Železničné správy z tlače 20050215

Skončí sa éra celoamerickej železnice?
HOSPODÁRSKE NOVINY 07.02.2005, Braňo Ondrášik - Biely dom plánuje prvýkrát vo funkčnom období prezidenta Georgea W. Busha eliminovať štátne dotácie pre železničnú spoločnosť Amtrak, čo môže v praxi znamenať uzavretie väčšiny železničných trás pre osobnú prepravu. Štátny rozpočet na fiškálny rok 2006, ktorý Kongres dostane dnes, pridelí Amtraku iba 360 miliónov dolárov v núdzových dotáciách. Tie sa navyše môžu využiť iba pre pasažiermi výrazne vyťažený koridor na severovýchode USA a až v čase, keď Amtrak úplne zbankrotuje. Biely dom od nástupu republikánov kontinuálne znižoval navrhované dotácie pre železnice, no Kongres ich v konečnom dôsledku vždy významne zvýšil. Preto sa aj teraz očakáva, že „nejaké“ dotácie zákonodarcovia predsa odobria, no zrejme nič v rozsahu 1,2 miliardy, ako to bolo na tento fiškálny rok.

Bankrot Amtraku?
Vysokopostavený nemenovaný predstaviteľov demokratov pre agentúru Reuters vyhlásil, že ak by Bushov plán schválili, mieril by jediný servis osobnej diaľkovej železničnej dopravy v USA k bankrotu. Postoj predstaviteľov vlády je však jasný: „S Amtrakom musíme zaobchádzať ako s každou inou formou dopravy a ďalší dopravní prevádzkovatelia dotácie nedostávajú.“ S tým však mnohí nesúhlasia. „Žiaden systém hromadnej prepravy nie je ziskový, nevypláca sa. Čo si myslíte, kde by boli dnes aerolínie bez štátnej pomoci? Ako by mohli ponúkať tie lacné letenky?“ povedal denníku Sun-Sentinel newyorský kongresman Jerrold Nadler. „Ak má prezident miliardy na to, aby vyslal ľudí na Mars, prečo nedá ani cent pre tie milióny pasažierov železníc, ktorí chcú lepšie služby na tejto planéte?“ dodal demokrat z New Jersey, senátor Frank Lautenberg.
Za tri desaťročia odobrala železnica zo štátneho rozpočtu 30 miliárd, čo je iba zlomok z dvoch biliónov minutých na výstavbu diaľnic a letísk v tom istom období, napísali noviny Tribune.

Financovanie železníc
Minulý rok dal Bush Amtraku 900 miliónov. No podvýbor Snemovne reprezentantov prideľujúci financie v doprave zamietol rozpočtové požiadavky železničnej spoločnosti a na fiškálny rok im dal menej ako tretinu nimi požadovanej sumy a iba niečo vyše polovice návrhu prezidenta. Kongres nakoniec aj Bushov návrh zvýšil o ďalších 300 miliónov. V roku 2002 počas boja o federálne prostriedky Amtrak takmer zo dňa na deň skrachoval. Spoločnosť počas 34-ročnej existencie ani raz nevyprodukovala zisk.
Hoci ide o prvý podobný návrh Bushovej vlády, v americkej politike nie je úplnou novinkou. V roku 1985 prezident Ronald Reagan sa o niečo také pokúsil tiež. Amtrak dokonca nazval „mobilným strojom na spaľovanie štátnych financií“, napísal New York Times. Wall Street Journal tvrdí, že „ide o najhoršie riadený podnik v USA, ide o Enron v americkej doprave“. Pre pasažierov je to síce jedna z najdrahších foriem prepravy v USA, no aj tak musí štát na niektorých linkách prispievať až 100 dolármi na jeden lístok. „V niektorých štátoch vlakom cestuje iba menej ako 100 pasažierov denne,“ tvrdí expert na vlakovú dopravu Joseph Vranich.
Nejde však o jediné krátenie v Bushovom rozpočte na rok 2004. Chce znížiť alebo eliminovať 150 programov a znížiť tak do roku 2009 rozpočtový deficit na polovicu. Mnohé krátenia sa týkajú vzdelávacích, sociálnych a environmentálnych programov. Miliardové zvýšenia naproti tomu čakajú rezort obrany, financovanie vojny v Iraku a národnej bezpečnosti.

