Zabezpečovací zařízení pro vlaky dodá železnici Ansaldo
(ČTK) PRAHA 17. 04. 2005 - Sdružení firem v čele s italskou společností Ansaldo zvítězilo v tendru Správy železniční dopravní cesty (SŽDC) na dodávku zabezpečovacího systému European Train Control Systém (ETCS). Do soutěže o zakázku za 9,7 milionu eur (292 milionů Kč) se přihlásily čtyři zahraniční subjekty, uvádí ve svém novém čísle, které vyjde v pondělí, týdeník Euro. Projekt ze 75 procent financuje unie a zbylou část uhradí správa dopravní cesty.
Systém by mohl v rámci pilotního projektu fungovat do poloviny roku 2008 na trati Poříčany - Kolín. Po dokončení pilotního projektu bude systém prioritně instalován v úseku prvního železničního koridoru, který vede z Děčína na hranice s Rakouskem a Slovenskou republikou, řekl týdeníku ředitel SŽDC Jan Komárek.
Na vybudování jednotné evropské železniční soustavy se dohodly členské země EU, protože jejich železnice mají historicky rozdílné technické parametry. Cílem je vytvoření podmínek, umožňujících plynulou jízdu vlaků napříč celou Evropou, bez nutnosti zastavit na národních hranicích, vyměňovat lokomotivy nebo střídat strojvedoucí.

Spochybnená súťaž na vlaky pre MÁV
HOSPODÁRSKE NOVINY 18.04.2005, Buzinkay Alexander - Verejná súťaž za 120 mld forintov na dodávku 60 moderných vlakových súprav pre maďarské štátne železnice MÁV, má prvé vážne trhliny.
Víťaza tendra, švajčiarsku spoločnosť Stadler, spochybnil na úrade pre verejné obstarávanie druhý účastník v poradí - kanadsko-nemecký koncern Bombardier. Vytýka mu, že nedodržal podmienky súťaže a výberovej komisii predložil nesprávne údaje. napriek tomu, že až do rozhodnutia úradu je podpis kontraktu odložený, začal už Stadler vyrábať prvé vagóny.
Podľa denníka Népszabadság nebolo víťazstvo Švajčiarov čisté. Pomohla mu k nemu materská firma. Ako totiž vyplýva z tendrových materiálov, zúčastnila sa na ňom spoločnosť Stadler Bussnang, dcéra koncernu. Tá však nesplnila požadovaný minimálny ročný obrat v období rokov 2001 až 2003 a prezentovala sa obratom materskej spoločnosti.
Bombardier tiež obvinil konkurenta, že výberovej komisii predložil referencie o vlakoch, ktoré neboli predmetom obstarávania. Peter Jenelten, obchodný riaditeľ koncernu Stadler v stredu v Budapešti vyhlásil, že firma dala železniciam všetky potrebné údaje a dokumenty. K obvineniu z nesprávnych referencií uviedol, že súťažné podmienky nešpecifikovali, či sa majú týkať konkrétneho výrobku alebo celého sortimentu koľajových vozidiel. O námietke by mal rozhodovať úrad budúci týždeň.
Koncern Stadler, ktorý chce dodávky vlakových súprav pre prímestské trate uskutočniť v konzorciu s maďarskou firmou Ganz Transelektro, je proti vyhláseniu neplatnosti tendra. Pôvodne sa do neho prihlásilo šesť renomovaných nadnárodných firiem. Výberová komisia viedla technické rokovania, ktoré uzavrela na konci marca, aj s nemeckým Siemensom a francúzskym Alstromom.
Modernizácia prímestských tratí by mala okrem zvýšenia prevádzkovej rýchlosti vlakov priniesť do Maďarska aj úplne novú kultúru hromadnej dopravy. Súpravy by mali byť dodané v dvoch fázach po 30 vlakov. Spoločnosť MÁV plánuje po obmene vlakového parku investovať do roku 2010 do modernizácie ďalších 500 mld forintov a zdvojnásobiť počet spojov na prímestských tratiach.

SR poskytla na podporu odvetví štátnu pomoc 13,053 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 18. 04. 2005 - Slovenská republika v minulom roku poskytla na podporu dopravy, ... štátnu pomoc v celkovej výške 13,053 mld. Sk. Väčšina z vlaňajšej odvetvovej pomoci smerovala na podporu železničnej dopravy. Dotácia pre túto oblasť predstavovala 7,606 mld. Sk, čo je 45,27 % z celkovej štátnej pomoci poskytnutej na Slovensku za minulý rok. Pre Železničnú spoločnosť, a.s. poskytlo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vlani 4,33 mld. Sk a Železnice SR prijali štátnu pomoc vo výške 3,276 mld. Sk. Informovalo o tom Ministerstvo financií SR.
Mestskej hromadnej doprave poskytli vlani dva mestské a jeden obecný úrad dotáciu na úhradu výkonov vo verejnom záujme vo výške 26,66 mil. Sk. V rámci Schémy rozvoja kombinovanej dopravy v SR rezort dopravy neposkytol v roku 2004 žiadne finančné prostriedky. Zvyšná odvetvová pomoc štátu predstavovala úľavy na dani z príjmov za rok 2003 pre spoločnosti U.S. Steel Košice, s.r.o. ... . Oceliarska spoločnosť získala daňový úver s požiadavkou na reinvestovanie vo výške 2,959 mld. Sk. (krátené)

