Alcatel modernisiert internationale Strecke in Spanien
Eurailpress 06.06.2005 - Alcatel wird im Auftrag
des spanischen Verkehrsministeriums die internationale
Bahnstrecke Tarragona-Barcelona-Frankreich modernisieren. Der 65
km lange zweigleisige Abschnitt La Sagrera – Massanet bekommt
acht ESTW vom Typ 6151 LockTrac/INTERSIG L905 E. Dazu gehören
auch neue Signale. Der Auftrag hat einen Wert von 30 Mio. EUR.
Bombardier: 1. Quartal 2005 positiv für Transportation
Eurailpress 06.06.2005 - Im ersten Quartal 2005,
dass bei Bombardier am 30. April aufhört, konnte sowohl der
Gesamtkonzern als auch die Transportation-Sparte einen Gewinn vor
Steuern erreichen. Der Gesamtkonzern erreichte einen gewinn vor
Steuern ohne Sonderposten von 48 Mio. USD gegenüber einem
negativen EBIT von 184 Mio. USD im Vorjahreszeitraum. Der
konsolidierte Konzernumsatz ereichte 3,8 Mrd. USD, 304 Mio. USD
mehr als im Vorjahr.
Die Sparte Transportation erreichte ein EBIT vor Sonderposten im
ersten Quartal von 44 Mio. USD, gegenüber dem Vorjahreszeitraum
eine Erhöhung um 159 Mio. USD. Die Auftragseingänge konnten um
700 Mio. USD auf 1,6 Mrd. USD gesteigert werden, insbesondere in
den Bereichen Lokomotiven, U-Bahnen und Straßenbahnen. Die
Quartalsumsätze stiegen von 1,689 Mrd. USD auf 1,825 Mrd. USD.
Als Restrukturierungsmaßnahme hat der Konzern in der Sparte
bereits netto 5000 Arbeitsplätze abgebaut, die Produktion im
schweizerischen Werk Pratteln wurde im April 2005 eingestellt.
Deutschland / China: Abkommen zum Eisenbahnbereich
Eurailpress 06.06.2005 - Bundesverkehrsminister
Dr. Manfred Stolpe und der chinesische Eisenbahnminister Liu
Zhijun haben heute in Peking ein Abkommen über die
Zusammenarbeit im Eisenbahnbereich unterzeichnet. Der
Unterzeichnung waren mehrere Monate intensive Verhandlungen
voraus gegangen. Die Punkte des Abkommens im Einzelnen:
Die Ausbildung von Eisenbahnfachkräften soll sich dabei auf
die Strecken-Infrastruktur-Technik, Lok- und Waggontechnik,
Informationstechnik, Marketing, Betriebsmanagement und
Unternehmensreorganisation, Reform des Finanzierungs- und
Investitionssystems, Projekt-Consulting und Projektmanagement
erstrecken.
Morgen wird Minister Stolpe weitere Gespräche mit der
chinesischen Regierung führen.
ICE 1-Redesign: Probezug fast fertiggestellt
Eurailpress 06.06.2005 - Das umfangreiche
Redesign der ICE-Züge der ersten Generation ist im Werk
Nürnberg voll am laufen. Ende des Monats wird der erste
Probezug, der Triebzug 11 „Nürnberg“, zur Abnahme und
Inbetriebnahme an DB Personenverkehr übergeben. Anschließend
wird in zwei Wochen der technisch und optisch renovierte Zug
untersucht sowie das Servicepersonal eingewiesen, bevor der Zug
dann Mitte Juli in den Fahrgastbetrieb gehen wird. Dann beginnt
in Nürnberg auch der serienmäßige Umbau der restlichen 58 ICE
1-Garnituren.
Insgesamt müssen 118 Triebköpfe und 708 Mittelwagen umfassend
umgebaut werden. Um die derzeit hohe Zuverlässigkeit der Züge
auch für die nächsten Jahre zu gewährleisten, wurden
technische Maßnahmen ergriffen. Die Daten, was und wie
verbessert werden kann, stammen aus dem Diagnosesystem des ICE 1,
dem DAVID, und der Auswertung dieser Daten in dem Einsatzwerk
Hamburg-Eidelstedt. So erhalten die Triebköpfe neue
Drehgestellrahmen, die von Bombardier entworfen wurden. Aber auch
an der Elektronik der Triebköpfe werden Modernisierungen
vorgenommen. Weiter wird die Energieversorgung der Klimaanlagen
der Mittelwagen auf den Stand der Technik gebracht.
Umfangreicher ist aber neue Innenausbau. Die Wagen werden im
Design den ICE-Zügen angepasst. Das heißt u.a. die Montage
komplett neuer Sitze, der Einbau neuer Toilettenmodule, die
Renovierung der Seitenwände und die Modernisierung der
Fahrgastinformation. Die Sitzplatzreservierung erfolgt dann auch
im ICE 1 elektronisch. Wegfallen wird mit dem Umbau das komplette
Audio- und Videoprogramm, analog der 2. Bauserie des ICE-T. Nicht
geändert wird die Aufteilung der Wagen, die Abteile bleiben
vorhanden, allerdings auch in der 1. Klasse mit künftig sechs
Sitzen. Deutlich verändern wird sich dagegen der so genannte
Sonderwagen, der bislang als Wagen Nr. 9 eingereiht war. In ihm
sind neben dem Zugführerabteil die Behindertentoilette und ein
Großraum 2. Klasse untergebracht. Der Großraum wird zur 1.