Čtyřhodinový výpadek švýcarských železnic kvůli poruše počítače
(ČTK) CURYCH 7. 02. 2005 - Stovky vlaků s tisíci cestujících zastavila dnes v centrálním Švýcarsku porucha řídícího počítačového systému. Problémy s počítačem na hlavním nádraží v Curychu trvaly podle švýcarské železniční společnosti SBB přes čtyři hodiny a postihly 200 vlakových spojů.
Stát zůstaly jak dálkové spoje, tak regionální vlaky svážející lidi do práce. Hlavní výpadky byly na tratích Basilej – Curych a Bern – Curych, trasa Curych – Chur byla zablokována částečně. Železnice nejprve vyprošťovala cestující z vlaků, které uvízly v tunelech, teprve poté z dalších souprav. V některých směrech byly nasazeny náhradní autobusy. Cestující, kteří směřovali do švýcarských lyžařských středisek, však museli na curyšském hlavním nádraží čekat na obnovení provozu.
Porucha počítače byla podle agentury DPA zaregistrována v 8:40 SEČ. Teprve odpoledne se začal železniční provoz v regionu postupně obnovovat.

Business centrum rešpektuje plánovanú trasu metra
SME 08.02.2005, Parkrová Jana - Na Karadžičovej ulici sa začala výstavba business centra. "Pri plánovaní stavby sme museli rešpektovať koridor metra v tomto území, tiež plánovanú podzemnú trasu železnice a električky," hovorí Ivan Valent z developerskej spoločnosti HB Reavis Group.
Na stavbe už vyrúbali dreviny, urobili geologický prieskum a v súčasnosti odstraňujú bunker civilnej obrany, ktorý bol vybudovaný v týchto miestach v minulosti. Kryt bol súčasťou plánovanej stavby takzvanej dočasnej prepravy osôb cez Dunaj. Tá mala ešte za socializmu riešiť problémy s mestskou dopravou, kým by ju definitívne nevyriešilo metro alebo rýchlodráha .
Bussines centrum na Karadžičovej budú tvoriť dve budovy. Jedna z nich má byť rozdelená na dve časti - 27-podlažnú a šesťpodlažnú, druhá bude mať šesť poschodí. Obe budú v podzemí prepojené trojpodlažnou suterénnou garážou, kde bude približne 1200 miest a ďalších sto bude na povrchu. Investorom je akciová spoločnosť CBC invest, ktorá plánuje v tejto lokalite postaviť aj ďalšie tri budovy - v jednej z nich budú byty. Prvé dve stavby by mali byť dokončené približne za dva roky.
"Estetickým problémom stavby je pásmo garáží medzi Karadžičovou a Budovateľskou ulicou. Garáže sú príliš blízko plánovaného objektu a budú mu vytvárať nevhodné pozadie," povedal Ivan Valent. Spoločnosť HB Reavis Group preto chce v budúcnosti iniciovať diskusiu s vlastníkmi jednotlivých garáží a pozemkov v tomto pásme. "Ak by sa garáží vzdali, zabezpečili by sme im parkovanie zdarma v podzemných priestoroch objektu," dodal Valent.

Tatry sa zmenia. Bude sa stavať aj na štátnom
HOSPODÁRSKE NOVINY 08.02.2005, Zverková Daniela - Štátne pozemky v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach si možno prenajať len na dočasné stavby - teda len na objekty bez základov.
V praxi to znamená, že turisti prídu k lyžiarskym vlekom, ... osobné potreby si vykonajú v okolitom lese a čaj si vypijú leda tak pred provizórnou búdou. Na zjazdovkách zase nemožno umelo zasnežovať, pretože aj prívod vody na svah je v odbornej terminológii stavbou.
Ministerstvo hospodárstva navrhuje zmeniť zákon o správe majetku štátu tak, aby sa na prenajatých pozemkoch mohlo aj stavať. No len na účely cestovného ruchu a len s výslovným súhlasom ministerstva financií.
"V územných ani stavebných konaniach k zmenám nedôjde. Z pohľadu ochrany životného prostredia sú opatrenia len základný rámec pre prípadné iniciatívy do budúcnosti," tvrdí hovorca ministra hospodárstva Maroš Havran. Návrhom by sa mala zajtra (9.2.) zaoberať vláda. Týka sa práve zákona o správe majetku štátu a stupňov ochrany prírody.
Podľa Havrana je cieľom opatrení zlepšiť služby, no len v súlade so záväznými územnými plánmi. Keďže do územného rozhodovania vstupujú všetky zainteresované zložky, nehrozí ani podľa zástupcov miest a obcí zneužitie.
"Smerný územný plán Vysokých Tatier sa pripravuje približne rok, teda nie je dôvod hľadať súvislosť s tragickými udalosťami po 19.11.," tvrdí hovorca Štátnych lesov TANAP Marián Šturcel. Organizácia je správcom štátnych pozemkov na tomto území. Podľa Šturcela základom zostane Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica. "Stavať nový hotel by bola samovražda, ubytovacích kapacít je tu dosť," spresňuje. Tatry sa chystajú len na posilnenie doplnkových služieb a rekonštrukciu existujúcich objektov. Pôjde najmä o ski-servisy a lyžiarske školy. Okrem vlekov a zjazdoviek sa majú postaviť najmä viacúčelové športové zariadenia, napríklad s tenisovými kurtmi či parkúrmi pre jazdenie na koňoch.
Zo zadania pre vypracovanie územného plánu Vysokých Tatier vyplýva, že stavebná uzávera v rokoch 1980-2001 spôsobila veľký úbytok mladých ľudí a v demografickej štruktúre začína prevládať poproduktívny vek. Veľké problémy má oblasť s bytmi pre trvalo žijúcich ľudí, so zásobovaním vodou i s odkanalizovaním. To je odvrátená tvár stavebnej uzávery. Rovnako ako snaha urobiť Tatranské elektrické železnice dvojkoľajné.
Najväčší investor, ktorý sa zaviazal investovať vo Vysokých Tatrách 2 mld Sk, je developerská spoločnosť J & T. "Tatry sú svetový unikát. Nikde inde totiž nie sú podmienky na to, aby človek vystúpil z lietadla a do 40 minút bol na zjazdovke," vysvetľuje hovorca spoločnosti Maroš Sýkora.
Spoločnosť preferuje trojkombináciu letisko - kvalitná zjazdovka - hotel na výbornej úrovni. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Petra Korbačku je najlepšia ochrana prírody náročná klientela. Príde totiž málo ľudí, no nechá v území veľa peňazí. A to si vskutku vyžaduje kvalitné služby.

