a přípojných vagónů, bude po modernizaci tvořit průchozí motorový a řídicí vůz. Prototyp za 20 milionů korun mají dráhy získat ještě letos.
Zmodernizovaná jednotka bude mít 85 míst k sezení. Kromě bezbariérového přístupu nabídne prostor pro přepravu cestujících na invalidních vozících, jízdních kol a dětských kočárků.
Výkonnější motor umožní zvýšení rychlosti jízdy o deset kilometrů na 90 km v hodině, což by se mělo odrazit na zkrácení jízdních dob.
ČD vlastní celkem 505 souprav tohoto nejrozšířenějšího regionálního "motoráčku". Přestože byly určeny především pro provoz na vedlejších tratích, kvůli nedostatku vhodných vlaků je dráhy začaly používat i místo klasických souprav. To vedlo ke snížení kultury cestování a prodloužení jízdních dob. Dnes tyto vozy zajišťují provoz podstatné části osobních vlaků na neelektrifikovaných tratích a prakticky výhradně zajišťují dopravu na regionálních tratích.
Podmínkou výběrového řízení bylo trvale spojit motorový a řídící vůz do dvouvozové jednotky s možností průchodu mezi oběma vozidly. ČD požadovaly také zásadní modernizaci interiéru celého vozidla, zlepšení výkonnosti a spolehlivosti motoru.
Pars Nova, která prototyp vyrábí, je jednou z největších firem v ČR, působících v oblasti oprav a modernizací kolejových vozidel. Pro ČD modernizovala motorový částečně nízkopodlažní vlak. Kromě jiných projektů firma již několik let sériově drahám modernizuje velké motorové vozy.

Päť žien skončilo v nemocnici po nehode vlaku a auta pri Tuchyni
(TASR) Tuchyňa 4. 02. 2005 - Osobné auto s vlakom sa zrazilo dnes ráno pred pol ôsmou na nechránenom železničnom priecestí pri Tuchyni v okrese Ilava.
V starom fiate s evidenčným číslom Bánoviec nad Bebravou sa viezlo päť žien. Podľa trenčianskej policajnej hovorkyne Lenky Bušovej je jedna ťažko zranená a ostatné utrpeli ľahké zranenia. Previezli ich do ilavskej nemocnice.
Nákladný vlak zložený z rušňa a jedného vozňa išiel rýchlosťou okolo 35 kilometrov za hodinu. Po náraze tlačil auto pred sebou takmer 50 metrov.
Na nehode je kuriózne, že na regionálnej trati Trenčianska Teplá – Lednické Rovne bola zrušená osobná preprava. Počas dňa tam premáva iba dvakrát nákladný manipulačný vlak, ktorý vezie železničiarov. "Ľudia sú naučení, že tu nič nechodí. Mali smolu," povedal vlakvedúci Emil Figura.
Podľa neho auto najprv zastavilo na železničnom priecestí. Rušňovodič ho zbadal a spustil zvukové výstražné znamenie. Vo fiate však počúvali rádio, vlak si nevšimli a pohli sa ďalej. Aj napriek rýchlobrzde sa zrážke nepodarilo zabrániť.
Vo vlaku boli štyria železničiari, ktorí ženám pomohli dostať sa zo zdemolovaného auta a privolali záchranku.
Rušňovodič podľa Bušovej nebol pod vplyvom alkoholu.

Idúci vlak zranil 33-ročného muža z Brezničky v okrese Lučenec
(TASR) Bratislava 4. 02. 2005 - Idúci vlak zranil 33-ročného muža z Brezničky v okrese Lučenec.
Stalo sa tak vo štvrtok 3. februára v podvečerných hodinách na miestnej trati. Muž stál asi pol metra od koľaje, kde ho spozoroval rušňovodič prichádzajúceho vlaku. Napriek tomu, že použil výstražné zvukové znamenie a rýchlobrzdu, pre krátku vzdialenosť kolízii nedokázal predísť. Hnacie vozidlo vlaku zachytilo muža pravou stranou a jedenásť metrov ho vlieklo po trati. Muž utrpel závažné poranenie ľavej nohy a ruky a má zlomených šesť rebier. Lekári predpokladajú dĺžku liečby šesť týždňov.
Nehoda bola spôsobená nepozornosťou muža, ktorý navyše porušil zákaz vstupu ku koľajam. Prípad vyšetruje oddelenie Železničnej polície z Lučenca ako priestupok na úseku dopravy.
TASR informoval hovorca Železničnej polície (ŽP) Jozef Búranský

