Alcatel modernisiert internationale Strecke in Spanien
Eurailpress 06.06.2005 - Alcatel wird im Auftrag des spanischen Verkehrsministeriums die internationale Bahnstrecke Tarragona-Barcelona-Frankreich modernisieren. Der 65 km lange zweigleisige Abschnitt La Sagrera – Massanet bekommt acht ESTW vom Typ 6151 LockTrac/INTERSIG L905 E. Dazu gehören auch neue Signale. Der Auftrag hat einen Wert von 30 Mio. EUR.

Bombardier: 1. Quartal 2005 positiv für Transportation
Eurailpress 06.06.2005 - Im ersten Quartal 2005, dass bei Bombardier am 30. April aufhört, konnte sowohl der Gesamtkonzern als auch die Transportation-Sparte einen Gewinn vor Steuern erreichen. Der Gesamtkonzern erreichte einen gewinn vor Steuern ohne Sonderposten von 48 Mio. USD gegenüber einem negativen EBIT von 184 Mio. USD im Vorjahreszeitraum. Der konsolidierte Konzernumsatz ereichte 3,8 Mrd. USD, 304 Mio. USD mehr als im Vorjahr.
Die Sparte Transportation erreichte ein EBIT vor Sonderposten im ersten Quartal von 44 Mio. USD, gegenüber dem Vorjahreszeitraum eine Erhöhung um 159 Mio. USD. Die Auftragseingänge konnten um 700 Mio. USD auf 1,6 Mrd. USD gesteigert werden, insbesondere in den Bereichen Lokomotiven, U-Bahnen und Straßenbahnen. Die Quartalsumsätze stiegen von 1,689 Mrd. USD auf 1,825 Mrd. USD. Als Restrukturierungsmaßnahme hat der Konzern in der Sparte bereits netto 5000 Arbeitsplätze abgebaut, die Produktion im schweizerischen Werk Pratteln wurde im April 2005 eingestellt.

Deutschland / China: Abkommen zum Eisenbahnbereich
Eurailpress 06.06.2005 - Bundesverkehrsminister Dr. Manfred Stolpe und der chinesische Eisenbahnminister Liu Zhijun haben heute in Peking ein Abkommen über die Zusammenarbeit im Eisenbahnbereich unterzeichnet. Der Unterzeichnung waren mehrere Monate intensive Verhandlungen voraus gegangen. Die Punkte des Abkommens im Einzelnen:

  • Bau- und Wartungstechnik für Triebwagen und Hochleistungs-Elektro-Lokomotiven,
  • Strecken, Antriebs-Stromversorgung, Konstruktion und Bau von Wartungstechnik für Signalanlagen,
  • Konstruktion und Bau von Strecken speziell für den Personenverkehr sowie Wartungstechnik hierfür,
  • Informationstechnik für Transportorganisation, Marketing von Personen- und Frachtverkehr und
  • Transportsicherheitsmanagement und Modernisierung des Betriebsmanagements.
  • Die Ausbildung von Eisenbahnfachkräften soll sich dabei auf die Strecken-Infrastruktur-Technik, Lok- und Waggontechnik, Informationstechnik, Marketing, Betriebsmanagement und Unternehmensreorganisation, Reform des Finanzierungs- und Investitionssystems, Projekt-Consulting und Projektmanagement erstrecken.
    Morgen wird Minister Stolpe weitere Gespräche mit der chinesischen Regierung führen.