Výluka železnice z Bratislavy do Piešťan skomplikuje dopravu
NÁRODNÁ OBRODA 09.02.2005, ss - Cestujúci na železničnej trati Bratislava – Piešťany sa musia od 6.3. až do konca tohto roka pripraviť na výluku dopravy. Modernizácia 5. eurokoridoru z hlavného mesta do Čiernej nad Tisou si vynúti zmeny aj v osobnej doprave.
Cestujúci na železničnej trati Bratislava – Piešťany sa musia od 6.3. až do konca tohto roka pripraviť na výluku dopravy. Modernizácia 5. eurokoridoru z hlavného mesta do Čiernej nad Tisou si vynúti zmeny aj v osobnej doprave, pričom úsek po Piešťany by sa mal na 160-kilometrovú rýchlosť vlakov prispôsobovať zhruba do roku 2006.
Ako informovala hovorkyňa Železníc SR Nela Blašková, vlaky síce budú jazdiť, ale pomalšie, pričom viaceré spoje budú odklonené cez Galantu. Aký bude presný dosah výluky na osobnú dopravu, ešte nevedela špecifikovať, na jeho riešení budú spolupracovať aj so Železničnou spoločnosťou. Jej hovorca Miloš Čikovský však pripustil, že jej efekt bude dosť výrazný. "Čas cestovania sa predĺži," konštatoval Čikovský. Či sa uvažuje aj so zabezpečením alternatívnej dopravy pomocou autobusov, v súčasnosti ešte nevedel ani potvrdiť, ani vyvrátiť.
Zvýšenie rýchlosti vlakov na celej trase by malo byť spojené aj s rastom komfortu dopravy. Na to je potrebné okrem výmeny tratí modernizovať aj železničné stanice. V tomto roku by sa tak malo stať na úseku z Bratislavy do Trnavy, pričom niektoré stanice v malých obciach budú zrušené a nahradené zastávkami.

Za zbúrané domy nebude náhrada
SME 09.02.2005, eta - Rómskym rodinám, ktoré neoprávnene obývajú bývalé železničiarske domy vo Vrútkach, hrozí vysťahovanie. Na budúci týždeň má Okresný súd v Martine rozhodovať o vyprataní nehnuteľností.
Domy sú v zlom stave, majú narušenú statiku. O vysťahovanie nehnuteľností požiadal majiteľ - Železnice SR.
Ako nám povedala hovorkyňa železníc Kornélia Blašková, vysťahovanie rodín považujú za nevyhnutné. Kľúčové sú podľa nej bezpečnostné dôvody, keďže budovy už môžu ohrozovať rodiny, ktoré v nich žijú. Okresný súd už vydal predbežné opatrenie, ktoré zakotvuje povinnosť nezdržiavať sa v priestoroch bytov. Napriek tomu tu rodiny naďalej žijú, lebo nemajú kam ísť. Náhradné ubytovanie im nedokáže poskytnúť mesto ani železnice.
"Železnice nemajú povinnosť zabezpečovať náhradné ubytovanie, pretože objekty obývajú rodiny neoprávnene," hovorí Blašková. S novým využitím a rekonštrukciou budov už železnice nepočítajú. Majú už rozhodnutie na odstránenie stavby. So zbúraním sa počíta už v tomto roku.
Na Mestskom úrade vo Vrútkach presne nevedia, koľko obyvateľov v zdevastovaných domoch žije. V tejto skupine je silná migrácia, často sa sťahujú a premiestňujú do iných miest. Niektorí majú na Železničnej ulici trvalé bydlisko, hoci žiadne zmluvy o prenájme so železnicami nepodpisovali. Do domov sa nasťahovali pred niekoľkými rokmi bez vedomia majiteľov. Mesto už muselo riešiť aj problémy so žltačkovou epidémiou, ktorá tu pred časom vznikla.
Ako nám povedal prednosta mestského úradu Branislav Zacharides, mesto nemá možnosti poskytnúť im sociálne ubytovanie. Sociálne byty síce má, nie je ich však dostatok, a sprísnili sa podmienky na ich pridelenie. Dostať ich môžu iba rodiny, ktoré majú vyrovnané podlžnosti voči mestu. Väčšina obyvateľov železničnej štvrte neplatí dane, odvoz smetí či ďalšie platby.
Tí zas tvrdia, že žijú iba zo sociálnych dávok a napríklad za odvoz smetí nemajú z čoho platiť. Odpadky sa neraz hromadia okolo celého areálu a mesto musí financovať ich odvoz. Ako nám povedal jeden z obyvateľov Železničnej ulice, väčšina rodín nebude mať v prípade zbúrania objektov kam ísť a ocitnú sa na ulici.