Kauza vlaky nebola len o ministrovi Macejkovi
PRAVDA 05.02.2005, Daniš Dag - Rozhodnutie špeciálnej prokuratúry zastaviť stíhanie v kauze vlaky, ktorá v roku 2002 zatriasla vládou, rozhodne patrí medzi zlé správy. Jozef Macejko a jeho ľudia celkom zjavne prekročili svoje právomoci, keď v tendri preferovali spriaznenú firmu. Motívom bola s vysokou pravdepodobnosťou korupcia.
Bolo by však nespravodlivé zužovať kauzu vlaky iba na partiu okolo vtedajšieho ministra dopravy. Nie, Macejko rozhodne nebol kľúčovou postavou tejto korupčnej aféry. Macejko bol len malou smiešnou figúrkou, ktorá jedného dňa (ku koncu funkčného obdobia) prestala poslúchať pokyny z "pozadia" a pokúsila sa rozohrať vlastnú hru...
Nákup vlakov pre železnice mal byť jedným z najväčších obchodov za prvej Dzurindovej vlády. V hre boli 4 mld Sk. Tender bol, prirodzene, patrične "ošetrený" z politického pozadia. Šéfom výberovej komisie sa stal Miroslav Dzurinda, brat premiéra Dzurindu. Z pozadia mal na obchod dozerať Gabriel Palacka, bývalý minister dopravy a pokladník SDKÚ. Súťaž vyhrala švajčiarska firma Stadler v konzorciu so ŽOS Vrútky - spoločnosťou bývalého poslanca Víťazoslava Morica.
Všetko by prebehlo bez zbytočného rozruchu, keby... Keby do hry nevstúpil vtedajší minister dopravy Macejko, ktorý už nechcel byť figúrkou, za ktorú sa po vynútenom odchode z ministerstva skrýval Palacka.
Macejko sa, zrejme pod tlakom svojho štátneho tajomníka a manželky, pokúsil chytiť do rúk moc a vstúpiť do tendra. Podľa vyšetrovateľov mal rátať s tučnou províziou od francúzskej firmy Alstom. Preto odmietal podpísať víťazstvo konzorcia Stadler - ŽOS Vrútky. Tým však vrcholne rozhneval ľudí, ktorí už mali všetko pripravené podľa pôvodného scenára. Začala sa vojna medzi formálnym ministrom Macejkom a skutočným (hoci už neoficiálnym) šéfom rezortu Palackom. A krátko nato prišlo vyvrcholenie, s ktorým nikto nerátal a ktoré zatriaslo vládou - dnes už preslávený list poslanca Petra Kresánka premiérovi.
Keď ľudia okolo Macejka zistili, že tento boj so silnejším pozadím strany nemôžu vyhrať, rozohrali vabank. A udreli priamo na premiéra. Požiadali poslanca Kresánka, aby zaloboval v prospech "Macejkovej veci" u predsedu vlády.
Kresánek teda napísal list, ale veci tým len vyostril. Prečo by mal Dzurinda odstaviť svojho dlhoročného priateľa pre nejakého Macejka?
Nakoniec sa teda postarali o účelové zverejnenie listu, ktorý mal zničiť Palacku a zatriasť kreslom premiéra. Kľúčová časť listu znie takto: "Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké." Z tejto frázy jasne vyplýva, že pri tendroch je rozhodujúce, ako ich "berie" Gabo vzhľadom na "pozadie pre stranu".
Premiér nakoniec celý škandál ustál, ako to býva jeho zvykom. Macejka odvolal a obvinil z klientelizmu. A tender posunul na Ivana Mikloša, ktorý ho musel zrušiť. Vyšetrovatelia s veľkou chuťou začali trestne stíhať Macejka a jeho tím. Keď takíto ľudia stratia politické krytie, ide to ľahko. Vo veci "Gaba" toho veľa nespravili. "Gabo" totiž politické krytie nestratil.
Na prokuratúru teda smerovala len polovica z tých, ktorí boli v prípade po krk angažovaní. Aj z tej polovice stíhaných napokon ostala - nula. Je pritom smutným paradoxom, že stíhanie zastavil Úrad špeciálnej prokuratúry. Teda ten úrad, ktorý vznikol s presne opačným poslaním: zaručiť, aby sa politicky citlivé kauzy dotiahli až pred súd. Aby sa nezasekli na Generálnej prokuratúre ako za Milana Hanzela...
Kauza vlaky má neuveriteľný koniec. Podarilo sa takmer nemožné - uzavrieť osudy hlavných postáv tak, aby boli napokon všetci spokojní: priatelia, nepriatelia, politici, zločinci. Bývalý minister Macejko sa teší z bezúhonnosti, premiér Dzurinda zas tvrdí, že prokuratúra mu dala za pravdu, keď uznala, že Macejko obchádzal zákony (hoci nie trestne?!). A celkom najlepšie z toho vyšiel "Gabo", ktorý z poverenia ministra financií a vlády zastupuje Slovenskú republiku - teda nás všetkých - v Európskej banke pre obnovu a rozvoj.
Prečo je to tak? Pretože malá slovenská spravodlivosť sa ešte stále končí tam, kde sa začína veľká politika.

ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky

Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava východ , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy , Zlaté Moravce , Kozárovce , Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy , Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký Krtíš , Breznička , Poltár , Banská Bystrica , Harmanec , Diviaky , Martin , Kremnica , Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt , Dobšinská Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská Polhora , Tisovec , Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička , Vrútky , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný Kubín , Štrbské Pleso , Starý Smokovec , Tatranská Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany , Slovenské Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T. , Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof , Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti pu. , Budapest-Nyugati pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
: Užhorod

ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory

Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom - Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata
pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková lanová dráha Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso
visutá lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské Pleso - Štrba
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ ,

TASRČeská tisková kancelářHospodárske novinyPravdaSme

 

Národná obrodaSITAHospodársky denník

Železnice Slovenskej republikyŽelezničná spoločnosť, a. s.EurailpressInternational Railway JournalNový Čas

 

 

Košický večerReutersLidové NovinyDopravní novinyAFP

 

 

VečerníkPrifini (internetový denník o slovenskej a svetovej ekonomike)SiemensInzineMarkízaFINI

 


Strana vytvorená: 08-II-2005  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0506.htm)