    ICE 1-Redesign: Probezug fast fertiggestellt
    Eurailpress 06.06.2005 - Das umfangreiche Redesign der ICE-Züge der ersten Generation ist im Werk Nürnberg voll am laufen. Ende des Monats wird der erste Probezug, der Triebzug 11 „Nürnberg“, zur Abnahme und Inbetriebnahme an DB Personenverkehr übergeben. Anschließend wird in zwei Wochen der technisch und optisch renovierte Zug untersucht sowie das Servicepersonal eingewiesen, bevor der Zug dann Mitte Juli in den Fahrgastbetrieb gehen wird. Dann beginnt in Nürnberg auch der serienmäßige Umbau der restlichen 58 ICE 1-Garnituren.
    Insgesamt müssen 118 Triebköpfe und 708 Mittelwagen umfassend umgebaut werden. Um die derzeit hohe Zuverlässigkeit der Züge auch für die nächsten Jahre zu gewährleisten, wurden technische Maßnahmen ergriffen. Die Daten, was und wie verbessert werden kann, stammen aus dem Diagnosesystem des ICE 1, dem DAVID, und der Auswertung dieser Daten in dem Einsatzwerk Hamburg-Eidelstedt. So erhalten die Triebköpfe neue Drehgestellrahmen, die von Bombardier entworfen wurden. Aber auch an der Elektronik der Triebköpfe werden Modernisierungen vorgenommen. Weiter wird die Energieversorgung der Klimaanlagen der Mittelwagen auf den Stand der Technik gebracht.
    Umfangreicher ist aber neue Innenausbau. Die Wagen werden im Design den ICE-Zügen angepasst. Das heißt u.a. die Montage komplett neuer Sitze, der Einbau neuer Toilettenmodule, die Renovierung der Seitenwände und die Modernisierung der Fahrgastinformation. Die Sitzplatzreservierung erfolgt dann auch im ICE 1 elektronisch. Wegfallen wird mit dem Umbau das komplette Audio- und Videoprogramm, analog der 2. Bauserie des ICE-T. Nicht geändert wird die Aufteilung der Wagen, die Abteile bleiben vorhanden, allerdings auch in der 1. Klasse mit künftig sechs Sitzen. Deutlich verändern wird sich dagegen der so genannte Sonderwagen, der bislang als Wagen Nr. 9 eingereiht war. In ihm sind neben dem Zugführerabteil die Behindertentoilette und ein Großraum 2. Klasse untergebracht. Der Großraum wird zur 1. Klasse umgewidmet und damit erfolgt eine Einstellung des Wagens künftig auf der anderen Seite des Speisewagens, der auch eine neue Küchentechnik bekommt. Alle ICE 1-Züge werden künftig aus 12 Mittelwagen bestehen.
    Wenn ab Juli im Werk Nürnberg der Serienumbau beginnt, werden immer zwei Züge gleichzeitig in Arbeit sein. Parallel zum Redesign wird auch die Hauptuntersuchung der Züge durchgeführt. Die Züge werden dem Werk Nürnberg aus Hamburg mit schon ausgebauten Sitzen und Teppichen zugeführt, und zwar in Reihenfolge der Untersuchungsfristen. Zu beachten ist lediglich, dass in Nürnberg nicht gleichzeitig zwei Züge mit einer Österreich- bzw. Schweizzulassung in Arbeit sind, da deren Bestand für den Betrieb dann nicht ausreichen würde. Zum Fahrplanwechsel 2008, also Ende 2007, sollen alle 59 Züge wieder zur Verfügung stehen.

    Transrapid in Großbritannien?
    Eurailpress 06.06.2005 - Für das Transrapid-Konsortium gibt es neue Hoffnungen: Großbritannien überlegt, eine Verbindung von London nach Schottland mit der magnetbahn zu bauen. Es habe bereits Gespräche im Büro von Premier Tony Blair gegeben, als nächstes stünden Treffen mit dem Verkehrsministerium an, so das Konsortium gegenüber der britischen Tageszeitung „The Guardian“. Die Verbindung zwischen London und Glasgow in Schottland soll unter anderem die Großstädte Birmingham, Manchester, Leeds, Newcastle und Edinburgh anschließen.
    Das Transrapid-Konsortium schätzte die Kosten der rund 700 Kilometer langen Trasse auf 16 Mrd. GBP (23,7 Mrd. EUR). Darin eingerechnet ist allerdings noch nicht der Erwerb benötigter Grundstücke.

    Vláda zvažuje nákup magnetických rýchlovlakov
    (SITA/AFP) LONDÝN 6. 6. 2005 - Britská vláda zvažuje nákup magnetických rýchlovlakov, ktoré sú schopné dosiahnuť rýchlosť 500 kilometrov za hodinu. Podľa premiéra Tonyho Blaira, ktorý nákup podporuje, je zvažovaný dopravný projekt veľmi výhodný hlavne z hľadiska životného prostredia. Vláda si od neho sľubuje najmä výrazné obmedzenie vnútroštátnej leteckej dopravy, informuje pondelňajšie vydanie britského denníku Guardian.
    Britské magnetické rýchlovlaky by mali spájať metropolu Londýn so severným Anglickom a Škótskom. Podľa zvažovaného projektu by mali premávať na trase Londýn - Birmingham - Manchester - Leeds - Newcastle - Edinburgh - Glasgow.
    Magnetické vlaky Maglev, ktoré sa vznášajú vo výške jedného centimetra nad kovovými koľajami, už premávajú na šanghajskom letisku. Tam si ich bolo nedávno pozrieť aj niekoľko ministrov britskej vlády.
    "Rokovali sme s britským číslom jedna (Blairom), teraz máme rokovať s ministerstvom dopravy," uviedol pre Guardian riaditeľ šanghajského projektu Jochen Kruse.
    O zavedení magnetických vlakov uvažujú aj na mníchovskom a pittsburskom letisku, ako aj na trasách medzi Baltimorom a Washingtonom a Las Vegas a Kaliforniou.