Radnica stratila trpezlivosť. V rozpadnutom dome na Vodárenskej stále žijú ľudia
Nový Čas 09.02.2005, hkl, KOŠICE - Úradníkom na magistráte došla trpezlivosť. Na obyvateľov polozrúcaného baraku na Vodárenskej ulici neustále dostávajú sťažnosti od ľudí z okolia. Budova však nepatrí mestu, ale železniciam. Radnica sa rozhodla pritvrdiť.
V zdevastovanej budove na Vodárenskej ulici 4 žije 15 dospelých a detí bez elektriny či vody. Okolo je plno neporiadku, bielizeň sušia priamo na ulici. Nikto tam nemá trvalý pobyt. Železnice SR ešte pred rokom, keď mesto a súkromná firma sťahovali čiernych nájomníkov z dvoch vedľajších barakov, chceli predať majetok súkromnej spoločnosti.
Mesto, keďže mu nehnuteľnosť nepatrí, nemôže ľudí deložovať a budovu zbúrať, aj keď už rok existuje povolenie na búracie práce. "Primátor vyzval majiteľa, aby vyriešil situáciu. A magistrát sa zároveň obráti na zodpovedné orgány, aby využili zákonné možnosti," dodala Z. Bobriková. Železniciam sa nakoniec podarilo zdevastovaný barak odpredať súkromnej spoločnosti. Tá vysťahuje čiernych nájomníkov a v budove budú kancelárie.

Železnice vytvořily alianci pro snazší tranzit přes Alpy
(ČTK) PRAHA 9. 02. 2005 - Německé, italské a rakouské železnice vytvořily alianci, která má zabránit odlivu cestujících z vlaků v tranzitní přepravě přes Alpy. Železniční společnosti chtějí snížit ceny jízdenek a nasadit na této trase lepší a pohodlnější vagóny. Vlaky by také měly jezdit rychleji. Cílem je, aby se přes Brennerský průsmyk ročně přepravovalo alespoň 100.000 cestujících. S odvoláním na německý list Handelsblatt o tom informují dnešní Hospodářské noviny.
Železnice k těmto opatřením nutí konkurence levných leteckých společností. Na dálkových trasách navíc klesá vytíženost vlaků. Cestující má přilákat také účinnější reklama. Již dříve se švýcarské, německé a rakouské železnice dohodly na tarifní spolupráci, tedy na vzájemném uznávání poskytovaných slev.
Mluvčí Českých drah Petr Šťáhlavský HN sdělil, že ČD se aliance nezúčastní. "Jde hlavně o spojení po trase Berlín, Mnichov, Brenner - mimo naše území," vysvětlil. Po ČD by podle něj bylo zajímavé spojení sever-jih z Varšavy směrem na Vídeň a dál na jih. Aliance v tomto ohledu se však zatím nerýsuje, uvedly HN.

Čo Národná rada schválila
TASR Národná obroda 10.02.2005
- Zákon o dráhach, ktorý upravuje podmienky prístupu na železničnú dopravnú cestu, reguláciu železničnej dopravy a bezpečnosti v železničnej doprave, práva a povinnosti vlastníka dráhy a zabezpečuje prevádzkovú prepojenosť železníc členských štátov Európskej únie. Zákon predpokladá aj zriadenie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, takzvaného dráhového úradu. (krátené)