Klasse umgewidmet und damit erfolgt eine Einstellung des Wagens
künftig auf der anderen Seite des Speisewagens, der auch eine
neue Küchentechnik bekommt. Alle ICE 1-Züge werden künftig aus
12 Mittelwagen bestehen.
Wenn ab Juli im Werk Nürnberg der Serienumbau beginnt, werden
immer zwei Züge gleichzeitig in Arbeit sein. Parallel zum
Redesign wird auch die Hauptuntersuchung der Züge durchgeführt.
Die Züge werden dem Werk Nürnberg aus Hamburg mit schon
ausgebauten Sitzen und Teppichen zugeführt, und zwar in
Reihenfolge der Untersuchungsfristen. Zu beachten ist lediglich,
dass in Nürnberg nicht gleichzeitig zwei Züge mit einer
Österreich- bzw. Schweizzulassung in Arbeit sind, da deren
Bestand für den Betrieb dann nicht ausreichen würde. Zum
Fahrplanwechsel 2008, also Ende 2007, sollen alle 59 Züge wieder
zur Verfügung stehen.
Transrapid in Großbritannien?
Eurailpress 06.06.2005 - Für das
Transrapid-Konsortium gibt es neue Hoffnungen: Großbritannien
überlegt, eine Verbindung von London nach Schottland mit der
magnetbahn zu bauen. Es habe bereits Gespräche im Büro von
Premier Tony Blair gegeben, als nächstes stünden Treffen mit
dem Verkehrsministerium an, so das Konsortium gegenüber der
britischen Tageszeitung „The Guardian“. Die Verbindung
zwischen London und Glasgow in Schottland soll unter anderem die
Großstädte Birmingham, Manchester, Leeds, Newcastle und
Edinburgh anschließen.
Das Transrapid-Konsortium schätzte die Kosten der rund 700
Kilometer langen Trasse auf 16 Mrd. GBP (23,7 Mrd. EUR). Darin
eingerechnet ist allerdings noch nicht der Erwerb benötigter
Grundstücke.
Vláda zvažuje nákup magnetických rýchlovlakov
(SITA/AFP) LONDÝN 6. 6. 2005 - Britská vláda
zvažuje nákup magnetických rýchlovlakov, ktoré sú schopné
dosiahnuť rýchlosť 500 kilometrov za hodinu. Podľa premiéra
Tonyho Blaira, ktorý nákup podporuje, je zvažovaný dopravný
projekt veľmi výhodný hlavne z hľadiska životného
prostredia. Vláda si od neho sľubuje najmä výrazné
obmedzenie vnútroštátnej leteckej dopravy, informuje pondelňajšie
vydanie britského denníku Guardian.
Britské magnetické rýchlovlaky by mali spájať metropolu Londýn
so severným Anglickom a Škótskom. Podľa zvažovaného
projektu by mali premávať na trase Londýn - Birmingham -
Manchester - Leeds - Newcastle - Edinburgh - Glasgow.
Magnetické vlaky Maglev, ktoré sa vznášajú vo výške jedného
centimetra nad kovovými koľajami, už premávajú na šanghajskom
letisku. Tam si ich bolo nedávno pozrieť aj niekoľko ministrov
britskej vlády.
"Rokovali sme s britským číslom jedna (Blairom), teraz máme
rokovať s ministerstvom dopravy," uviedol pre Guardian
riaditeľ šanghajského projektu Jochen Kruse.
O zavedení magnetických vlakov uvažujú aj na mníchovskom a
pittsburskom letisku, ako aj na trasách medzi Baltimorom a
Washingtonom a Las Vegas a Kaliforniou.
Německo a Čína prohloubí spolupráci v železniční
dopravě
(ČTK) BERLÍN 6. 6. 2005 - Německo dnes
podepsalo dohodu s Čínou o spolupráci v oblasti železniční
dopravy. Dohoda by měla zlepšit postavení německých výrobců
železničního zařízení v jedné z nejrychleji rostoucích
ekonomik světa, napsala agentura Reuters.
Dohoda, kterou podepsali čínský ministr železnic Liou Č'-ťün
a německý ministr dopravy Manfred Stolpe, má německým firmám
v budoucnosti usnadnit získávání kontraktů.
"Tato dohoda posílí postavení německého železničního
průmyslu na čínském trhu. Díky masivním investicím, které
plánuje pro nadcházející roky čínské ministerstvo železnic,
to nabízí německým firmám značný podnikatelský potenciál,"
řekl Stolpe.