    Německo a Čína prohloubí spolupráci v železniční dopravě
    (ČTK) BERLÍN 6. 6. 2005 - Německo dnes podepsalo dohodu s Čínou o spolupráci v oblasti železniční dopravy. Dohoda by měla zlepšit postavení německých výrobců železničního zařízení v jedné z nejrychleji rostoucích ekonomik světa, napsala agentura Reuters.
    Dohoda, kterou podepsali čínský ministr železnic Liou Č'-ťün a německý ministr dopravy Manfred Stolpe, má německým firmám v budoucnosti usnadnit získávání kontraktů.
    "Tato dohoda posílí postavení německého železničního průmyslu na čínském trhu. Díky masivním investicím, které plánuje pro nadcházející roky čínské ministerstvo železnic, to nabízí německým firmám značný podnikatelský potenciál," řekl Stolpe.
    Dohoda pokrývá řadu oblastí, včetně technologie pro výrobu a údržbu lokomotiv, kolejnic, energetických jednotek, signálního zařízení i techniky pro bezpečnost a organizaci dopravy. Zahrnuje také obchodní stránku osobní a nákladní dopravy, modernizaci řízení a školení železničního personálu.
    O čínskou železniční dopravu se zajímá řada velkých německých průmyslových společností, jako jsou například Siemens a ThyssenKrupp.
    Dohoda by mohla být prospěšná i pro Českou republiku. V Česku totiž působí od roku 2002 společnost Siemens Kolejová vozidla, která vyrábí například metro VAL pro olympiádu v Turíně, regionální patrové vlakové jednotky pro Švýcarské dráhy či soupravy metra pro Venezuelu. Pro české odběratele vyrábí například vlakové jednotky pro pražské metro či osobní železniční vozy pro České dráhy.

    Tragédia v tuneli Fréjus ukázala potrebu rozvoja železníc
    (TASR) Brusel 7. 06. 2005 - Požiar v alpskom tuneli Fréjus, pri ktorom cez víkend zahynuli dvaja slovenskí kamionisti, ukázala podľa Európskej komisie potrebu hľadania bezpečnejších a ekologicky priaznivejších spôsobov tranzitu cez Alpy, najmä prostredníctvom rozvoja železničnej dopravy.
    "Okrem ľudskej tragédie nám dôsledky tejto nehody pripomínajú naliehavosť znovu dosiahnuť rovnováhu medzi železničnou a cestnou dopravou," uviedol podpredseda EK zodpovedný za oblasť dopravy Jacques Barrot.
    Vyzval lídrov členských krajín EÚ, aby schválili finančný výhľad na roky 2007 - 2013 v takej podobe, ktorá umožní rozvoj nových železničných tratí cez Alpy a oslobodí tak región od prehustenej cestnej premávky.
    Komisia pripomenula, že takmer 80 % obchodnej výmeny medzi Talianskom a Francúzskom prebieha dnes cez Alpy, z toho dve tretiny po cestách. EÚ sa pritom dlhodobo snaží oživiť železničnú dopravu. Súčasťou tohto úsilia je jej otvorenie konkurencii, ktoré už prebieha.
    Okrem toho je podľa komisie kľúčové dokončiť prioritné projekty transeurópskych dopravných sietí cez alpský región, najmä železničný tunel cez Mt. Cenis na trati Lyon-Turín-Budapešť a Brennerský tunel. Komisia navrhla pre nové finančné obdobie 2007 - 2013 na prioritné projekty 20 miliárd eur.
    Ďalším kľúčovým prvkom na vyrovnanie cestnej a železničnej dopravy je podľa EK realizácia už schváleného jednotného elektronického systému spoplatnenia cestných komunikácií (smernica Eurovignette), na ktorom sa ministri dopravy EÚ dohodli 21. apríla. Eurovignette síce neprinesie jednotné poplatky, ale spoločný systém ich výpočtov a vyberania. Jeho súčasťou je možnosť účtovať v alpských regiónoch príplatky až do 25 %, pričom vyzbierané peniaze pôjdu na rozvoj alternatívnych železničných tratí.

    Firma Eurotunnel prudce snížila ceny v konkurenci s letadly
    (zpravodaj ČTK) LONDÝN 7. 06. 2005 - Provozovatel tunelu pod Lamanšským průlivem dnes oznámil okamžité prudké snížení cen bjízdenek pro automobily. Firma Eurotunnel tak chce více konkurovat levným leteckým společnostem. "Je trochu šílené, že se to nestalo už v minulosti," řekl předseda společnosti Jacques Gounon.
    Snížení cen je největší změna ve službách pro veřejnost, kterou firma provedla za 11 let od otevření tunelu. Reaguje tak na sílící signály, že letecké společnosti jí přebírají zákazníky - loni se počet automobilů v tunelu snížil o osm procent a počet autobusů o 12 procent. Celkový provoz se snížil o sedm procent.
    V tunelu jezdí jen vlaky. Automobily či autobusy se na ně nakládají a jsou převezeny na druhou stranu průlivu. Vedle toho tunelem jezdí osobní a nákladní vlakové soupravy.
    Zatímco letadlem do Francie či Španělska se dnes lze z Británie dostat za mimořádně nízké ceny pohybující se kolem 50 liber za zpáteční letenku za osobu, Eurotunnel dosud požadoval poplatek kolem 300 liber za automobil a zpáteční jízdenku. Nyní začínají ceny v tunelu na 50 librách za automobil a jednu cestu.
    Podobně musely na tlak levných leteckých společností reagovat i firmy provozující trajekty přes průliv. Také ty dlouho držely starou cenovou strukturu založenou na délce pobytu na druhé straně průlivu, kdy se ceny za osobní vůz při více než pětidenním pobytu pohybovaly kolem 280 liber za zpáteční lodní lístek.
    Zatímco v letní sezoně jsou jak trajekty, tak tunel poměrně využité, mimo ni se využití snižuje až na pět procent. Podle listu The Independent byly i případy, kdy vlak schopný naložit 180 aut vezl tři nebo čtyři vozidla.
    Britsko-francouzská společnost Eurotunnel je dlouhodobě v hospodářských potížích a dluží kolem 6,4 miliardy liber. Podle Gounona si ale nemůže dovolit vyšší dluh než 2,2 miliardy, a proto požaduje odpuštění zbytku.