ŽOS Vrútky a ŽOS Trnava opravia vozne ZSSK za 360 mil. Sk
(SITA) BRATISLAVA 9. 02. 2005 - Spoločnosti ŽOS Trnava, a.s. a ŽOS Vrútky, a.s. vykonajú opravy osobných vozňov pre Železničnú spoločnosť, a.s. Bratislava (ZSSK) v celkovej hodnote 360 mil. Sk. Trnavská firma pritom vykoná opravy za 205 mil. Sk, zmluvná cena medzi ZSSK a ŽOS Vrútky predstavuje 155 mil. Sk. Agentúre SITA to potvrdila ZSSK.
Metódou výberu podnikov bolo rokovacie konanie bez zverejnenia. S firmou ŽOS Trnava uzavrela ZSSK zmluvu 14. decembra minulého roka, s vrútockou spoločnosťou o tri dni neskôr. "Spoločnosti budú vykonávať periodické a bežné opravy osobných vozňov podľa potreby ZSSK, pričom zmluvné obdobie je celý rok 2005," uviedla ZSSK. Objem prác však spoločnosť nekonkretizovala.
Obdive firmy, ktoré vznikli v roku 1994, vykonávajú opravy, údržbu a rekonštrukcie dopravných zariadení, dopravných prostriedkov, elektronických a elektronických zariadení. Základné imanie ŽOS Vrútky predstavuje 665,98 mil. Sk. Akcie, ktorých menovitá hodnota je 1 000 Sk, sú rozdelené na 564 881 kmeňových a 101 099 prioritných akcií. Základné imanie ŽOS Trnava vo výške 474,803 mil. Sk je rozdelené na dva balíky po 156 693 akcií a jeden balík so 161 417 akciami, pričom menovitá hodnota je 1 000 Sk.

ČR i Německo chtějí obnovit dopravu kamionů po železnici
(ČTK) PRAHA 9. 02. 2005 - Česko i Německo chtějí dočasně obnovit systém vlaků RoLa, tedy dopravu kamionů po železnici. Na tiskové konferenci po setkání se saským ministrem hospodářství Thomasem Jurkem to řekl náměstek českého ministra dopravy Vojtěch Kocourek. Do doby, kdy bude dokončena dálnice D8 a na německé straně navazující A17, totiž budou jezdit kamiony po objízdných trasách po silnicích nižších tříd, na což si stěžují obyvatelé obcí na trase.
Systém vlaků RoLa definitivně skončil loni v červnu. Denně železnice převezla na 330 kamionů v obou směrech. Od září 1994, kdy začala RoLa jezdit, do června 2004 ji využilo zhruba 832.000 kamionů. Od vstupu do EU tedy od loňského května kamiony už nemusí na hranicích čekat na odbavení, proto poptávka po železniční přepravě drasticky klesla.
V žádném případě však nebude možné obnovit systém ještě v letošním roce. Navíc ještě není vyřešeno financování ztrátového projektu. Podle Kocourka bude třeba najít způsob, jak dopravce přimět k tomu, aby vlaky RoLa využívali. Česká strana přitom v předchozích letech, kdy vlaky jezdily, na dotace dávala 90 milionů korun ročně a Německo třikrát tolik. Ani takové dotace ale po otevření hranic dopravce na železnici neudržely. Kromě ceny dopravy by je možná motivovalo také zrychlení jízdy vlaků, řekl Kocourek.
Nedávno se objevily návrhy na protažení systému RoLa dál z Lovosic například do Břeclavi nebo Brna tak, aby se odlehčilo přetížené dálnici D1. Z ekonomických důvodů to však není reálné, řekl Kocourek. Ministr Jurk však uvedl, že délka trasy má na ekonomičnost provozu výrazný vliv, proto Německo uvažuje o prodloužení na svém území.
Propojení české dálnice D8 s A17 přes nový dálniční hraniční přechod má být dokončeno v roce 2006. Do té doby také německo dobuduje celou dálnici na svém území. V Česku však v té době bude ještě chybět sporný úsek přes Středohoří.

Italskou dopravu zasáhnou ve čtvrtek a v pátek stávky
(ČTK) ŘÍM 9. 02. 2005 - Italskou leteckou i železniční dopravu zasáhnou ve čtvrtek a v pátek stávky odborářů. Ti protestují proti pracovním podmínkám, jež podle jejich slov ohrožují bezpečnost.
Italská vlajková letecká společnost Alitalia dnes oznámila, že ve čtvrtek zruší celkem 141 letů, včetně 74 mezinárodních, kvůli čtyřhodinové stávce palubního a pozemního personálu, který požaduje zlepšení pracovních podmínek. Dodala, že stávka začne ve 12:30 SEČ. Neuvedla však, kolik letů bude mít kvůli protestům zpoždění.
Zaměstnanci italských železnic navíc ohlásili až 24hodinovou stávku, která začne ve čtvrtek ve 23:00 SEČ. V letošním roce půjde již o druhou železniční stávku kvůli bezpečnosti poté, co při lednové vlakové havárii zahynulo 17 lidí. Podle železničářů přitom bylo možné největšímu italskému železničnímu neštěstí za téměř čtvrt století zabránit, pokud by vláda vynakládala více peněz na bezpečnost.
Italský ministr dopravy a infrastruktury Pietro Lunardi nařídil stávkujícím, aby omezili protesty maximálně na osm hodin. Představitelé železničních odborů kontaktovaní agenturou Reuters však uvedli, že stávka bude bez ohledu na ministrova slova celodenní.
Zástupce odborového svazu SULT prohlásil, že stávky v Alitalii se zúčastní zhruba 1000 letových a více než 3000 pozemních zaměstnanců. Dodal, že stávkou bude zasažena především Alitalia, ale s dlouhými zpožděními by se podle něj mohly potýkat i další aerolinky.
Kvůli stávce Alitalia ve čtvrtek zruší také odpolední let z Říma do Prahy a zpět, řekla mluvčí České správy letišť Anna Kovaříková. Na lety Alitalie z Milána by stávka neměla mít dopad.