ZSSK rozšírila internetový predaj lístkov o ďalšie vlaky
(SITA) BRATISLAVA 18. 04. 2005 - Oddnes si môžu cestujúci kúpiť cez internet nielen lístky na vlaky kategórie InterCity (IC), ale aj na 14 vnútroštátnych a 6 medzinárodných vlakových spojení. Agentúru SITA o tom informoval hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Miloš Čikovský.
Ako ďalej uviedol, lístky cez internet je možné kúpiť na vnútroštátne rýchliky (R) 602/603 Čingov, R 604/605 Dargov, R 606/607 Liptov, R 608/609 Spišan, R 610/611 Považan, R 700 Polom, R 1504/1505 Šarišan, R 800/801 Poľana, R 612/613 Zemplín, R 804 Sitno, R 832/833 Slatina, R 810/811 Horehronec a expresné vlaky (Ex) 530/531 Hron a Ex 1600/1601 Chopok.
Z medzinárodných vlakov si môžu cestujúci kúpiť cestovné lístky cez internet na vnútroštátne úseky. Sú to vlaky Ex 120, ktorý jazdí v úseku Košice - Čadca, EuroCity (EC)134, ktorý jazdí v úseku Bratislava - Kúty, R 232 v úseku Štúrovo - Kúty, Ex 140 v úseku Zvolen - Čadca, EC 136 v úseku Bratislava - Kúty a R 222 v úseku Košice - Púchov.
Cestovný lístok cez internet si môžu cestujúci kúpiť najskôr 60 dní a najneskôr 24 hodín pred odchodom vlaku na internetovej stránke www.slovakrail.sk .

ÖBB a Deutsche Bahn majú záujem o slovenské ZSSK Cargo
(TASR) Berlín 18. 04. 2005 - Nemecké železnice Deutsche Bahn preverujú podľa novinových správ vstup do slovenskej nákladnej Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia (ZSSK Cargo).
Ako informoval v dnešnom vydaní denník Financial Times Deutschland s odvolaním sa na slovenské vládne kruhy, okrem Railion, dcérskej spoločnosti Deutsche Bahn, majú záujem o ZSSK Cargo aj Rakúske spolkové dráhy (ÖBB) a maďarská štátne železnice MÁV.Za možného kupca sa považuje aj americká investičná skupina Rail World. Slovensko očakáva, že z predaja nákladnej železničnej dopravy získa až do 514 miliónov EUR, v prepočte okolo 20 miliárd SKK. Tender bude vypísaný v máji.
Hovorca Deutsche Bahn sa k správe pre noviny nechcel vyjadriť, povedal len, že podnik má "záujem o spoluprácu kdekoľvek v Európe, kde sa niečo deje".
Rakúsky vicekancelár Hubert Gorbach vyhlásil nedávno po rozhovore so slovenským ministrom dopravy Pavlom Prokopovičom v Bratislave, že ÖBB má záujem vstúpiť do ZSSK Cargo.
Informovala o tom rakúska agentúra APA.

Regionálnu pomoc dostalo 33 firiem
PRAVDA 19.04.2005, eko - Štát minulý rok poskytol štátnu pomoc firmám a regiónom za viac ako 16 mld Sk. táto suma je o 10 mld Sk vyššia ako v minulých rokoch.
"Od minulého roka sa štátna pomoc klasifikuje presne podľa pravidiel EÚ. Tie určujú, čo možno považovať za štátnu pomoc a čo nie," vysvetlila jednu z príčin nárastu Jaroslava Zányiová z MF SR.
Počnúc rokom 2004 musí štát navyše každý rok predkladať EK správu o tom, akými sumami pomohol firmám.
Najväčšiu časť pomoci získali dva železničné podniky, oceliarne U. S. Steel Košice a ... Tieto štyri inštitúcie si podelili 13 mld Sk.
Ďalším 33 firmám a investorom však štát pomohol najmä daňovými úľavami v rámci regionálnej pomoci sumou 3,3 mld Sk. Takmer 1,5 mld Sk z tejto sumy získal nový investor ...
"V prípade železníc ide o pomoc pre 2 železničné podniky Železničnú spoločnosť a ŽSR," doplnil František Perutka, šéf finančnej sekcie na MDPT SR. Väčšina zo sumy 7,6 mld Sk sa použila na výkony vo verejnom záujme.
"Sú to peniaze, za ktoré si štát objednáva určité výkony, teda zabezpečuje, aby jazdili vlaky," doplnil Peter Geletka z MDPT SR. Okrem toho Železnice SR ako správca železničnej siete dostali ďalšiu 1 mld na investície.
Keďže vláda na štátnu pomoc vynakladá ročne sumy prekračujúce výdavky v mnohých rozpočtových kapitolách, ekonómov zaujíma najmä efektívnosť využitia týchto peňazí.
"Pri získavaní zahraničných investícií sa jej využitiu zrejme nedá vyhnúť ani v budúcnosti," konštatuje analytik Tatra banky Robert Prega. "Robia tak totiž aj ostatné konkurenčné štáty."
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií, ktorá zabezpečuje servis pre zahraničných investorov, zvažuje vytvorenie analytického oddelenia, ktoré by skúmalo aj efektívnosť štátnej pomoci.
MH SR podľa jeho hovorcu Maroša Havrana využíva služby organizácie Ekonom - Servis na hodnotenie efektívnosti vynaložených peňazí. (krátené)