Dohoda pokrývá řadu oblastí, včetně technologie pro výrobu
a údržbu lokomotiv, kolejnic, energetických jednotek, signálního
zařízení i techniky pro bezpečnost a organizaci dopravy.
Zahrnuje také obchodní stránku osobní a nákladní dopravy,
modernizaci řízení a školení železničního personálu.
O čínskou železniční dopravu se zajímá řada velkých německých
průmyslových společností, jako jsou například Siemens a
ThyssenKrupp.
Dohoda by mohla být prospěšná i pro Českou republiku. V Česku
totiž působí od roku 2002 společnost Siemens Kolejová
vozidla, která vyrábí například metro VAL pro olympiádu v
Turíně, regionální patrové vlakové jednotky pro Švýcarské
dráhy či soupravy metra pro Venezuelu. Pro české odběratele
vyrábí například vlakové jednotky pro pražské metro či
osobní železniční vozy pro České dráhy.
Tragédia v tuneli Fréjus ukázala potrebu rozvoja železníc
(TASR) Brusel 7. 06. 2005 - Požiar v alpskom
tuneli Fréjus, pri ktorom cez víkend zahynuli dvaja slovenskí
kamionisti, ukázala podľa Európskej komisie potrebu hľadania
bezpečnejších a ekologicky priaznivejších spôsobov tranzitu
cez Alpy, najmä prostredníctvom rozvoja železničnej dopravy.
"Okrem ľudskej tragédie nám dôsledky tejto nehody pripomínajú
naliehavosť znovu dosiahnuť rovnováhu medzi železničnou a
cestnou dopravou," uviedol podpredseda EK zodpovedný za
oblasť dopravy Jacques Barrot.
Vyzval lídrov členských krajín EÚ, aby schválili finančný
výhľad na roky 2007 - 2013 v takej podobe, ktorá umožní
rozvoj nových železničných tratí cez Alpy a oslobodí tak
región od prehustenej cestnej premávky.
Komisia pripomenula, že takmer 80 % obchodnej výmeny medzi
Talianskom a Francúzskom prebieha dnes cez Alpy, z toho dve
tretiny po cestách. EÚ sa pritom dlhodobo snaží oživiť železničnú
dopravu. Súčasťou tohto úsilia je jej otvorenie konkurencii,
ktoré už prebieha.
Okrem toho je podľa komisie kľúčové dokončiť prioritné
projekty transeurópskych dopravných sietí cez alpský región,
najmä železničný tunel cez Mt. Cenis na trati Lyon-Turín-Budapešť
a Brennerský tunel. Komisia navrhla pre nové finančné obdobie
2007 - 2013 na prioritné projekty 20 miliárd eur.
Ďalším kľúčovým prvkom na vyrovnanie cestnej a železničnej
dopravy je podľa EK realizácia už schváleného jednotného
elektronického systému spoplatnenia cestných komunikácií
(smernica Eurovignette), na ktorom sa ministri dopravy EÚ
dohodli 21. apríla. Eurovignette síce neprinesie jednotné
poplatky, ale spoločný systém ich výpočtov a vyberania. Jeho
súčasťou je možnosť účtovať v alpských regiónoch príplatky
až do 25 %, pričom vyzbierané peniaze pôjdu na rozvoj
alternatívnych železničných tratí.
Firma Eurotunnel prudce snížila ceny v konkurenci s letadly
(zpravodaj ČTK) LONDÝN 7. 06. 2005 -
Provozovatel tunelu pod Lamanšským průlivem dnes oznámil okamžité
prudké snížení cen bjízdenek pro automobily. Firma
Eurotunnel tak chce více konkurovat levným leteckým společnostem.
"Je trochu šílené, že se to nestalo už v
minulosti," řekl předseda společnosti Jacques Gounon.
Snížení cen je největší změna ve službách pro veřejnost,
kterou firma provedla za 11 let od otevření tunelu. Reaguje tak
na sílící signály, že letecké společnosti jí přebírají
zákazníky - loni se počet automobilů v tunelu snížil o osm
procent a počet autobusů o 12 procent. Celkový provoz se snížil
o sedm procent.
V tunelu jezdí jen vlaky. Automobily či autobusy se na ně nakládají
a jsou převezeny na druhou stranu průlivu. Vedle toho tunelem
jezdí osobní a nákladní vlakové soupravy.
Zatímco letadlem do Francie či Španělska se dnes lze z Británie
dostat za mimořádně nízké ceny pohybující se kolem 50
liber za zpáteční letenku za osobu, Eurotunnel dosud požadoval
poplatek kolem 300 liber za automobil a zpáteční jízdenku.
Nyní začínají ceny v tunelu na 50 librách za automobil a
jednu cestu.
Podobně musely na tlak levných leteckých společností
reagovat i firmy provozující trajekty přes průliv. Také ty
dlouho držely starou cenovou strukturu založenou na délce
pobytu na druhé straně průlivu, kdy se ceny za osobní vůz při
více než pětidenním pobytu pohybovaly kolem 280 liber za zpáteční
lodní lístek.
Zatímco v letní sezoně jsou jak trajekty, tak tunel poměrně
využité, mimo ni se využití snižuje až na pět procent.