Talianske železničné a letecké spoločnosti oznámili 24-hodinový štrajk
(TASR) Rím 10. 02. 2005 – Dopravu v Taliansku narušia dnes a v piatok dva súbežné štrajky. Na štrajk sa pripravujú pracovníci železničnej spoločnosti Trenitalia, ako aj štátnej leteckej spoločnosti Alitalia.
Alitalia, partner francúzskej Air France, oznámila dnes zrušenie 141 letov, z ktorých je 66 zahraničných, informovala agentúra AFP.
Na štrajk v leteckej doprave vyzvala ľavicová odborárska organizácia SULT, ktorej predáci kritizujú pracovné podmienky pozemného personálu a asistentov letov. Veľké talianske odborové organizácie sa pustili aj do zápasu s vládou, keď ohlásili 24-hodinový štrajk napriek ministerskému nariadeniu, ktoré nepovoľuje také dlhé zastavenie práce.
Doprava by mala byť citeľne narušená už dnes večer a potom v piatok do 17h00 SEČ, uviedol hovorca spoločnosti Trenitalia. Každú hodinu sa budú aktualizovať odchody vlakov i zoznam zrušených spojov, dodal.
Odborové organizácie v železničnej doprave kritizujú problém bezpečnosti práce na železnici. Vyostril sa po tom, ako 7. januára zomreli pri Bologni 17 ľudia pri zrážke regionálneho vlaku s pracovným. Pri nehode zomreli aj 4 železničiari, čo je najvyšší počet za uplynulých 25 rokov na úseku s jednosmernou premávkou.

DB-SNCF: Französische Loks bald bis Köln
Deutsche und französische Loks werden sich in Gremberg künftig regelmäßig treffen
Eurailpress 10.02.2005 - Ab Sommer dieses Jahres werden die Güterzüge zwischen Deutschland und Frankreich deutlich schneller unterwegs sein. Dann wird die zweite Stufe im Ausbau der Interoperabilität zwischen der DB AG und der SNCF wirksam. Gestern haben die beiden Bahnchefs, Hartmut Mehdorn und Louis Gallois, hierzu im Railion-Kombiwerk Köln-Gremberg eine Vereinbarung unterzeichnet. Dabei geht es um die Harmonisierung der Betriebsvorschriften und um die Koordination der Abfertigungsprozesse.
Konkret bedeutet dies, dass ab sofort die Güterzüge ohne lange Grenzaufenthalte verkehren werden und so bis zu zwei Stunden schneller werden. Zusätzlich zu den schon in beiden Ländern zugelassenen 20 Lokomotiven der DB-Baureihe 185 sollen ab Sommer auch 20 französische Loks der Reihe BB437 000 grenzüberschreitend eingesetzt werden. Künftig werden mit den 40 Maschinen Züge zwischen den Rangierbahnhöfen Köln-Gremberg und Mannheim einerseits und Woippy (bei Metz) und Sibelin (bei Lyon) durchgehend bespannt. Zu den seit Dezember 2003 täglich rund 60 Zügen über den Grenzübergang Forbach/Saarbrücken kommen nun rund 40 Züge über Apach/Perl und weitere sechs Züge über Strasbourg/Kehl hinzu. Dabei werden die deutschen Loks wie schon seit 2002 hauptsächlich von und nach Mannheim eingesetzt, während die französische Lok mehr die Züge des Moselgrenzübergangs fährt.
Die Produktion der Züge sowie die Verantwortung für den gesamten Zuglauf übernimmt die Rail Euro Concept (REC), eine 2002 von beiden Partnerbahnen gegründete Tochtergesellschaft. Bisher war die REC nur für die Züge Mannheim – Woippy zuständig.
Mit dem Ausbau der Kooperation wollen beide Bahnen versuchen, den geringen Anteil am Güterverkehr zwischen den Ländern zu steigern. Nur rund sechs Prozent fahren nach Mehdorns Worten per Bahn, ungefähr 8 Mio. t jährlich, was bei 280 Mio. t, die Railion 2004 bewegte, nicht viel ist.