    Vodič BMW utrpel ťažké zranenia po zrážke s osobným vlakom
    (TASR) Bratislava 7. 06. 2005 - Ťažké zranenie utrpel vodič motorového vozidla BMW pri pondelkovej kolízii s osobným vlakom v obcí Bíňa v okrese Nové Zámky.
    Podľa hovorcu Železničnej polície Jozefa Búranského 30-ročný vodič BMW nerešpektoval zákaz zastavenia a nepresvedčil sa či môže bezpečne prejsť cez koľaje. Zastavil na železničnom priecestí, kde do neho narazil prichádzajúci vlak. "Pri kolízii došlo k ťažkému zraneniu vodiča BMW, jeho 35-ročný spolujazdec zázrakom vyviazol bez zranení," uviedol Búranský. Nehoda spôsobila niekoľkohodinové zastavenie premávky. Na hnacom vozidle osobného vlaku vznikla škoda vo výške 350 000 korún, na železničnom zvršku 100 000 korún a na osobnom aute 200 000 korún.
    K ďalšej kolízii osobného auta a vlaku, pri ktorej nebol nikto zranený, došlo v obci Pernek okres Malacky. Dvadsaťročná vodička motorového vozidla Volkswagen Polo neodhadla dostatočnú vzdialenosť od koľaje a okoloidúci nákladný vlak ju zachytil. Podľa Búranského pri kolízii došlo k poškodeniu prednej časti motorového vozidla s predbežnou škodou 100 000 korún a na jednom z vozňov nákladného vlaku poškodením schodíkov vznikla škoda 2000 korún.

    Bombardier To Upgrade ETR 500 Power Cars
    International Railway Journal, June 8, 2005 - TRENITALIA has signed a Euros 35 million contract with Bombardier to upgrade 60 ETR 500 power cars and convert them to dual-voltage operation. The work will allow the power cars to operate on the conventional 3kV dc network, as well as the new high-speed lines which are being electrified at 25kV ac.
    The vehicles will also receive a new on-board signalling system, as well as electrical and mechanical modifications to allow them to be coupled to standard, non ETR 500, coaches. The upgrade means that Trenitalia will be able to couple two power cars to up to 14 coaches, with a top speed of 200km/h.
    The first two vehicles will be ready by 2006, with the remainder delivered by February 2007.

    SR poskytla vlani štátnu pomoc vo výške 9,172 mld. Sk
    (SITA) BRATISLAVA 8. 06. 2005 - Celkový objem poskytnutej štátnej pomoci v Slovenskej republike dosiahol v minulom roku 9,172 mld. Sk. Vyplýva to zo správy o poskytnutej štátnej pomoci v SR, ktorú v stredu schválila vláda. Okrem toho sa vlani poskytli na úhradu výkonov vo verejnom záujme (VVZ) v železničnej doprave finančné prostriedky v celkovej výške 7,606 mld. Sk. Z tejto sumy prijala Železničná spoločnosť, a.s. vo forme dotácie 4,33 mld. Sk a Železnice SR 3,276 mld. Sk. Vzhľadom na to, že VVZ nespĺňajú všetky kritéria Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, nepredstavujú štátnu pomoc. (krátené)

    Vláda schválila Dopravnú politiku SR do roku 2015
    (TASR) Bratislava 8. 06. 2005 - Vláda dnes schválila Dopravnú politiku Slovenskej republiky do roku 2015 - nové znenie, ktorú predložilo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
    Nové znenie dokumentu je doplnené o SWOT analýzu dopravnej politiky v súlade so závermi Porady ekonomických ministrov (PEM).
    Minister dopravy Pavol Prokopovič na žiadosť niektorých ministrov pôvodný dokument stiahol zo 129. rokovania vlády, aby mohol byť najskôr prerokovaný na PEM.
    Návrh dopravnej politiky na najbližších desať rokov vypracovala skupina odborníkov pôsobiacich v oblasti dopravy a zameriava sa na zabezpečenie narastajúcich prepravných potrieb spoločnosti. Tento strategický cieľ rozčlenilo ministerstvo na 8 špecifických cieľov. Týkajú sa podmienok hospodárskej súťaže na dopravnom trhu, dopravnej infraštruktúry, financovania v sektore dopravy, vplyvov dopravy na životné prostredie, rozvoja služieb v doprave, bezpečnosti dopravy, podpory výskumu i vývoja v doprave a zvládnutia globalizácie dopravy. (krátené)