Podle listu The Independent byly i případy, kdy vlak schopný
naložit 180 aut vezl tři nebo čtyři vozidla.
Britsko-francouzská společnost Eurotunnel je dlouhodobě v
hospodářských potížích a dluží kolem 6,4 miliardy liber.
Podle Gounona si ale nemůže dovolit vyšší dluh než 2,2
miliardy, a proto požaduje odpuštění zbytku.
Vodič BMW utrpel ťažké zranenia po zrážke s osobným vlakom
(TASR) Bratislava 7. 06. 2005 - Ťažké zranenie
utrpel vodič motorového vozidla BMW pri pondelkovej kolízii s
osobným vlakom v obcí Bíňa v okrese Nové Zámky.
Podľa hovorcu Železničnej polície Jozefa Búranského 30-ročný
vodič BMW nerešpektoval zákaz zastavenia a nepresvedčil sa či
môže bezpečne prejsť cez koľaje. Zastavil na železničnom
priecestí, kde do neho narazil prichádzajúci vlak. "Pri
kolízii došlo k ťažkému zraneniu vodiča BMW, jeho 35-ročný
spolujazdec zázrakom vyviazol bez zranení," uviedol Búranský.
Nehoda spôsobila niekoľkohodinové zastavenie premávky. Na
hnacom vozidle osobného vlaku vznikla škoda vo výške 350 000
korún, na železničnom zvršku 100 000 korún a na osobnom aute
200 000 korún.
K ďalšej kolízii osobného auta a vlaku, pri ktorej nebol
nikto zranený, došlo v obci Pernek okres Malacky. Dvadsaťročná
vodička motorového vozidla Volkswagen Polo neodhadla dostatočnú
vzdialenosť od koľaje a okoloidúci nákladný vlak ju
zachytil. Podľa Búranského pri kolízii došlo k poškodeniu
prednej časti motorového vozidla s predbežnou škodou 100 000
korún a na jednom z vozňov nákladného vlaku poškodením
schodíkov vznikla škoda 2000 korún.
Bombardier To Upgrade ETR 500 Power Cars
International Railway Journal, June 8, 2005 -
TRENITALIA has signed a Euros 35 million contract with Bombardier
to upgrade 60 ETR 500 power cars and convert them to dual-voltage
operation. The work will allow the power cars to operate on the
conventional 3kV dc network, as well as the new high-speed lines
which are being electrified at 25kV ac.
The vehicles will also receive a new on-board signalling system,
as well as electrical and mechanical modifications to allow them
to be coupled to standard, non ETR 500, coaches. The upgrade
means that Trenitalia will be able to couple two power cars to up
to 14 coaches, with a top speed of 200km/h.
The first two vehicles will be ready by 2006, with the remainder
delivered by February 2007.
SR poskytla vlani štátnu pomoc vo výške 9,172 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 8. 06. 2005 - Celkový objem
poskytnutej štátnej pomoci v Slovenskej republike dosiahol v
minulom roku 9,172 mld. Sk. Vyplýva to zo správy o poskytnutej
štátnej pomoci v SR, ktorú v stredu schválila vláda. Okrem
toho sa vlani poskytli na úhradu výkonov vo verejnom záujme
(VVZ) v železničnej doprave finančné prostriedky v celkovej výške
7,606 mld. Sk. Z tejto sumy prijala Železničná spoločnosť,
a.s. vo forme dotácie 4,33 mld. Sk a Železnice SR 3,276 mld.
Sk. Vzhľadom na to, že VVZ nespĺňajú všetky kritéria
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, nepredstavujú štátnu
pomoc. (krátené)
Vláda schválila Dopravnú politiku SR do roku 2015
(TASR) Bratislava 8. 06. 2005 - Vláda dnes schválila
Dopravnú politiku Slovenskej republiky do roku 2015 - nové
znenie, ktorú predložilo Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR.
Nové znenie dokumentu je doplnené o SWOT analýzu dopravnej
politiky v súlade so závermi Porady ekonomických ministrov
(PEM).
Minister dopravy Pavol Prokopovič na žiadosť niektorých
ministrov pôvodný dokument stiahol zo 129. rokovania vlády,
aby mohol byť najskôr prerokovaný na PEM.
Návrh dopravnej politiky na najbližších desať rokov
vypracovala skupina odborníkov pôsobiacich v oblasti dopravy a
zameriava sa na zabezpečenie narastajúcich prepravných potrieb
spoločnosti. Tento strategický cieľ rozčlenilo ministerstvo
na 8 špecifických cieľov. Týkajú sa podmienok hospodárskej
súťaže na dopravnom trhu, dopravnej infraštruktúry,
financovania v sektore dopravy, vplyvov dopravy na životné
prostredie, rozvoja služieb v doprave, bezpečnosti dopravy,
podpory výskumu i vývoja v doprave a zvládnutia globalizácie
dopravy. (krátené)
Výbor pre verejnú správu schválil koncepciu železničnej dopravy
(TASR) Bratislava 8. 06. 2005 – Výbor pre
verejnú správu dnes schválil koncepciu osobnej železničnej
dopravy na roky 2005 až 2009, podľa ktorej by od roku 2009 mali
kompetencie v oblasti osobnej regionálnej železničnej dopravy
úplne prejsť na vyššie územné celky (VÚC).
Ministrovi dopravy pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi
výbor uložil zabezpečiť postupný presun regionálnej železničnej
dopravy do úrovne vyšších územných celkov v rokoch 2007 a
2008 ako prenesený výkon štátnej správy a od roku 2009 ako
ich samosprávnu pôsobnosť. Do 31. decembra 2006 má minister
vyčísliť finančné dôsledky presunu regionálnej železničnej
dopravy na rozpočty vyšších územných celkov a predložiť
ich podpredsedovi vlády a ministrovi financií.
Minister dopravy by mal kvantifikovať výdavky železničnú
dopravu, ktoré pôjdu z rozpočtu ministerstva vyšším územným
celkom. Ministerstvo dopravy má samosprávnym krajom na dopravu
prerozdeliť približne jeden a pol miliardy korún. Prokopovič
by mal po rozhovoroch s predsedami VÚC posúdiť koeficienty zohľadňujúce
počet prepravovaných osôb i kvalitu tratí na základe ktorých
sa budú určovať konkrétne výšky prostriedkov pre daný
kraj, konštatoval dnes po rokovaní výboru pre verejnú správu
jeho člen Pavol Abrhan. (krátené)
Rosnefť na exporte ropy do Číny po železnici ušetrí
(TASR, Reuters) Moskva 8. 06. 2005 - Ruské železnice
sa so štátnou firmou Rosnefť dohodli na nižších cenách za
prepravu ropy do Číny po železnici. v stredu o tom informoval
riaditeľ Ruských železníc Gennadij Fadejev. Štát zároveň
touto podporou pripravuje firmu na privatizáciu.
Cena za prepravu tony ropy po železnici klesne, len čo Rosnefť
exportuje do Číny 5 miliónov ton (t) ropy (36,65 milióna
barelov) po železnici. Ako dodal Fadejev, sadzba bude postupne
klesať zo 72 USD/t, čo je v prepočte 2 257,2 SKK, až po 24
USD/t, keď Rosnefť po železnici vyexpeduje 30 miliónov t.
Znamená to, že Rosnefť by mohol na nákladoch za dopravu ušetriť
až 1,2 miliardy USD, kým neexportuje uvedených 30 miliónov t.
Potom by platil už iba 24 USD/t, čím by ušetril 48 USD/t,
respektíve 6,55 USD za barel ropy.
Tieto úspory zvýšia budúcu profitabilitu firmy Rosnefť.
Ruskej vláde to pomôže pri predaji menšinového podielu
firmy, aby mohla financovať spätný nákup akcií štátnej
plynárenskej firmy Gazprom.
Rosnefť sa v tomto roku stal hlavným dodávateľom ropy do Číny
a vystriedal svojho rivala pred krachom, spoločnosť Jukos.
Celkový ruský export po železnici tento rok narastie na 10
miliónov t zo 6 miliónov t v minulom roku. V roku 2007 by mal
vzrásť na 15 miliónov t a na 30 miliónov t v roku 2010.
Podľa plánu na tento rok by sa mal Rosnefť na vývoze do Číny
po železnici podieľať 4 miliónmi t, zatiaľ čo Jukos a najväčšia
ruská ropná firma Lukoil by mali dodať každý po troch miliónoch
t.
Čína prejavila záujem o vybudovanie 150 km dlhej magnetickej
trate
(TASR) Peking 8. 06. 2005 - Čínska vláda
vyslala "pozitívne signály" o záujme vybudovať 150
kilometrov dlhú magnetickú levitačnú dráhu (maglev). Objednávku
by malo dostať nemecké konzorcium Transrapid. Informoval o tom
nemecký spolkový minister dopravy Manfred Stolpe po rozhovoroch
v Pekingu.
Trať by mala byť postavená medzi Šanghajom a prístavom
Chang-ču, ktoré sú od seba vzdialené 180 kilometrov. Avšak
prvých 30 kilometrov maglevu medzi Šanghajom a jeho letiskom
Pudong je už hotových a od roku 2004 sa komerčne využíva. Výstavba
tohto úseku trate stála miliardu USD, čo je vyše 31,3
miliardy SKK.
Ministri dopravy oboch krajín pozitívne hodnotili aj pokus s
dopravou uhlia po koľajniciach medzi Čínou a Nemeckom, ktorý
sa uskutočnil nedávno. Uhoľný vlak zo severočínskeho
Choch-chotu prišiel do nemeckého Duisenburgu cez Mongolsko a
Rusko za 16 dní, kým preprava uhlia loďou trvá 23 až 30 dní.
Podľa Stolpeho by sa mala pre prepravu uhlia hľadať kratšia
trasa, aby sa znížili prepravné náklady. Uhlie z Číny do
Nemecka by malo prichádzať po koľajniciach raz až trikrát týždenne.
Predstavitelia dopravy oboch krajín sa zaoberali aj spoluprácou
leteckých spoločností oboch krajín a podpísali dohodu o
spolupráci v železničnej doprave.
Českým firmám sa na Slovensku darí
Hospodárske noviny 08. 06. 2005 , Fránek Tomáš
- Podniky z ČR sú úspešné predovšetkým v dodávkach
tovaru, technológií a stavebných prác. Napríklad ostravská
firma Tchas buduje čistiarne v Michalovciach a Poprade a podieľa
sa aj na modernizácii železničnej trate v úseku Šenkvice - Cífer.
Královopolská spoločnosť Ria získala zase zákazku na rekonštrukciu
čistiarne odpadových vôd v Nitre za 140 miliónov korún. Železniční
stavby Brno sa v konzorciu s inými partnermi presadili v dvoch výberových
konaniach, ktoré vypísali Železnice SR, pričom celková
hodnota prác dosahuje asi šesť miliárd korún. Podľa názoru
odborníkov budú úspechy českých firiem vo verejných súťažiach
na Slovensku pokračovať. "Železničné trate i čistiarne
odpadových vôd tieto firmy v ČR už stavali, preto majú skúsenosti
i referencie. Okrem toho sa spájajú do konzorcií s miestnymi
podnikmi, čím predložená ponuka dosahuje vyššiu konkurenčnú
schopnosť," uviedol Roman Konečný z poradenskej agentúry
Etis. (krátené)
P.Prokopovič "odpíska" prvú
tatranskú električku na
obnovenom úseku trate
(TASR) Vysoké Tatry 9. 06. 2005 - Jazdu prvej
električky na obnovenom úseku trate medzi Štrbským Plesom a
Starým Smokovcom "odpíska" minister dopravy, pôšt a
telekomunikácií (MDPT) SR Pavol Prokopovič v piatok
dopoludnia. Už dnes však pricestujú z Bratislavy do Vysokých
Tatier generálni riaditelia rezortných organizácií so
skupinou novinárov, aby v hoteli Patria na Štrbskom Plese
prezentovali projekty železničnej infraštruktúry.
Na tlačovej besede priblížia domácim i zahraničným novinárom
budovanie dopravných koridorov a pomoc štrukturálnych fondov
Európskej únie pri realizácii projektov železničnej infraštruktúry
v Slovenskej republike. V podvečer je na programe návšteva pošty
na Štrbskom Plese, ktorá je najvyššie položenou na
Slovensku.
V piatok dopoludnia slávnostne obnovia prevádzku na Tatranských
elektrických železniciach (TEŽ) v poslednom a kalamitou
najviac zasiahnutom úseku medzi Štrbským Plesom a Starým
Smokovcom.
Železničná doprava na TEŽ bola prerušená od novembra minulého
roka, kedy Vysoké Tatry zasiahla prírodná kalamita. Dopravu
obnovovali postupne. Ako prvý bol sprejazdnený úsek z Popradu
do Starého Smokovca. V decembri začala jazdiť Ozubnicová železnica
zo Štrby na Štrbské Pleso. Obnovou prešiel aj úsek trate zo
Štrbského Plesa do Vyšných Hágov a zo Starého Smokovca do
Tatranskej Lomnice. Na jar bola ukončená oprava úseku trate z
Vyšných Hágov do Starého Smokovca.
Na modernizáciu tratí tento rok možno až 3,573 mld. Sk z EÚ
(SITA) ŠTRBSKÉ PLESO 9. 06. 2005 - Na modernizáciu
V. železničného eurokoridou má Slovensko pre tento rok schválenú
sumu z fondov Európskej únie (EÚ) 3,573 mld. Sk. Z fondu ISPA
pritom môže Slovensko čerpať 1,541 mld. Sk, na Kohézny fond
pripadá 1,184 mld. Sk a na štrukturálne fondy 847,3 mil. Sk.
"Z Kohézneho fondu pritom môžeme čerpať maximálne 85 %
oprávnených nákladov. Zo štrukturálnych fondov, ktoré sú
určené na finančne menej náročné projekty, je to maximálne
75 %," skonštatoval pre agentúru SITA riaditeľ odboru
zahraničnej pomoci Železníc Slovenskej republiky Miroslav Matúšek.
Prostriedky z fondov EÚ sa však podľa Matúšeka môžu použiť
len na spolufinancovanie prác spojených s modernizáciou tratí,
na stavbu perónov, podchodov či nadchodov, nástupíšť a
priestorov pre techniku. Ostatné objekty, ako napríklad
administratívne priestory železničných staníc či čakárne
pre cestujúcich, však musia ŽSR hradiť z vlastných zdrojov.
"Schválená suma z fondov EÚ ešte neznamená, že celý
balík peňazí aj naozaj dostaneme," zdôraznil Matúšek.
Záleží to podľa neho od vypracovania kvalitných projektov a
zabezpečenia prostriedkov na národné spolufinancovanie.
V budúcom roku by sa suma prostriedkov z fondov EÚ mohla zvýšiť
až na 3,771 mld. Sk. Na projekty spolufinancované z fondu ISPA
by pritom mohlo pripadnúť až 1,363 mld. Sk, z Kohézneho fondu
by SR mohla čerpať 1,569 mld. Sk a zo štrukturálnych fondov
by to mohla byť suma 838,5 mil. Sk. Na rok 2007 je schválená
suma 3,573 mld. Sk, pričom na fond ISPA pripadá 1,512 mld. Sk,
na Kohézny fond 1,569 mld. Sk a na štrukturálne fondy 491,7
mil. Sk.
V budúcom programovacom období, teda v rokoch 2007 až 2013, by
sa financie z EÚ na dopravné aktivity mohli podľa Matúšeka
zvýšiť. "Európska únia totiž prezentovala svoj zámer
podporovať dopravnú infraštruktúru vyšším objemom peňazí,
keďže je to jedna z jej hlavných priorít," povedal Matúšek.
Projekty by sa pritom mali prednostne zamerať na transeurópske
dopravné spojenia. "V rámci železničnej infraštruktúry
je pre Slovensko priorita V. eurokoridor. V nasledujúcom
programovacom období by sa však mali začať práce aj na VI.
eurokoridore v úseku Žilina-Krásno nad Kysucou-Čadca,"
zdôraznil Matúšek.
Hlavným cieľom modernizácie železničných tratí je zvýšiť
traťovú rýchlosť až na 160 kilometrov za hodinu, ako aj zvýšiť
bezpečnosť dopravy. Eurokoridor V. cez SR prechádza v dĺžke
536,2 kilometrov v trase Bratislava-Žilina-Košice-Čierna nad
Tisou. Na jeho kompletnú modernizáciu sa odhaduje preinvestovať
zhruba 2 mld. eur.
Bombardier: Modernisierung der ETR 500
Eurailpress 09.06.2005 - Bombardier
Transportation hat einen Auftrag über die Modernisierung von 60
elektrischen ETR 500 Triebköpfen von der italienischen
Staatsbahn FS-Trenitalia erhalten. Der Auftragswert beläuft sich
auf rund 35 Mio. EUR. Bei der Modernisierung werden 60
Triebköpfe nachgerüstet, die im Jahr 1992 vom Trevi-Konsortium
(zu dem Bombardier ebenfalls gehört) gefertigt wurden. Mit der
Modernisierung werden die Triebköpfe, die zurzeit nur für den
Betrieb auf Hochgeschwindigkeitsstrecken ausgelegt sind, mit
Standard-Intercity-Wagen auch auf konventionellen Schienennetzen
in Betrieb gehen können. Hierzu sind Änderungen an der Elektrik
und Mechanik notwendig. Außerdem werden die Triebköpfe mit
neuer Bordsignaltechnik ausgestattet. Durch diese Nachrüstung
wird es Trenitalia möglich, zwei Triebköpfe an maximal 14
Standard-Wagen anzukuppeln, wobei 30 neue Intercity-Züge
entstehen, die mit Spitzengeschwindigkeiten von etwa 200 km/h
fahren können.
Bombardier wird für die Projektentwicklung und -konstruktion,
die Beschaffung des Materials und die Ausrüstung für alle
Antriebsköpfe sowie für die Produktions-Überwachung und
Inbetriebnahme der ersten beiden Triebköpfe verantwortlich sein.
Die Umrüstungsarbeiten wird Trenitalia in seinem Werk in Foligno
ausführen. Die ersten beiden Triebköpfe werden bis Juli 2006
fertig gestellt sein, und die Material- und
Ausrüstungslieferungen für die weiteren 58 Triebköpfe werden
bis Februar 2007 abgeschlossen sein. Die Umrüstungsarbeiten an
den weiteren 58 Triebköpfen werden je nach Bedarf bei Trenitalia
ausgeführt werden.
EU-Kommission: Niederlande darf
Zuschüsse für ETCS geben
Eurailpress 09.06.2005 - Die Niederlande dürfen
eine Beihilfe zur Installierung des Europäischen Zugsicherungs-
und Zugsteuerungssystems ETCS zahlen. Dies hat die Europäische
Kommission am Dienstag entschieden. Das ETCS soll auf der im Jahr
2006 freizugebenden Betuwe-Güterzugstrecke zwischen Rotterdam
und Deutschland eingesetzt werden. Jacques Barrot, Vizekommissar
und für Verkehr zuständig, begründete dies damit, dass ETCS
für ein europäisches Eisenbahnnetz im Güterverkehr notwendig
sei und deshalb solche Zahlungen als Ausgleichszahlung und nicht
als Beihilfe anzusehen seien.
Die niederländische Regierung beabsichtigt eine Teilerstattung
der Installierungskosten des ETCS in den ersten Lokomotiven von
Güterzügen, die auf der Betuwe-Strecke verkehren werden. Die
von der niederländischen Regierung vorgesehenen Finanzmittel
belaufen sich auf 5 Mio. EUR für den Zeitraum von 2005 bis 2007.
Die Beihilfe kann bis zu 50 % der erstattungsfähigen
Investitionskosten betragen, jedoch höchstens 700 000 EUR für
Güterzuglokomotiven, die vor dem 1. Januar 2004 auf dem
niederländischen Eisenbahnnetz zugelassen wurden, sowie
höchstens 300 000 EUR für Güterzuglokomotiven, die nach diesem
Datum zugelassen wurden.
Die Kommission ist der Ansicht, dass diese Beihilfe notwendig ist
angesichts des hohen Investitionsbedarfs und des Risikos, dass
die Betuwe-Strecke bei ausbleibender Unterstützung nicht optimal
genutzt wird. Darüber hinaus kommt die Kommission zu dem
Schluss, dass diese Maßnahme nur eine begrenzte Auswirkung auf
andere Güterverkehrsunternehmen im niederländischen
Eisenbahnnetz haben wird. Die Beihilfe trägt angesichts des
hohen Investitionsbedarfs im Gegenteil entscheidend dazu bei,
kleine Eisenbahnunternehmen vor einer Benachteiligung gegenüber
den großen Staatsbetrieben zu schützen.
Die Anzahl der Beihilfeanträge von Eisenbahnunternehmen,
Leasing-Gesellschaften oder Herstellern ist auf einen begrenzt,
wenn neben dem Prototyp mindestens zwei weitere Lokomotiven des
gleichen Typs umgerüstet werden. Die Anzahl der Beihilfeanträge
ist auf zwei begrenzt, wenn neben den Prototypen mindestens neun
weitere Lokomotiven des gleichen Typs umgerüstet werden. Bei
Umrüstung von mindestens 14 weiteren Lokomotiven des gleichen
Typs (neben den Prototypen) ist die Anzahl der Beihilfeanträge
auf drei begrenzt.
Prokopovič vypravil električku na zrekonštruovanej TEŽ-ke
(SITA) VYSOKÉ TATRY 10. 6. 2005 – Minister
dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič dnes
vypravil prvú električku na trati Štrbské Pleso – Starý
Smokovec po kalamite z 19. novembra 2004. „Som veľmi rád, že
budem môcť vládu informovať, že to už funguje, pretože prvé
odhady hovorili, že to potrvá rok a pol až dva,“ uviedol pre
médiá minister Prokopovič. Práve úsek Tatranských elektrických
železníc (TEŽ) medzi Vyšnými Hágami a Starým Smokovcom bol
najviac poškodený kalamitou.
Z približne 300 stožiarov trolejového vedenia zo Starého
Smokovca na Štrbské Pleso ostalo po 19. novembri stáť len 30.
Trolejové vedenie bolo poškodené na celom úseku medzi Štrbským
Plesom a Starým Smokovcom. Rekonštrukčné práce vykonala
firma Eltra. Celkové náklady na opravu a rekonštrukciu úseku
TEŽ medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom stála vyše 62
mil. Sk. Celkové náklady na opravu poškodenej TEŽ-ky dosiahli
približne 126 mil. Sk.
Minuloročná kalamita na niekoľko dní úplne paralyzovala železničnú
dopravu vo Vysokých Tatrách. Popadané stromy strhli trolejové
vedenie, zničili stožiare trolejového vedenia a poškodili aj
niektoré mostné objekty. Okrem TEŽ-ky nepremávala ani
Ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Ako prvé začali
niekoľko dní po kalamite jazdiť električky z Popradu do zastávky
Pod lesom. Ešte do Vianoc 2004 obnovili železnice premávku na
TEŽ-ke do Starého Smokovca a Tatranskej Lomnice. Začiatkom
decembra obnovili železnice dopravu aj na Ozubnicovej železnici.
Na poškodených úsekoch trate zabezpečovala Železničná
spoločnosť dopravu náhradnou autobusovou dopravou.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky
Bratislava: Bratislava
, Bratislava hl.
st. , Bratislava-Petržalka
, Bratislava-Nové
Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava
východ , Devínska Nová Ves
, Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov ,
Piešťany , N. Mesto n/V.
, Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy
, Zlaté Moravce , Kozárovce
, Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
, Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa
nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký
Krtíš , Breznička , Poltár , Banská
Bystrica , Harmanec
, Diviaky , Martin
, Kremnica ,
Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt
, Dobšinská
Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská
Polhora , Tisovec
, Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička
, Vrútky , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný
Kubín , Štrbské Pleso
, Starý Smokovec
, Tatranská
Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany
, Slovenské
Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T.
, Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof
, Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti
pu. , Budapest-Nyugati
pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
UŽ : Užhorod
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina
- Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská
Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča -
Spišská Nová Ves
Vranov nad
Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín -
Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen -
Krupina , Krupina -
Šahy , Šahy - Čata
pozemná
lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková
lanová dráha Tatranská Lomnica –
Skalnaté Pleso
visutá lanová
dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková
lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské
Pleso - Štrba OŽ
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská
Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ , OŽ