Nový koridor zrychlí cestu vlakem z Plzně do Prahy asi o hodinu
(ČTK) PLZEŇ 11. 02. 2005 - Doba cesty rychlíkem z Prahy do Plzně by v roce 2016 měla klesnout ze současné jedné hodiny a 40 minut na 46 minut. S takovým zadáním se bude stavět III. Železniční koridor z Prahy do Chebu, po němž by měly vlaky jezdit rychlostí až 250 kilometrů v hodině. ČTK to dnes řekl krajský radní Miroslav Jaroš. Stavba koridoru začne letos.
"V září startuje obnova trati z Plzně do Stříbra," dodal krajský radní. Po roce 2016, kdy by měl být koridor dokončen, by tak měly rychlíky z Plzně do Prahy jezdit v hodinových taktech. Snížit dobu cesty na nejfrekventovanější trase prosazuje vedení kraje od svého vzniku v roce 2000. Z Prahy do Berouna povede trať ve dvou tunelech. První začne čtyři kilometry za stanicí Praha-Smíchov, druhý povede z Loděnic do Berouna. Místní cementárny už podle Jaroše projevily zájem o nákup vytěženého vápence.
Třetí tranzitní železniční koridor z Mostů u Jablunkova přes Ostravu, Prahu, Plzeň, Cheb až ke státní hranici by měl stát 56 miliard korun. Kromě něj chce Plzeňský kraj a Bavorsko vybudovat odbočnou větev Plzeň - Domažlice - Česká Kubice - Furth im Wald - Schwandorf - Regensburg - Mnichov. Vlády obou zemí ale zatím tuto stavbu za 30 miliard až 40 miliard korun neschválily. Odbočný koridor by měl cestu z Prahy do Mnichova zkrátit ze sedmi hodin na polovinu.
České i německé kraje požadují zprovoznit oba koridory do 15 až 20 let, jinak začnou evropské trasy Českou republiku i Bavorsko míjet přes Polsko nebo Rakousko.

Stávka železničářů zasáhla v Itálii 60 procent vlaků
(ČTK) ŘÍM 11. 02. 2005 - Italskou železniční dopravu dnes ochromila 24hodinová stávka zaměstnanců drah na protest proti pracovním podmínkám ohrožujícím bezpečnost. Stávka způsobila výpadek u 60 procent vlakových spojů a zasáhla i mezinárodní linky. S odvoláním na železniční společnost Ferrovie dello Stato to oznámila to agentura ANSA poté, co stávka ve 21:00 SEČ skončila.
Protest byl letos druhou železniční stávkou v zemi kvůli bezpečnosti. Nespokojenosti zaměstnanců drah vyvolala lednová vlaková havárie, při které zahynulo 17 lidí. Podle železničářů přitom bylo možné největšímu italskému železničnímu neštěstí za téměř čtvrt století zabránit, pokud by vláda vynakládala více peněz na bezpečnost.
Italský ministr dopravy a infrastruktury Pietro Lunardi nařídil stávkujícím, aby omezili protesty maximálně na osm hodin, avšak organizátoři ho neuposlechli.
Odbory požadují vyšší investice, které by zabránily dalším nehodám. Italská železniční společnost Ferrovie dello Stato tvrdí, že loni do bezpečnosti a technologií investovala 2,5 miliardy eur, což představuje nárůst o dvě třetiny proti roku 1999.

Škodovku uviaznutú medzi závorami zdemoloval vlak
(SITA) BANSKÁ BYSTRICA 11. 02. 2005 - Kuriózna nehoda sa stala dnes popoludní vo Vlkanovej pri Banskej Bystrici. Vodič Škody 120 si nevšimol výstražné znamenie a vošiel na železničné priecestie v čase, keď sa začali spúšťať závory. Do uväznenej škodovky nato narazil vlak a zdemoloval jej zadnú časť. Vodič vyviazol bez zranení. Jeho šťastím bolo, že vlak šiel malou rýchlosťou, pretože vchádzal do stanice. Tlačovú agentúru SITA informoval okresný operačný dôstojník banskobystrických hasičov Ivan Sršeň.