    Výbor pre verejnú správu schválil koncepciu železničnej dopravy
    (TASR) Bratislava 8. 06. 2005 – Výbor pre verejnú správu dnes schválil koncepciu osobnej železničnej dopravy na roky 2005 až 2009, podľa ktorej by od roku 2009 mali kompetencie v oblasti osobnej regionálnej železničnej dopravy úplne prejsť na vyššie územné celky (VÚC).
    Ministrovi dopravy pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi výbor uložil zabezpečiť postupný presun regionálnej železničnej dopravy do úrovne vyšších územných celkov v rokoch 2007 a 2008 ako prenesený výkon štátnej správy a od roku 2009 ako ich samosprávnu pôsobnosť. Do 31. decembra 2006 má minister vyčísliť finančné dôsledky presunu regionálnej železničnej dopravy na rozpočty vyšších územných celkov a predložiť ich podpredsedovi vlády a ministrovi financií.
    Minister dopravy by mal kvantifikovať výdavky železničnú dopravu, ktoré pôjdu z rozpočtu ministerstva vyšším územným celkom. Ministerstvo dopravy má samosprávnym krajom na dopravu prerozdeliť približne jeden a pol miliardy korún. Prokopovič by mal po rozhovoroch s predsedami VÚC posúdiť koeficienty zohľadňujúce počet prepravovaných osôb i kvalitu tratí na základe ktorých sa budú určovať konkrétne výšky prostriedkov pre daný kraj, konštatoval dnes po rokovaní výboru pre verejnú správu jeho člen Pavol Abrhan. (krátené)

    Rosnefť na exporte ropy do Číny po železnici ušetrí
    (TASR, Reuters) Moskva 8. 06. 2005 - Ruské železnice sa so štátnou firmou Rosnefť dohodli na nižších cenách za prepravu ropy do Číny po železnici. v stredu o tom informoval riaditeľ Ruských železníc Gennadij Fadejev. Štát zároveň touto podporou pripravuje firmu na privatizáciu.
    Cena za prepravu tony ropy po železnici klesne, len čo Rosnefť exportuje do Číny 5 miliónov ton (t) ropy (36,65 milióna barelov) po železnici. Ako dodal Fadejev, sadzba bude postupne klesať zo 72 USD/t, čo je v prepočte 2 257,2 SKK, až po 24 USD/t, keď Rosnefť po železnici vyexpeduje 30 miliónov t.
    Znamená to, že Rosnefť by mohol na nákladoch za dopravu ušetriť až 1,2 miliardy USD, kým neexportuje uvedených 30 miliónov t. Potom by platil už iba 24 USD/t, čím by ušetril 48 USD/t, respektíve 6,55 USD za barel ropy.
    Tieto úspory zvýšia budúcu profitabilitu firmy Rosnefť. Ruskej vláde to pomôže pri predaji menšinového podielu firmy, aby mohla financovať spätný nákup akcií štátnej plynárenskej firmy Gazprom.
    Rosnefť sa v tomto roku stal hlavným dodávateľom ropy do Číny a vystriedal svojho rivala pred krachom, spoločnosť Jukos.
    Celkový ruský export po železnici tento rok narastie na 10 miliónov t zo 6 miliónov t v minulom roku. V roku 2007 by mal vzrásť na 15 miliónov t a na 30 miliónov t v roku 2010.
    Podľa plánu na tento rok by sa mal Rosnefť na vývoze do Číny po železnici podieľať 4 miliónmi t, zatiaľ čo Jukos a najväčšia ruská ropná firma Lukoil by mali dodať každý po troch miliónoch t.

    Čína prejavila záujem o vybudovanie 150 km dlhej magnetickej trate
    (TASR) Peking 8. 06. 2005 - Čínska vláda vyslala "pozitívne signály" o záujme vybudovať 150 kilometrov dlhú magnetickú levitačnú dráhu (maglev). Objednávku by malo dostať nemecké konzorcium Transrapid. Informoval o tom nemecký spolkový minister dopravy Manfred Stolpe po rozhovoroch v Pekingu.
    Trať by mala byť postavená medzi Šanghajom a prístavom Chang-ču, ktoré sú od seba vzdialené 180 kilometrov. Avšak prvých 30 kilometrov maglevu medzi Šanghajom a jeho letiskom Pudong je už hotových a od roku 2004 sa komerčne využíva. Výstavba tohto úseku trate stála miliardu USD, čo je vyše 31,3 miliardy SKK.
    Ministri dopravy oboch krajín pozitívne hodnotili aj pokus s dopravou uhlia po koľajniciach medzi Čínou a Nemeckom, ktorý sa uskutočnil nedávno. Uhoľný vlak zo severočínskeho Choch-chotu prišiel do nemeckého Duisenburgu cez Mongolsko a Rusko za 16 dní, kým preprava uhlia loďou trvá 23 až 30 dní. Podľa Stolpeho by sa mala pre prepravu uhlia hľadať kratšia trasa, aby sa znížili prepravné náklady. Uhlie z Číny do Nemecka by malo prichádzať po koľajniciach raz až trikrát týždenne.
    Predstavitelia dopravy oboch krajín sa zaoberali aj spoluprácou leteckých spoločností oboch krajín a podpísali dohodu o spolupráci v železničnej doprave.

    Českým firmám sa na Slovensku darí
    Hospodárske noviny 08. 06. 2005 , Fránek Tomáš - Podniky z ČR sú úspešné predovšetkým v dodávkach tovaru, technológií a stavebných prác. Napríklad ostravská firma Tchas buduje čistiarne v Michalovciach a Poprade a podieľa sa aj na modernizácii železničnej trate v úseku Šenkvice - Cífer. Královopolská spoločnosť Ria získala zase zákazku na rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd v Nitre za 140 miliónov korún. Železniční stavby Brno sa v konzorciu s inými partnermi presadili v dvoch výberových konaniach, ktoré vypísali Železnice SR, pričom celková hodnota prác dosahuje asi šesť miliárd korún. Podľa názoru odborníkov budú úspechy českých firiem vo verejných súťažiach na Slovensku pokračovať. "Železničné trate i čistiarne odpadových vôd tieto firmy v ČR už stavali, preto majú skúsenosti i referencie. Okrem toho sa spájajú do konzorcií s miestnymi podnikmi, čím predložená ponuka dosahuje vyššiu konkurenčnú schopnosť," uviedol Roman Konečný z poradenskej agentúry Etis. (krátené)

    P.Prokopovič "odpíska" prvú tatranskú električku na obnovenom úseku trate
    (TASR) Vysoké Tatry 9. 06. 2005 - Jazdu prvej električky na obnovenom úseku trate medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom "odpíska" minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Pavol Prokopovič v piatok dopoludnia. Už dnes však pricestujú z Bratislavy do Vysokých Tatier generálni riaditelia rezortných organizácií so skupinou novinárov, aby v hoteli Patria na Štrbskom Plese prezentovali projekty železničnej infraštruktúry.
    Na tlačovej besede priblížia domácim i zahraničným novinárom budovanie dopravných koridorov a pomoc štrukturálnych fondov Európskej únie pri realizácii projektov železničnej infraštruktúry v Slovenskej republike. V podvečer je na programe návšteva pošty na Štrbskom Plese, ktorá je najvyššie položenou na Slovensku.
    V piatok dopoludnia slávnostne obnovia prevádzku na Tatranských elektrických železniciach (TEŽ) v poslednom a kalamitou najviac zasiahnutom úseku medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom.
    Železničná doprava na TEŽ bola prerušená od novembra minulého roka, kedy Vysoké Tatry zasiahla prírodná kalamita. Dopravu obnovovali postupne. Ako prvý bol sprejazdnený úsek z Popradu do Starého Smokovca. V decembri začala jazdiť Ozubnicová železnica zo Štrby na Štrbské Pleso. Obnovou prešiel aj úsek trate zo Štrbského Plesa do Vyšných Hágov a zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice. Na jar bola ukončená oprava úseku trate z Vyšných Hágov do Starého Smokovca.

    Na modernizáciu tratí tento rok možno až 3,573 mld. Sk z EÚ
    (SITA) ŠTRBSKÉ PLESO 9. 06. 2005 - Na modernizáciu V. železničného eurokoridou má Slovensko pre tento rok schválenú sumu z fondov Európskej únie (EÚ) 3,573 mld. Sk. Z fondu ISPA pritom môže Slovensko čerpať 1,541 mld. Sk, na Kohézny fond pripadá 1,184 mld. Sk a na štrukturálne fondy 847,3 mil. Sk. "Z Kohézneho fondu pritom môžeme čerpať maximálne 85 % oprávnených nákladov. Zo štrukturálnych fondov, ktoré sú určené na finančne menej náročné projekty, je to maximálne 75 %," skonštatoval pre agentúru SITA riaditeľ odboru zahraničnej pomoci Železníc Slovenskej republiky Miroslav Matúšek.
    Prostriedky z fondov EÚ sa však podľa Matúšeka môžu použiť len na spolufinancovanie prác spojených s modernizáciou tratí, na stavbu perónov, podchodov či nadchodov, nástupíšť a priestorov pre techniku. Ostatné objekty, ako napríklad administratívne priestory železničných staníc či čakárne pre cestujúcich, však musia ŽSR hradiť z vlastných zdrojov. "Schválená suma z fondov EÚ ešte neznamená, že celý balík peňazí aj naozaj dostaneme," zdôraznil Matúšek. Záleží to podľa neho od vypracovania kvalitných projektov a zabezpečenia prostriedkov na národné spolufinancovanie.
    V budúcom roku by sa suma prostriedkov z fondov EÚ mohla zvýšiť až na 3,771 mld. Sk. Na projekty spolufinancované z fondu ISPA by pritom mohlo pripadnúť až 1,363 mld. Sk, z Kohézneho fondu by SR mohla čerpať 1,569 mld. Sk a zo štrukturálnych fondov by to mohla byť suma 838,5 mil. Sk. Na rok 2007 je schválená suma 3,573 mld. Sk, pričom na fond ISPA pripadá 1,512 mld. Sk, na Kohézny fond 1,569 mld. Sk a na štrukturálne fondy 491,7 mil. Sk.
    V budúcom programovacom období, teda v rokoch 2007 až 2013, by sa financie z EÚ na dopravné aktivity mohli podľa Matúšeka zvýšiť. "Európska únia totiž prezentovala svoj zámer podporovať dopravnú infraštruktúru vyšším objemom peňazí, keďže je to jedna z jej hlavných priorít," povedal Matúšek. Projekty by sa pritom mali prednostne zamerať na transeurópske dopravné spojenia. "V rámci železničnej infraštruktúry je pre Slovensko priorita V. eurokoridor. V nasledujúcom programovacom období by sa však mali začať práce aj na VI. eurokoridore v úseku Žilina-Krásno nad Kysucou-Čadca," zdôraznil Matúšek.
    Hlavným cieľom modernizácie železničných tratí je zvýšiť traťovú rýchlosť až na 160 kilometrov za hodinu, ako aj zvýšiť bezpečnosť dopravy. Eurokoridor V. cez SR prechádza v dĺžke 536,2 kilometrov v trase Bratislava-Žilina-Košice-Čierna nad Tisou. Na jeho kompletnú modernizáciu sa odhaduje preinvestovať zhruba 2 mld. eur.

    Bombardier: Modernisierung der ETR 500
    Eurailpress 09.06.2005 - Bombardier Transportation hat einen Auftrag über die Modernisierung von 60 elektrischen ETR 500 Triebköpfen von der italienischen Staatsbahn FS-Trenitalia erhalten. Der Auftragswert beläuft sich auf rund 35 Mio. EUR. Bei der Modernisierung werden 60 Triebköpfe nachgerüstet, die im Jahr 1992 vom Trevi-Konsortium (zu dem Bombardier ebenfalls gehört) gefertigt wurden. Mit der Modernisierung werden die Triebköpfe, die zurzeit nur für den Betrieb auf Hochgeschwindigkeitsstrecken ausgelegt sind, mit Standard-Intercity-Wagen auch auf konventionellen Schienennetzen in Betrieb gehen können. Hierzu sind Änderungen an der Elektrik und Mechanik notwendig. Außerdem werden die Triebköpfe mit neuer Bordsignaltechnik ausgestattet. Durch diese Nachrüstung wird es Trenitalia möglich, zwei Triebköpfe an maximal 14 Standard-Wagen anzukuppeln, wobei 30 neue Intercity-Züge entstehen, die mit Spitzengeschwindigkeiten von etwa 200 km/h fahren können.
    Bombardier wird für die Projektentwicklung und -konstruktion, die Beschaffung des Materials und die Ausrüstung für alle Antriebsköpfe sowie für die Produktions-Überwachung und Inbetriebnahme der ersten beiden Triebköpfe verantwortlich sein. Die Umrüstungsarbeiten wird Trenitalia in seinem Werk in Foligno ausführen. Die ersten beiden Triebköpfe werden bis Juli 2006 fertig gestellt sein, und die Material- und Ausrüstungslieferungen für die weiteren 58 Triebköpfe werden bis Februar 2007 abgeschlossen sein. Die Umrüstungsarbeiten an den weiteren 58 Triebköpfen werden je nach Bedarf bei Trenitalia ausgeführt werden.

    EU-Kommission: Niederlande darf Zuschüsse für ETCS geben
    Eurailpress 09.06.2005 - Die Niederlande dürfen eine Beihilfe zur Installierung des Europäischen Zugsicherungs- und Zugsteuerungssystems ETCS zahlen. Dies hat die Europäische Kommission am Dienstag entschieden. Das ETCS soll auf der im Jahr 2006 freizugebenden Betuwe-Güterzugstrecke zwischen Rotterdam und Deutschland eingesetzt werden. Jacques Barrot, Vizekommissar und für Verkehr zuständig, begründete dies damit, dass ETCS für ein europäisches Eisenbahnnetz im Güterverkehr notwendig sei und deshalb solche Zahlungen als Ausgleichszahlung und nicht als Beihilfe anzusehen seien.
    Die niederländische Regierung beabsichtigt eine Teilerstattung der Installierungskosten des ETCS in den ersten Lokomotiven von Güterzügen, die auf der Betuwe-Strecke verkehren werden. Die von der niederländischen Regierung vorgesehenen Finanzmittel belaufen sich auf 5 Mio. EUR für den Zeitraum von 2005 bis 2007. Die Beihilfe kann bis zu 50 % der erstattungsfähigen Investitionskosten betragen, jedoch höchstens 700 000 EUR für Güterzuglokomotiven, die vor dem 1. Januar 2004 auf dem niederländischen Eisenbahnnetz zugelassen wurden, sowie höchstens 300 000 EUR für Güterzuglokomotiven, die nach diesem Datum zugelassen wurden.
    Die Kommission ist der Ansicht, dass diese Beihilfe notwendig ist angesichts des hohen Investitionsbedarfs und des Risikos, dass die Betuwe-Strecke bei ausbleibender Unterstützung nicht optimal genutzt wird. Darüber hinaus kommt die Kommission zu dem Schluss, dass diese Maßnahme nur eine begrenzte Auswirkung auf andere Güterverkehrsunternehmen im niederländischen Eisenbahnnetz haben wird. Die Beihilfe trägt angesichts des hohen Investitionsbedarfs im Gegenteil entscheidend dazu bei, kleine Eisenbahnunternehmen vor einer Benachteiligung gegenüber den großen Staatsbetrieben zu schützen.
    Die Anzahl der Beihilfeanträge von Eisenbahnunternehmen, Leasing-Gesellschaften oder Herstellern ist auf einen begrenzt, wenn neben dem Prototyp mindestens zwei weitere Lokomotiven des gleichen Typs umgerüstet werden. Die Anzahl der Beihilfeanträge ist auf zwei begrenzt, wenn neben den Prototypen mindestens neun weitere Lokomotiven des gleichen Typs umgerüstet werden. Bei Umrüstung von mindestens 14 weiteren Lokomotiven des gleichen Typs (neben den Prototypen) ist die Anzahl der Beihilfeanträge auf drei begrenzt.

    Prokopovič vypravil električku na zrekonštruovanej TEŽ-ke
    (SITA) VYSOKÉ TATRY 10. 6. 2005 – Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič dnes vypravil prvú električku na trati Štrbské Pleso – Starý Smokovec po kalamite z 19. novembra 2004. „Som veľmi rád, že budem môcť vládu informovať, že to už funguje, pretože prvé odhady hovorili, že to potrvá rok a pol až dva,“ uviedol pre médiá minister Prokopovič. Práve úsek Tatranských elektrických železníc (TEŽ) medzi Vyšnými Hágami a Starým Smokovcom bol najviac poškodený kalamitou.
    Z približne 300 stožiarov trolejového vedenia zo Starého Smokovca na Štrbské Pleso ostalo po 19. novembri stáť len 30. Trolejové vedenie bolo poškodené na celom úseku medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom. Rekonštrukčné práce vykonala firma Eltra. Celkové náklady na opravu a rekonštrukciu úseku TEŽ medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom stála vyše 62 mil. Sk. Celkové náklady na opravu poškodenej TEŽ-ky dosiahli približne 126 mil. Sk.
    Minuloročná kalamita na niekoľko dní úplne paralyzovala železničnú dopravu vo Vysokých Tatrách. Popadané stromy strhli trolejové vedenie, zničili stožiare trolejového vedenia a poškodili aj niektoré mostné objekty. Okrem TEŽ-ky nepremávala ani Ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Ako prvé začali niekoľko dní po kalamite jazdiť električky z Popradu do zastávky Pod lesom. Ešte do Vianoc 2004 obnovili železnice premávku na TEŽ-ke do Starého Smokovca a Tatranskej Lomnice. Začiatkom decembra obnovili železnice dopravu aj na Ozubnicovej železnici. Na poškodených úsekoch trate zabezpečovala Železničná spoločnosť dopravu náhradnou autobusovou dopravou.

    ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky

    Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava východ , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , Starý most
    110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
    120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
    130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy , Zlaté Moravce , Kozárovce , Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy , Krupina
    160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký Krtíš , Breznička , Poltár , Banská Bystrica , Harmanec , Diviaky , Martin , Kremnica , Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt , Dobšinská Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská Polhora , Tisovec , Rimavská Sobota
    180-8: Žilina-Teplička , Vrútky , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný Kubín , Štrbské Pleso , Starý Smokovec , Tatranská Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
    190-6: Michaľany , Slovenské Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T. , Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
    ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof , Wien Westbahnhof
    MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti pu. , Budapest-Nyugati pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
    PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
    ČD : Břeclav , Lanžhot
    : Užhorod

    ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

    Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory

    Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
    Zohor - Záhorská Ves
    Brezová pod Bradlom - Jablonica
    Nemšová - Lednické Rovne
    Žilina - Rajec
    Neded - Šaľa
    Komárno - Kolárovo
    Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
    Zbehy - Radošina
    Nitrianske Pravno - Prievidza
    Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
    Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
    Lučenec - Kalonda
    Breznička - Katarínska Huta
    Muráň - Plešivec
    Slavošovce - Plešivec
    Dobšiná - Rožňava
    Medzev - Moldava nad Bodvou
    Poltár – Rimavská Sobota
    Levoča - Spišská Nová Ves
    Vranov nad Topľou - Trebišov
    Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

    Trenčín - Chynorany
    Levice - Čata , Čata - Štúrovo
    Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata
    pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
    kabínková lanová dráha Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso
    visutá lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
    sedačková lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
    Štrbské Pleso - Štrba
    Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
    Tatranská Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ ,

    TASRČeská tisková kancelářHospodárske novinyPravdaSme

     

    Národná obrodaSITAHospodársky denník

    Železnice Slovenskej republikyŽelezničná spoločnosť, a. s.EurailpressInternational Railway JournalNový ČasRailway Gazette International

     

     

    Košický večerReutersLidové NovinyDopravní novinyAFP

     

     

    VečerníkPrifini (internetový denník o slovenskej a svetovej ekonomike)SiemensInzineMarkízaFINI

     


    Strana vytvorená: 14-VI-2005  
    Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0524.htm)