Tatranská elektrická železnica
HOSPODÁRSKE NOVINY 19.04.2005, R - Tatranská elektrická železnica sa v úseku Starý Smokovec – Štrbské Pleso od minuloročnej veternej kalamity neprevádzkuje. Do začiatku letnej turistickej sezóny, ktorá sa začína 15. júna, by však mal byť tento úsek spojazdnený. Kompletná výmena stožiarov a vedenia trakčného vedenia je nutná v úseku Starý Smokovec – Vyšné Hágy. Od Vyšných Hágov po Štrbské Pleso ostane staré trakčné vedenie. Na snímke pracovníci košickej firmy Železničné stavby uvoľňujú trať pri Tatranskej Polianke.

Lanovky v Tatrách využilo viac ľudí
SITA HOSPODÁRSKE NOVINY 19.04.2005 - Tatranské lanové dráhy (TLD) prepravili počas zimnej sezóny 523.109 osôb, čo je 19,5% medziročné zvýšenie. Ako informovala marketingová riaditeľka spoločnosti Danka Velecká, zimná sezóna vo všetkých strediskách TLD sa začala 23.12. minulého roka.
Niektoré strediská ukončili svoju činnosť na prelome marca a apríla, pričom definitívne ukončenie zimnej sezóny je naplánované na 8.5., keď sa ukončí prevádzka sedačkovej lanovky zo Skalnatého plesa do Lomnického sedla. "Táto zimná sezóna by mala byť jedna z najúspešnejších," konštatovala Velecká.
Najväčší podiel na počte prepravených ľudí mala preprava osôb kabínkovou lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, prostredníctvom ktorej TLD prepravili 211.925 osôb. Medziročne to znamená 15% nárast. Sedačkovú lanovku zo Skalnatého plesa do Lomnického sedla využilo 153.985 ľudí. Rok predtým sa na tejto lanovke odviezlo 64.790 ľudí, v prevádzke však bola len vo februári a v marci. Prostredníctvom pozemnej lanovky zo Starého Smokovca na Hrebienok prepravili TLD 143.263 ľudí.
V medziročnom porovnaní to predstavuje pokles o 21,6%. Najmenej, 14.236 osôb, prepravili TLD cez visutú lanovku zo Skalnatého plesa na Lomnický štít, ich počet je však približne na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcej zimnej sezóne. Najúspešnejším mesiacom bol február, počas ktorého využilo zariadenia TLD 205.585 osôb. V marci to bolo 158.029 ľudí, v januári 121.828 a v decembri 37.967 osôb.
Podľa Veleckej zaznamenali TLD rastúci záujem zahraničných hostí. Podľa februárového prieskumu využilo lyžiarske strediská TLD približne 32% návštevníkov z Poľska, 25% zo Slovenska, 11% z Nemecka a 10% z Ukrajiny. Z Veľkej Británie TLD evidovali 9% návštevníkov, z ČR a Litvy do bolo 8% a vyše 3% z Maďarska.
Ako ďalej informovala Velecká, TLD prepravia približne 60-70% z celkového ročného počtu osôb v letnej sezóne. "Pomer medzi počtom prepravených ľudí v rámci letnej a zimnej sezóny sa postupne znižuje. Naším cieľom je dosiahnuť približne rovnaký pomer v obidvoch sezónach," podčiarkla Velecká.

Podľa Smeru je transformácia železníc nesystémová
(SITA) Banská Bystrica 19. 04. 2005 - Strana Smer-Sociálna demokracia vyzvala vládu, aby začala koncepčné a systémové zmeny vedúce k ozdraveniu železníc a efektivite v ich hospodárení. Hrozí totiž, že všetky problémy sa budú musieť riešiť cez štátny rozpočet. Na utorňajšej tlačovej besede to vyhlásil poslanec Národnej rady SR a tieňový minister Smeru Ľubomír Vážny. Pripomenul, že nároky železníc na štátnu podporu boli po ich rozdelení na Železničnú spoločnosť (ZSSK) a Železnice SR (ŽSR) podľa predpokladov Smeru vyššie a kumulovaná strata ostala rovnaká. "Železničná doprava produkuje stratu a potrebovala transfer z verejných zdrojov - v roku 2004 vo výške 6,3 mld. Sk a v minulom roku až 8,3 mld. Sk. Takéto ekonomické výsledky dosahujú, často za asistencie nehospodárneho nakladania s prostriedkami, teda tunelovania, manažéri dosadení vládnymi politikmi,“ uviedol Vážny.
Konkretizovať prípady údajného tunelovania Vážny odmietol. Spomenul však ako "bežný štandard“ predražené stavby pri modernizácii alebo elektrifikácii tratí. Vážny kritizoval aj rozdelenie ZSSK na spoločnosť Cargo, zabezpečujúcu nákladnú dopravu, a Železničnú spoločnosť, a. s. zabezpečujúcu osobnú dopravu, a plánovanú privatizáciu spoločnosti Cargo. "Ministerstvo dopravy sa opäť vydalo overenou cestou vyčlenenia toho, čo je lukratívne a ponechania toho problematického v rukách štátu,“ dodal Vážny.
Tieňový minister dopravy za Smer však podporuje myšlienku presunúť kompetencie v regionálnej železničnej doprave na vyššie územné celky (VÚC). Podľa neho to však musí byť urobené lepšie, než to bolo pri presune kompetencií a majetku v správe ciest a v autobusovej doprave. Na VÚC musí prejsť majetok vysporiadaný a kompetencie aj s príslušným balíkom financií na ich výkon. "V podstate pôjde o to, aby VÚC prenajímali železničné zvršky rôznym subjektom,“ povedal o plánovanom presune kompetencií Vážny.
Podľa predsedu Smeru Roberta Fica treba aj preto, čo sa podľa neho deje v slovenských železniciach, prijať zákon o preukazovaní pôvodu majetku.

Eurotunnel v prvom kvartáli zvýšil tržby na 190 mil. eur
(SITA, Reuters) PARÍŽ 19. 04. 2005 - Britsko-francúzska spoločnosť Eurotunnel, prevádzkujúca tunelové dopravné spojenie medzi kontinentálnou Európou a Veľkou Britániou, zaznamenala v prvom štvrťroku tohto roka mierne medziročné zvýšenie tržieb na 190 mil. eur z predchádzajúcej úrovne 188,6 mil. eur. Transport osobných automobilov popod Lamanšský prieliv sa podľa vyjadrenia spoločnosti medziročne zvýšil o 4 %, transport nákladných automobilov stúpol o 6 %. Eurotunnel ťažil najmä z nepriaznivého počasia a obmedzení vo francúzskom prístave Calais, ktoré mali negatívny dopad na prevádzkovateľov trajektov, hlavných konkurentov spoločnosti.
Eurotunnel je vysoko zadlženou spoločnosťou. Istina dlhu spoločnosti predstavuje 6,4 mld. GBP, problémom sú najmä platby úrokov z tohto dlhu, ktoré za prvý polrok minulého roka dosiahli približne dvojnásobok prevádzkového zisku spoločnosti vo výške 70 mil. GBP. V apríli tohto roka sa Eurotunnel dohodol s veriteľmi na koncepcii rokovaní o splátkach dlhu a úrokov.

Britské železnice vydávají průvodce pro koukání z okna
(zpravodaj ČTK) LONDÝN 19. 04. 2005 - Pokud někoho nebaví jen planě zírat z okna britských vlaků, pomoc je na cestě. Dopravní společnosti totiž vydaly bezplatný průvodce o tom, kde a jakou je možno pozorovat na deseti hlavních linkách zvěř či ptactvo.
Například na trase Londýn - Brighton se mohou cestující těšit, že spatří volavky, kormorány a racky, lišky a šedé veverky, jelínky rodu Muntiacus a vysokou.
Jinde slibuje průvodce těm, kteří zvednou oči od křížovky nebo počítače, například pěnice, kolihu, sokola či divoké poníky. Na trati podél exeterského pobřeží je naděje zahlédnout delfíny či tuleně, na velšských trasách zase luňáka nebo netopýra.

P. Prokopovič hodnotil s fínskou ministerkou plnenie Lisabonskej stratégie
(TASR) Bratislava 19. 04. 2005 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Pavol Prokopovič dnes s ministerkou dopravy a telekomunikácií Fínskej republiky Leenou M. Luthanenovou hodnotil plnenie Lisabonskej stratégie.
Ako TASR informoval hovorca ministra Tomáš Šarluška, obaja ocenili najmä rozšírenie a zlepšenie európskej infraštruktúry. Prokopovič fínskej ministerke prezentoval transformačné procesy v rezorte a pripravované privatizácie v oblasti železničnej nákladnej dopravy a letísk v Bratislave a Košiciach.
Fínska kolegyňa ho informovala, že po prevzatí predsedníctva Európskej komisie (EK) bude Fínsko presadzovať v oblasti dopravy a infraštruktúry zlepšenie logistiky a v oblasti elektronickej komunikácie sieťovú a komunikačnú bezpečnosť.

Štátna pomoc firmám vlani výrazne vzrástla
Hospodárske noviny 20.04.2005, Martin Odkladal - Keďže výška podpory priamo súvisí s prílevom investícií, dá sa predpokladať nárast aj v ďalších rokoch. Súkromným a verejným spoločnostiam štát vlani pomohol 16,8 miliardy korún. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím ide. o vyše 240-percentný nárast.Väčšinu pohltili železničné firmy.
Podľa ministerstva financií štátna pomoc výrazne vzrástla najmä kvôli železničnej doprave. Dotácia pre tento sektor predstavovala 7,6 miliardy korún, čo je približne 45 percent z celkovej štátnej pomoci. Z toho Železničnej spoločnosti (ZSSK) poskytlo ministerstvo dopravy 4,33 miliardy korún. Ako povedal riaditeľ odboru komunikácie ZSSK Miloš Čikovský, tieto peniaze boli použité na vykrytie strát z prevádzky osobnej prepravy na základe zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. Rovnako aj v tomto roku firma plánuje získať z rozpočtu vyše štyri miliardy korún.
Železnice SR dostali od rezortu dopravy 3,3 miliardy korún, ktoré firma vlani použila na údržbu a starostlivosť o železničnú cestu, zabezpečovacie zariadenia a železničné stanice. "Zvyšných 983 miliónov korún boli nové investície do infraštruktúry," dodala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková.

Už aj farmári.
Ďalšou príčinou enormného zvýšenia štátnej pomoci je aj fakt, že od vlaňajšieho vstupu do Európskej únie sa pri vykazovaní verejných podpôr zarátavajú aj poskytnuté peniaze do poľnohospodárskeho sektoru.
Rezort financií nedokáže odhadnúť, či v tomto a v nasledujúcich rokoch bude celková výška štátnej pomoci rásť alebo klesať. Dôvodom je fakt, že firmy žiadajú o verejnú podporu priebežne počas roka. A tá sa následne posudzuje podľa presných kritérií Európskej komisie. Ekonóm Slovenskej akadémie vied Pavol Kárasz tvrdí, že štátna pomoc priamo súvisí s prílevom priamych zahraničných investícií a preto bude aj naďalej rásť. "Pokiaľ sa takéto peniaze vynakladajú transparentne, ide o dobrú investíciu, nakoľko výdavky na tvorbu nových pracovných miest sú oveľa efektívnejšie ako rôzne sociálne dávky a podpory. V neposlednom rade je to celosvetový trend," dodal Kárasz. (krátené)

Rakúske firmy kritizovali politiku Viedne
SME 20.04.2005, eko - Rakúski podnikatelia združení v Slovensko-rakúskej obchodnej komore 19.4. kritizovali Rakúsko za ignorovanie dopravných problémov medzi oboma krajinami.
"O dopravnej infraštruktúre sa už hovorí na každom stretnutí politikov na úrovni vládnej alebo regionálnej, pričom sa z rakúskej strany stále len veľa sľubuje. Výsledkom je, že slovenská strana medzitým z pochopiteľných dôvodov týmto sľubom už prestala veriť," upozornila komora.
Podľa jej prezidenta Josefa Altenburgera pritom nejde len o "..., ale aj o priechody cez rieku Moravu, železničných prepojeniach napríklad medzi letiskami Schwechat a Bratislava, ktoré sú takisto v nedohľadne". (krátené)

ŽSR za dva mesiace tohto roka so ziskom 108,3 mil. Sk
(SITA) BRATISLAVA 20. 04. 2005 - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) hospodárili za dva mesiace tohto roka so ziskom 108,3 mil. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je tento výsledok o 241,4 mil. Sk nižší. Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková, v sledovanom období dosiahli ŽSR výnosy 2,479 mld. Sk, čo je približne dvojpercentný medziročný pokles. Náklady ŽSR sa medziročne zvýšili o 8,3 % na 2,37 mld. Sk.
Výška celkových záväzkov ŽSR ku koncu februára dosiahla 32,774 mld. Sk, pričom 74-percentný podiel tvorili podľa Blaškovej bankové úvery a výpomoci vo výške 24,363 mld. Sk. Ku koncu sledovaného obdobia evidovali ŽSR dlhodobé záväzky v objeme 3,147 mld. Sk a krátkodobé záväzky na úrovni 3,375 mld. Sk. Z celkového objemu pohľadávok vo výške 2,329 mld. Sk predstavovali krátkodobé pohľadávky 98,6 % a dlhodobé záväzky evidovali ŽSR podľa Blaškovej na úrovni 32,2 mil. Sk.
Medzi najvýznamnejšie aktivity ŽSR patrí v súčasnosti modernizácia železničných tratí, ktoré sú súčasťou slovenskej časti V. eurokoridou. V tomto roku sa už začali práce na úseku Bratislava-Piešťany v objeme približne 320 mil. eur. V druhej polovici tohto roka plánujú ŽSR začať s modernizačnými prácami aj na úseku Piešťany-Nové Mesto nad Váhom, zatiaľ však neukončili výberové konanie na dodávateľa, ani na výkon stavebného dozoru.

Transsibírska magistrála by sa mala predĺžiť cez Bratislavu do rakúskej Viedne
(TASR) DPA Viedeň 20. 04. 2005 - Ruská Transsibírska magistrála, najdlhšie železničné spojenie na sveta s dĺžkou 9 300 kilometrov, by sa mala predĺžiť o ďalších 500 kilometrov do rakúskej Viedne. Vyhlásil to dnes hovorca rakúskej opozičnej strany Zelení Christoph Chorherr.
Podľa plánu rakúskych Zelených by sa malo vybudovať predĺženie magistrály do Viedne z juhopoľského mesta Katovice alebo východoslovenského mesta Košice cez metropolu Bratislava.
Transsibírska magistrála vedie z Moskvy do ďalekovýchodného Vladivostoku s mnohými vetvami do Strednej Ázie a ďalšími cestami do Poľska a na Slovensko.
Chorherr poukázal na fakt, že sa bude musieť položiť trať pre súpravy so širším rozchodom, keďže v tom spočíva rozdiel medzi európskymi a sibírskymi vlakmi. Náklady odhadol na 1 miliardu EUR, čo je v prepočte viac ako 39 miliárd SKK, s možnosťou, že EÚ prispeje polovicou sumy.
Zelení považujú tento ambiciózny projekt za veľkú šancu pre Rakúsko, ktoré by tak mohlo rozšíriť svoje trhy až na Ďaleký východ. Tovary sa môžu transportovať na rýchlo rastúce trhy Ruska a Číny dvakrát tak rýchlo, ako to je možné v súčasnosti loďami. Viedeň a Bratislava by sa stali "mestami dvojičkami" v "novom európskom centre".
Viedenská organizácia konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) v plnej miere podporuje stranu Zelených, pričom tiež zastáva názor, že Viedeň by si takto mohla posilniť svoju pozíciu na nových trhoch na Východe.
Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ), ktorá vládne v spolkovej republike Viedeň, bola pri hodnotení návrhu opatrnejšia. Podľa sociálnych demokratov môže byť zložité, ak nie nemožné, realizovať projekt. Podľa SPÖ by náklady boli až 3 miliardy EUR. Nápad je však podľa nej stále hodný diskusie.
Presne 9 288 km dlhá Transsibírska magistrála bola postavená v období rokov 1891 až 1905. Je to najdôležitejšie spojenie medzi Moskvou, Uralom a pacifickým pobrežím. Od roku 1938 je trať dvojkoľajná a od 90. rokov je plne elektrifikovaná.

Odborári Českých dráh dnes rozhodujú o totálnom štrajku
(TASR) Praha 20. 04. 2005 - Až pol miliardy Kč týždenne by mohli tvoriť straty na tržbách Českých dráh (ČD), ak sa odbory rozhodnú začať totálny štrajk. Dnes sa o ňom rozhoduje na ústredí Odborového združenia železničiarov, ktoré má viac ako 50 000 členov v radoch asi 70 000 zamestnancov železníc. Hlasovať bude viac ako 50 vysokých funkcionárov a predsedov základných odborových organizácií. Dajú tak právomoc svojmu predstavenstvu vyhlásiť štrajk, ktorý by mal byť časovo neobmedzený a totálny. Touto akciou chcú odbory dosiahnuť, aby ČD neprepúšťali zamestnancov nad rámec podnikateľského plánu
Aj keby dnes ústredie rozhodlo, že prijme odporúčania svojho predstavenstva z 1. apríla štrajk vyhlásiť, vlaky sa hneď nezastavia. "Chceme dať vedeniu železníc priestor na rokovanie do polovice mája. Ak budú rokovania bezvýsledné, nastanú radikálne akcie," povedal predseda odborov Jaromír Dušek.
"Hrozby odborov nás poškodzujú. Už sa nás na štrajk pýtajú zahraniční klienti," povedal v utorok hovorca železníc Petr Šťáhlavský. Železnice síce budú tlak odborov vážne, zo svojho odmietavého stanoviska nechcú ustúpiť. Budú však ďalej rokovať, potvrdil Šťáhlavský.
Informoval o tom český denník Hospodářské noviny.

Úzkokoľajná železnička pôjde celý rok
NÁRODNÁ OBRODA 21.04.2005, iba - Čiernohronská úzkokoľajná železnička z Hronca do Čierneho Balogu a okolitých dolín, ktorá bola pred dvadsiatimi rokmi odsúdená na zánik, vďaka úsiliu nadšencov prežila. Dnes patrí medzi vyhľadávané atrakcie mikroregiónu Čierny Hron a celého Horehronia. Už na budúci týždeň ukončia zimnú a súčasne odštartujú na úzkokoľajke letnú turistickú sezónu. Do podpory a využívania železničky, po ktorej v minulosti prepravovali nielen drevo, ale aj ľudí do fabrík v Hronci a Podbrezovej, plánujú viac zapojiť občanov okolitých siedmich obcí.
"Finišujeme na prípravách letnej turistickej sezóny, ale od vlaňajška vlastne premáva železnička celoročne. V zime sme nielen atrakciou, ale vozíme lyžiarov z Hronca a zo Svätého Jána k vleku pri stanici Krám. Vlani sa viac ako zdvojnásobil počet zimných cestujúcich," informoval Marek Medveď, vedúci osobnej dopravy. "Po otvorení lesníckeho skanzenu vo Vydrove význam našej lokálky pre turistov ešte vzrastie. Okrem pravidelnej prepravy organizujeme aj mikulášske, vianočné, novoročné, valentínske a veľkonočné spanilé jazdy vlakom pod parou."

Najmenej 11 mŕtvych a 80 zranených pri zrážke vlakov
(SITA/AFP) AHMEDABAD 21. 04. 2005 - Najmenej 11 ľudí zahynulo a viac ako 80 bolo zranených pri zrážke osobného a nákladného vlaku v západnej Indii vo štvrtok v skorých ranných hodinách. Informovala o tom polícia a oficiálne miesta. "Objavili sme 8 tiel a tri ďalšie sú zjavne uviaznuté vo vagónoch," povedal generálny riaditeľ polície A. K. Bhargav, podľa ktorého celkový počet obetí môže byť vyšší ako 15 ľudí. K zrážke došlo v oblasti Vadodare v Gujaráte, asi 380 kilometrov severne od Bombaja. Hovorca Západných železníc Shailendra Kumar uviedol, že pri nehode sa zabili aj rušňovodič expresu Sabarmati a jeho pomocník.
Záchranný tím sa vydal na miesto nešťastia z hlavného mesta Gujarátu, Ahmedabadu a z Vadodary na miesto nešťastia pri dedine Samaliya. "Záchranná operácia sa začala, štyri vagóny a lokomotíva nákladného vlaku sa vykoľajili pri zrážke," povedal Kumar.

Predĺženie magistrály by stálo 60 miliárd
Ministerstvo dopravy sa snaží, aby nás stavba trate do Viedne neobchádzala.
Národná obroda 22.04.2005, Pardubský Lukáš - Predĺženie ruskej Transsibírskej magistrály až do Viedne, o ktorom uvažujú rakúski politici, by za určitých okolností privítalo aj Slovensko. Podľa hovorcu ministerstva dopravy Tomáša Šarlušku nie je idea nová a pre Slovensko by znamenala finančný prínos. Preto sa ministerstvo snaží, aby v prípade jej realizácie nová trať naše územie neobchádzala. Problematická by však podľa Šarlušku bola technická realizácia plánovaného projektu. Súčasné trate by sa rozširovať nemohli, pri stavbe nových hrozia zase problémy s výkupom pozemkov a dôležitý je aj postoj Ukrajiny, ktorá sa v minulosti k takýmto projektom nestavala ústretovo.
Menej optimistický je postoj ŽSR, ktoré spravujú železničné trate na Slovensku. "V prvom rade treba povedať, že realizácia takéhoto projektu by si vyžiadala mimoriadne vysoké finančné náklady a treba si položiť otázku, kto dnes zagarantuje dostatok prepravy na tejto trati," vyhlásila hovorkyňa spoločnosti Kornélia Blašková. Podľa štúdie vypracovanej už v roku 1996 mala trať prechádzať územím SR cez Košice-Zvolen-Šurany-Palárikovo-Bratislava prístav. Náklady na stavbu boli odhadnuté na približne 30 miliárd korún. "Dnes to odhadujeme na minimálne dvojnásobok," vyhlásila Blašková. Za túto sumu by sa dalo postaviť 500 kilometrov novej širokorozchodnej trate, ktorá by kopírovala už existujúcu trať normálneho rozchodu s tým, že by obchádzala železničné stanice. Podľa ŽSR tak zostáva hlavným problémom financovanie stavby a zabezpečenie dostatočných prepravných výkonov na to, aby bola rentabilná.
Rakúska strana Zelených odhaduje náklady na stavbu trate na jednu miliardu eur (približne 40 miliárd Sk) s tým, že polovicu by mohla financovať Európska únia. Sociálnodemokratická strana Rakúska odhaduje náklady až na 3 miliardy eur. Nápad je však podľa nej stále hodný diskusie.

TRANSSIBIRSKA MAGISTRÁLA
* je to najdlhšie železničné spojenie na svete s dĺžkou 9 300 kilometrov
* vedie z Moskvy do Vladivostoku s mnohými vetvami do Strednej Ázie a ďalšími cestami do Poľska a na Slovensko
* ročné tržby na širokorozchodnej trati na slovenskom území dosahovali v minulosti vyše miliardu Sk a zisky vo výške niekoľko sto miliónov korún

Transsibírska magistrála cez Bratislavu?
HOSPODÁRSKE NOVINY 22.04.2005, Pálková Dana - Ruská Transsibírska magistrála, najdlhšie železničné spojenie na svete s dĺžkou 9300 km, by sa mala predĺžiť o ďalších 500 km do rakúskej Viedne.
Vyhlásil to včera (21.4.) hovorca rakúskej opozičnej strany Zelení Christoph Chorherr. Podľa plánov rakúskych Zelených by sa malo vybudovať predĺženie magistrály do Viedne z juhopoľského mesta Katovice alebo Košíc cez Bratislavu. Chorherr poukázal na fakt, že sa bude musieť položiť trať pre súpravy so širším rozchodom, keďže v tom spočíva rozdiel medzi európskymi a sibírskymi vlakmi. Náklady odhadol na 1 mld EUR s možnosťou, že EÚ prispeje polovicou sumy.
Zelení považujú tento ambiciózny projekt za veľkú šancu pre Rakúsko, ktoré by tak mohlo rozšíriť svoje trhy až na Ďaleký východ. Podľa nich by sa v prípade realizácie projektu Viedeň a Bratislava stali "mestami - dvojičkami" v "novom európskom centre". Samotné Rusko pracuje na zatraktívnení Transsibírskej magistrály. Ruská železničná spoločnosť (RZD) začiatkom októbra minulého roka schválila projekt, ktorý umožní medzinárodným dopravným spoločnostiam využívať výhodnejšiu prepravnú spojnicu medzi Áziou a Európou cez Sibír, čím sa preprava oproti lodnej ceste cez Suezský prieplav skráti z terajších 35 až 40 dní približne na dva týždne a adekvátne k tomu aj zlacnie. Na tieto účely vytvorila RZD spoločný podnik s názvom Russkaja Trojka s ruskou zaoceánskou lodiarskou firmou FESCO. Nová firma plánuje cez magistrálu prepraviť do piatich rokov ročne okolo 300.000 prepravných kontajnerov. Podľa informácií agentúry RIA Novosti, už koncom marca vypravila prvý expresný vlak s kontajnermi na trase Nachodka k Čiernemu moru. Viedenská organizácia konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) podporuje stranu Zelených, pričom tiež zastáva názor, že Viedeň by si takto mohla posilniť svoju pozíciu na nových trhoch na Východe, Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) bola pri hodnotení návrhu opatrnejšia. Podľa sociálnych demokratov môže byť zložité, ak nie nemožné, tento projekt realizovať. Podľa SPÖ by náklady dosiahli až 3 mld EUR. Nápad je však podľa nej stále hodný diskusie.
Vyše 9000 km dlhá Transsibírska magistrála bola postavená v období rokov 1891 až 1905. V súčasnosti je to najdôležitejšie spojenie medzi Moskvou, Uralom a tichomorským pobrežím. Od roku 1938 je trať dvojkoľajná a od 90. rokov je plne elektrifikovaná. O prepojenie s Európou majú čoraz väčší záujem aj európski politici, a to tak v železničnej, ako aj v cestnej oblasti. Európska banka pre obnovu a rozvoj poskytla v roku 2003 peniaze na dostavbu transsibírskej diaľnice, ktorá prechádza celým Ruskom až po Vladivostok. Diaľnica by po úplnom dokončení vytvorila reálnu paneurópsku cestnú sieť. Rovnako ambiciózne plány sú aj v oblasti železničnej siete. Podľa RIA novosti sa minulý týždeň vo Vladivostoku konala konferencia, na ktorej zástupcovia medzinárodných dopravných spoločností všetkých sektorov dopravy riešili problém lepšieho využitia Transsibírskej magistrály na spojenie európskeho Východu a Západu. Navyše, v týchto dňoch plánuje ruský minister hospodárstva German Gref rokovať v Nemecku o vytvorení spoločného hospodárskeho priestoru, ktorý by transportné siete ešte viac prepojil. Podľa ruského denníka Pravda sa hovorí už o roku 2006, aj keď podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina je to dosť optimistický scenár.
Do ruských plánov medzitým vstúpil Kazachstan. Ten je podľa ruskej tlače pripravený už v tomto roku stavať paralelnú železnicu, ktorá by spojila Čínu s Európou. Ako však uviedli viacerí odborníci, Rusko sa tohto konkurenta až tak obávať nemusí. Kazašská obdoba Transsibírskej magistrály má toľko slabých miest, že ju možno nikdy nepostavia.
Modernizácia súčasnej magistrály v Rusku je v porovnaní s novou stavbou cez Kazachstan stále lacnejšia a navyše, Rusi už dali najavo, že po prípadnom postavení konkurenčnej trasy zvážia zníženie vlastných prepravných taríf. Tým by novú trasu ekonomicky úplne odstavili.

Kombinovaná doprava sklamala
Sme 22.04.2005, ip - Alternatívne riešenie pre preťažené cesty predstavuje kombinovaná doprava, ktorá je založená na prevoze kontajnerov, alebo celých kamiónov po železnici. Kombinovaná doprava na Slovensku existuje už viac ako 20 rokov, ale nepredstavuje ani 1,5 percenta nákladnej dopravy železníc. Podľa ministerstva dopravy sa u nás uvažuje so zavedením systému RO-LA, čo je preprava naložených kamiónov po železnici. Výhodami tohto systému sú minimálna závislosť od poveternostných podmienok, problémov na cestách, výluk kamiónovej dopravy, zníženia nákladov na mýtnom a zjednodušenia výjazdu z územia štátu. V susednom Česku však majú so zavádzaním kombinovanej dopravy zlé skúsenosti. Vstupom do únie ho pre nezáujem zrušili.
Na Slovensku je vybudovaný najvýznamnejší terminál kombinovanej dopravy v Dobrej pri Čiernej. Ako povedal hovorca spoločnosti Cargo Slovakia, zabezpečujúcej nákladnú dopravu vlakom, ráta sa s postupným zvýšením prepravy kamiónov vlakom. Tá má dnes v porovnaní s cestnou prepravou viaceré nevýhody. "Cargo Slovakia napríklad platí ŽSR až 34 percent svojich nákladov za prepravu, avšak automobily za používanie diaľnic a ciest 1. triedy neplatia," povedal hovorca.

ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky

Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava východ , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy , Zlaté Moravce , Kozárovce , Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy , Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký Krtíš , Breznička , Poltár , Banská Bystrica , Harmanec , Diviaky , Martin , Kremnica , Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt , Dobšinská Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská Polhora , Tisovec , Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička , Vrútky , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný Kubín , Štrbské Pleso , Starý Smokovec , Tatranská Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany , Slovenské Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T. , Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof , Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti pu. , Budapest-Nyugati pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
: Užhorod

ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory

Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom - Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata
pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková lanová dráha Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso
visutá lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské Pleso - Štrba
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ ,

TASRČeská tisková kancelářHospodárske novinyPravdaSme

 

Národná obrodaSITAHospodársky denník

Železnice Slovenskej republikyŽelezničná spoločnosť, a. s.EurailpressInternational Railway JournalNový ČasRailway Gazette International

 

 

Košický večerReutersLidové NovinyDopravní novinyAFP

 

 

VečerníkPrifini (internetový denník o slovenskej a svetovej ekonomike)SiemensInzineMarkízaFINI

 


Strana vytvorená: 26-IV-2005  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0517.htm)