Výluka na železnici potrvá do neskorej jesene
NÁRODNÁ OBRODA 12. 02. 2005 , ss - Vlaky na trati medzi Bratislavou a Novým Mestom nad Váhom budú meškať od 25 až po 60 minút. V sobotu 6.3. sa totiž začnú rozsiahle výluky na jednej koľaji v traťových úsekoch Bratislava-Rača – Trnava a neskôr až po Leopoldov a Nové Mesto nad Váhom.
Výluky v doprave by mali trvať až do neskorej jesene tohto roka. Jej rozsah zostane zachovaný na súčasnej úrovni. Dôvodom zmien je prestavba trate na rýchlosť 160 km/h.
O zmenách, ktoré nastanú v cestovnom poriadku od tohto dátumu, budú Železnice SR a Železničná spoločnosť Slovensko informovať prostredníctvom tlačených cestovných poriadkov, na webových stránkach železničných spoločností a na viditeľných miestach v železničných staniciach. Uviedol to včera (11.2.) hovorca ŽS Miloš Čikovský.
Ako informoval v úseku Bratislava – Trnava s pokračovaním do Leopoldova bude vždy jedna traťová koľaj uzavretá a druhá zostane prejazdná. Traťová rýchlosť bude z bezpečnostných dôvodov znížená na 50 resp. 30 km/h.
Hlavnými zmenami v kategórii vlakov InterCity bude zmena ich trás v úseku Košice – Bratislava. Vlak IC 402 v dvoch alternatívach podľa rozsahu stavebných prác, ako IC 506, resp 13506. IC 403 v úseku Bratislava – Košice bude vedený ako vlak IC 507 a oba vlaky budú vedené odklonom cez Galantu, kde zastavia len z dopravných dôvodov. Vlaky IC 404/405 v záujme zachovania prípojovosti od a zo smeru západnej Európy budú jazdiť medzi Viedňou a Bratislavou tak ako doteraz. Na trase Bratislava – Košice pôjdu podľa zmeneného cestovného poriadku.
V kategórii osobných a prípojných vlakov budú mať najväčšiu prioritu prípoje k vlakom vyššej kategórie. K najpodstatnejším zmenám vo vedení prípojných vlakov dochádza na východe Slovenska. Zmenený bude napríklad odchod vlaku IC 500 Kriváň, ktorý bude odchádzať z Košíc už o 16.54 h (o 40 minút skôr). Prípoj k tomuto vlaku bude zabezpečený denne zo smeru Humenné vlakom Zr 1902 Ondava (v nedeľu bude prípoj zabezpečený aj zo Stakčína k zrýchlenému vlaku 1902) a v nedeľu z Čiernej nad Tisou novým vlakom, ktorý zároveň vytvorí prípoj aj na vlak R 420 Excelsior.
Výluka na železnici
- Od soboty 6.3. sa začne výluka na jednej koľaji trate Bratislava-Rača – Trnava. Postupne sa predĺži až po Nové Mesto n. Váhom.
- Vlaky budú meškať od 25 do 60 minút.
- Viaceré spoje budú vedené cez Galantu. Rozsah dopravy by mal zostať zachovaný.

Poisťovni dlží firma, kde je Dzurindov brat
PRAVDA 12.02.2005, pt - Premiérov brat Miroslav Dzurinda je po ministrovi Ľudovítovi Kaníkovi, poslancoch Smeru a HZDS ďalší, koho meno je spojené s firmou dlhujúcou Sociálnej poisťovni.
Ide o a.s. Martinská mechatronická, ktorá mala v poisťovni ku koncu roka 2003 nedoplatok 6,4 mil. Sk. Vyplýva to zo zoznamu dlžníkov SP v spomínanom roku.
Miroslav Dzurinda je podľa obchodného registra od augusta 1999 v dozornej rade tejto spoločnosti. Dzurindu sa Pravde nepodarilo zastihnúť. Hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko, kde premiérov brat pôsobí, Miloš Čikovský uviedol, že Miroslav Dzurinda nemal ani ako člen dozornej rady na dlžobu nijaký vplyv. "V spoločnosti Martinská Mechatronická je Miroslav Dzurinda v dozornej rade preto, lebo zastupoval záujmy najprv Železníc SR a neskôr Železničnej spoločnosti ako menšinového akcionára. Bol tam zvolený najmä preto, aby strážil záujmy železníc v tejto firme, s ktorou sme mali dlhodobý súdny spor o prototyp rušňa," uviedol Čikovský. Dzurinda podľa neho nemal možnosť ovplyvniť rozhodnutia manažmentu, či budú platiť odvody do SP.
Nedoplatky v poisťovni mali aj firmy poslanca Smeru Milana Murgaša. Ide o spoločnosť Metalpress, ktorá v roku 2003 dlhovala 68.000 Sk, a o zaniknutú firmu Be-Be Press, ktorá mala nedoplatok 50.000 Sk. Murgaš sedel do októbra 2003 v dozornej rade Metalpressu. Vo firme Be-Be Press bol do roku 1996 v predstavenstve. Murgašovo stanovisko k dlžobám sa včera Pravde nepodarilo získať, nevedela ho zohnať ani jeho asistentka.
Aktuálny zoznam dlžníkov zverejní SP najneskôr 1.3. Ako už Pravda včera informovala, medzi dlžníkmi poisťovne v roku 2003 bola aj eseročka ministra práce Kaník a spol., rovnako aj firma jeho brata Norberta Paradais. Z poslancov tam boli spomínaní Ľubomír Vážny (Smer), nezávislý Ján Gabriel a Ján Dlhopolček (HZDS), ktorí pôsobili v Biotike, a.s. Nedoplatok mala aj eseročka Mirox, v ktorej v roku 1999 pôsobil Pavol Rusko.

ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky