Železničné správy z tlače 20050726

Turistov na Hlavnej stanici v Bratislave v lete viac ohrozujú dlhoprstí
(TASR) Bratislava 18. 07. 2005 - Turistov, prichádzajúcich na bratislavskú Hlavnú stanicu, v letných mesiacoch vo zvýšenej miere ohrozujú kriminálne živly.
Práve preto prijala Železničná polícia (ŽP) opatrenia na zníženie kriminality. Policajti sa podľa Milana Pokusa z generálneho riaditeľstva ŽP snažia trestným činom predchádzať. Nepretržite hliadkujú, kontrolujú podozrivých a radia občanom ako znížiť riziko. Počas minulého týždňa sa im vďaka tomu na Hlavnej stanici podarilo trestnej činnosti znížiť. Došlo len k drobným krádežiam.
Cestujúci by si mali dávať pozor najmä na príručnú batožinu. Krádež pasu alebo občianskeho preukazu totiž dokáže vysnívanú dovolenku veľmi znepríjemniť. Nikdy by nemali nechávať tašky a batožinu bez dozoru ani v čakárni, ani vo vlaku. Ľudia zdržujúci sa v ich okolí môžu čakať práve na chvíľku nepozornosti, na čo doplatil aj muž pomáhajúci manželke s batožinou, ktorý si tašku s dokladmi a peňaženkou položil na neďalekú lavičku. Kým sa vrátil, taška tam už nebola. Veľké riziko prináša aj spánok v čakárni či alkoholové opojenie, mnohí naň doplatili zdĺhavým vybavovaním si dokladov.
Cestujúcim, ktorí sa nechcú stať obeťou dlhoprstých, sú na Hlavnej stanici k dispozícii letáky Železničnej polície Nedajte šancu zlodejom s odporúčaniami, ako sa nepríjemnostiam z okradnutia vyhnúť.

Španielska vláda schválila program budovania infraštruktúry za 250 miliárd EUR
(TASR) Madrid 18. 07. 2005 - Španielska vláda schválila 15-ročný program modernizácie a ďalšieho rozvoja infraštruktúry krajiny, ktorého náklady dosiahnu 250 miliárd EUR, čo je v prepočte 9,785 bilióna SKK. V roku 2020 by ani jeden Španiel nemal bývať ďalej ako 30 kilometrov od diaľnice a 50 kilometrov od železničnej trate. Administratívne centrá regiónov budú medzi sebou pospájané expresnými vlakmi a modernými rýchlostnými komunikáciami.
V Španielsku do cieľového roka postavia 9 000 kilometrov (km) železničných tratí a 6 000 km diaľnic. Budú sa budovať aj letiská a morské prístavy. Premiér José Luiz Rodriguez Zapatero uviedol, že realizácia projektu prinesie krajine 150 000 pracovných miest a medziročne zrýchli rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 1,3 %.
Z odhadovanej sumy na projekt infraštruktúry pôjde polovica na rozvoj železnice a štvrtina na budovanie ciest. Zvyšok sa použije na modernizáciu a výstavbu letísk a morských prístavov.
Informoval o tom nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Vypravili detský parovlak!
NOVÝ ČAS 18.07.2005, Čerňanský Ivan - V priestoroch koľajiska prvej bratislavskej stanice - dnešnom Múzeu dopravy na Šancovej ulici v Bratislave - bola 16.7. predpoludním poriadna tlačenica! Napoludnie tu vypravili detský parovlak.
Desiatky mladých cestovateľov s ruksakmi na chrbtoch si nedali ujsť toho dňa jedinú a výnimočnú jazdu historickým vláčikom! Presne o 11.20 h odtrúbil šašo poslednú výzvu pre dobiehajúcich oneskorencov a o malú chvíľu už parná lokomotíva s preplnenými vozňami odkrajovala prvé metre z niekoľkokilometrovej trasy. Cez tunel do Lamača a Rusoviec a nakoniec do areálu rušňového depa stanice Bratislava-východ.
Akciu v rámci tohtoročného kultúrneho leta, určenú najmä deťom a milovníkom železníc, zorganizovali Bratislavské kultúrne a informačné stredisko v spolupráci s Klubom priateľov histórie železničnej dopravy a Železnicami Slovenskej republiky.

Stolpe schichtet um: Mehr Geld für die Bahn
Eurailpress 18.07.2005 - Die rot-grüne Bundesregierung will den Abbau der Verkehrsinvestitionen in den kommenden Jahren abschwächen. Dabei will Bundesverkehrsminister Manfred Stolpe die erhöhten Mittel besonders von 2008 an zu Gunsten der Schiene, aber zu Lasten der Fernstraßen umschichten. Das geht aus Einzelheiten der zwischen Stolpe und Finanzminister Hans Eichel (SPD) vereinbarten Finanzplanung für den Bau- und Verkehrsetat hervor.
Insgesamt will der Bund im nächsten Jahr rund 10,3 Mrd. EUR in den Verkehr investieren. Das ist eine halbe Milliarde weniger als im laufenden Jahr. Enthalten sind darin neben den 8,37 Mrd. EUR Ausgaben für Straßen, Schienen und Wasserwegen unter anderem auch die Mittel für die Gemeindeverkehrsfinanzierung von jährlich knapp 1,68 Mrd. EUR. In den Jahren 2008 und 2009 sind jeweils zwar nur noch je 9,6 Mrd. EUR Verkehrsinvestitionen geplant. Sie liegen aber um je 476 Mio. EUR höher als nach der bisher gültigen Finanzplanung.
Für die Schiene, für die 2006 noch 3,4 Mrd. EUR eingeplant sind, sollen 2008 nur noch 3,04 Mrd. EUR vom Bund zur Verfügung stehen. Das sind zwar 762 Mio. EUR mehr als bisher für 2008 geplant, aber 700 Mio. EUR weniger, als 2005 ausgegeben werden soll. Für 2009 sind 3,1 Mrd. EUR vorgesehen. Bei Fortschreibung der alten bis 2008 reichenden Finanzplanung bedeutet das ein Plus von 825,9 Mio. EUR.
Für die Straße sinkt der Betrag von 4,6 Mrd. EUR in diesem Jahr auf 4,3 Mrd. EUR in 2006. Das sind 120 Mio. EUR mehr als nach der alten Finanzplanung. 2008 und 2009 sind nur noch je rund 4 Mrd. EUR Euro vorgesehen - das sind im ersten Jahr 384 Mio. EUR weniger als bisher geplant und im zweiten 358,5 Mio. EUR weniger.

Záujem o kúpu Carga sa ukáže o dva týždne
PRAVDA 19.07.2005, Morháčová Jana - Firmám, ktoré sa zaujímajú o privatizáciu nákladnej železničnej spoločnosti, ostávajú posledné 2 týždne na podanie predbežnej ponuky. Informácie o Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia a podmienkach súťaže si zatiaľ prevzalo do 10 záujemcov.
O dopravcu sa zaujímajú niektoré rakúske firmy, ale aj slovenská finančná skupina Penta, ktorá chce predložiť ponuku spolu so zahraničným železničným partnerom.
"Zatiaľ je zbytočné hovoriť o tom, koľko firiem reálne chce kúpiť nákladnú železničnú dopravu na Slovensku, pretože firmy majú ešte 2 týždne na prípravu predbežných ponúk," uviedol včera Vladimír Drozda, šéf úradu MDPT SR. Podľa neho však je štát zatiaľ spokojný so záujmom firiem. Termínom na podanie predbežných ponúk je 29.7.
V predbežných ponukách majú firmy uviesť cenu za podnik so základným imaním, ktorý vlastní 800 rušňov a 16.000 vagónov na rôzne druhy prepráv. Táto cenová ponuka však ešte nebude záväzná. Minister dopravy Pavol Prokopovič pred časom uviedol, že z privatizácie nákladných železníc očakáva výnos zhruba 15 mld Sk.
"Je to jedna z prvých privatizácií nákladných železníc v Európe, preto sú podmienky na predložené ponuky nastavené najmä na to, aby sme zistili silu záujemcov a finančnú schopnosť ďalej rozvíjať nákladnú železničnú dopravu na Slovensku," doplnil Drozda.
Z predbežných ponúk poradca CA IB Financial Advisors s 9-člennou komisiou úradníkov vyberú tých, ktorí dostanú právo na podrobný prieskum v podniku a predložiť záväznú a definitívnu ponuku.
Ich počet bude závisieť od obsahu predbežných ponúk. "Záujemcovia, ktorí sa budú javiť ako firmy schopné vydržať konkurenčný tlak v nákladnej železničnej doprave a technicky zlepšiť podnik, dostanú šancu na predloženie úplných ponúk," zdôraznil Drozda. Tie budú známe v októbri.
Spoločnosť Cargo vznikla ako tretia železničná firma od začiatku tohto roka rozdelením slovenského dopravcu Železničná spoločnosť na dve samostatné firmy. Cargo prevzalo nákladnú dopravu a druhá vytvorená firma Železničná spoločnosť Slovensko si ponechala osobnú prepravu.
Minulý rok zatiaľ štátna železničná firma previezla po koľajniciach na Slovensku asi 50 mil. ton tovaru, čo prinieslo tržby necelých 14,8 mld Sk. To bolo o 8,5% menej, ako si pôvodne dali železnice do plánu. Aj 1. štvrťrok sa nákladnej železničnej doprave darilo horšie, ako si predsavzala v podnikateľskom pláne. Cargo dosiahlo tržby z prevozu tovaru 3,3 mld, čo bolo asi o 5% nižšie ako plán.

Privatizácia Cargo Slovakia
- podniká v nákladnej železničnej doprave - prevádzkuje 800 rušňov a 16.000 vozňov - očakáva sa, že je privatizácia prinesie 15 mld - predbežné ponuky sa podávajú do 29.7.

O ZSSK Cargo sa zaujímajú minimálne štyri spoločnosti
(SITA) BRATISLAVA 19. 07. 2005 - Záujem o privatizáciu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo) majú podľa predbežných informácií minimálne štyri spoločnosti. Agentúre SITA svoj záujem potvrdili železniční prepravcovia Österreichische Bundesbahn (ÖBB) a České dráhy, ako aj slovenské skupiny Penta a J&T. Privatizovať sa pritom bude 100-percentný podiel v ZSSK Cargo a strategický investor by mal byť známy do konca tohto roka.
"ÖBB má veľký záujem zúčastniť sa privatizačného procesu ZSSK Cargo, a to prostredníctvom dcérskej spoločnosti Rail Cargo Austria AG," povedal vedúci oddelenia komunikácie Rail Cargo Austria Andreas Rinofner. Podľa neho spoločnosť určite slovenskému ministerstvu dopravy zdokladuje svoj záujem, bližšie informácie však Rinofner uviesť nechcel. "Rakúsky železničný prepravca podstúpil v nedávnej minulosti reštrukturalizáciu a stal sa tak silným a konkurencieschopných partnerom v oblasti železničnej dopravy," uviedol v polovici apríla rakúsky minister dopravy, inovácií a technológie Hubert Gorbach.
Hovorca spoločnosti České dráhy, a.s. Petr Šťáhlavský uviedol, že český prepravca sa o privatizáciu ZSSK Cargo zaujíma, či však spoločnosť predloží konečnú ponuku, odmietol komentovať. "Záujem o privatizáciu v princípe máme, ešte stále však skúmame jednotlivé možnosti," povedal hovorca skupiny J&T Maroš Sýkora. Dodal, že ak sa J&T rozhodne do procesu vstúpiť, pravdepodobne to bude v rámci konzorcia. Privatizáciu železničnej prepravy vníma ako jednu z možných investičných príležitostí aj investičná skupina Penta. "Je veľmi pravdepodobné, že ak sa rozhodneme do tendra ísť, zúčastníme sa ho v rámci konzorcia. O vytvorení takéhoto konzorcia rokujeme s niekoľkými významnými strategickými investormi zo zahraničia," uviedol v júni jeden z akcionárov Penty Jozef Oravkin.
Výzvu na prejavenie predbežného záujmu o privatizáciu ZSSK Cargo vyhlásila slovenská vláda 31. mája tohto roka a do 29. júla by mala potenciálnych investorov vyzvať na predloženie predbežných ponúk. Následne by sa mal v auguste a septembri uskutočniť audit vybraných investorov a príprava ponúk. Konečné ponuky by mali záujemcovia predložiť v októbri. "Z tejto privatizácie očakávam príjem na úrovni 15 mld. Sk až 20 mld. Sk," povedal v polovici apríla minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič.
ZSSK Cargo vznikla 1. januára tohto roka rozdelením Železničnej spoločnosti, a.s. na dve samostatné spoločnosti, pričom prevzala jej aktivity v oblasti nákladnej železničnej prepravy. Podiel na celkovom slovenskom prepravnom trhu je viac ako 20 % a v roku 2004 prepravila takmer 50 mil. ton nákladu. Park vozidiel tvorí viac ako 800 elektrických a motorových rušňov a 16 tis. vagónov pre rozličné druhy prepráv.

230 km/h Trains in Austria
EriksRailNews_com (July 19th, 2005, thanks GF/ETE.org) - Austrian ÖBB is purchasing 20-24 trains for 230-250 km/h. It will spend €300m and the first trains are to be delivered in 2008. ÖBB had previously planned a train with premium fares but has dropped this for ordinary EuroCity trains with the new faster vehicles. The trains are meant to be powered by the existing "Taurus" series 1016/1116 locomotive . See also Der Standard's map of rail projects in Austria .

ŽSR hospodárili v prvom polroku so ziskom 35,3 mil. Sk
(SITA) BRATISLAVA 20. 07. 2005 - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) ukončili polročné hospodárenie so ziskom vo výške 35,3 mil. Sk. V rovnakom období minulého roka pritom podnik vykázal stratu na úrovni 852,4 mil. Sk. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková, v porovnaní s plánom je výsledok hospodárenia lepší o 864,9 mil. Sk, pretože podľa plánu predpokladala spoločnosť za prvých šesť mesiacov tohto roka dosiahnutie straty vo výške 829,6 mil. Sk.
Celkové výnosy spoločnosti dosiahli za prvý polrok 2005 hodnotu 9,035 mld. Sk a v medziročnom porovnaní poklesli o 6,8 %. Podľa plánu pritom mala spoločnosť podľa Blaškovej dosiahnuť výnosy v objeme 8,853 mld. Sk. "Vyššie výnosy oproti plánu o 2,1 % ovplyvnilo predovšetkým neplánované zúčtovanie opravných položiek do výnosov," skonštatovala Blašková. Celkové náklady ŽSR predstavovali za sledované obdobie tohto roka takmer 9 mld. Sk, čo je medziročný pokles o 14,7 % a v porovnaní s plánom je to menej o 682,4 mil. Sk, respektíve o 7 %. "Nižšie náklady za prvých šesť mesiacov ovplyvnilo najmä šetrenie v oblasti spotreby materiálu a služieb o zhruba 400 mil. Sk," zdôraznila Blašková.
Výška celkových záväzkov ŽSR dosiahla ku koncu júna tohto roka 32,575 mld. Sk. Najväčší, až 74-percentný podiel mali bankové úvery a výpomoci v objeme 24,146 mld. Sk. Krátkodobé záväzky evidovala spoločnosť ku koncu polroka vo výške 3,381 mld. Sk a dlhodobé záväzky na úrovni 3,894 mld. Sk. Na celkovom objeme pohľadávok v sume 1,712 mld. Sk sa krátkodobé pohľadávky podieľali čiastkou 1,682 mld. Sk a dlhodobé pohľadávky boli vo výške 30,4 mil. Sk.

Telička jmenován jedním z koordinátorů transevropských sítí
(zpravodaj ČTK) BRUSEL 20. 07. 2005 - Evropská komise dnes jmenovala bývalého komisaře Pavla Teličku jedním ze šesti koordinátorů prioritních transevropských železničních sítí. Bude mít na starosti výstavbu a modernizaci železnice Rail Baltica z Varšavy do Helsinek přes Litvu, Lotyšsko a Estonsko. EK si od tohoto kroku slibuje urychlení stavby klíčových evropských tras.
EU v dubnu 2004 schválila 30 prioritních mezinárodních dopravních projektů v hodnotě 225 miliard eur; celkově má transevropská dopravní síť stát 600 miliard. Komise navrhla pro příští finanční období (2007-13) vyčlenit na tento účel 20 miliard eur, které mají sloužit jako podnět k získání dalšího veřejného a soukromého kapitálu.
Komisař Jacques Barrot dnes vyjádřil znepokojení, že se nedaří mobilizovat peníze a projekty se dostávají do skluzu, zejména tam, kde se týkají dvou a více zemí. Od koordinátorů si proto slibuje, že uhladí politické hrany a dokáží sladit zájmy jednotlivých aktérů, aby se projekty daly do pohybu, případně se urychlily tam, kde už výstavba začala.
"Nebudeme nahrazovat ani komisi, ani orgány členských zemí, ale zajišťovat koordinaci a vytvářet podmínky co nejhladší realizaci projektů," řekl ČTK Telička. Hodlá se v září vydat do baltských států k politickému jednání s ministry dopravy a financí, ale také s regionálními orgány a s vedením železničních společností. Do Polska se vypraví po volbách plánovaných na konec září.
Rail Baltica se začne stavět nejdříve koncem příštího roku, až bude dokončena dopadová studie. Úsek z Varšavy do Kaunasu má být hotov do roku 2010, z Kaunasu do Rigy v roce 2014 a z Rigy do Tallinnu o dva roky později. Podle Teličky půjde o veliké dílo, protože většina současných tratí na této trase je dnes jednokolejných, často neelektrifikovaných.
Vedle českého exkomisaře byli koordinátory jmenováni bývalí belgičtí komisaři Karel van Miert (trasa Německo-Rakousko-Itálie, včetně Brennerského tunelu) a Etienne Davignon (Portugalsko- Španělsko-Francie), dále pak španělská expředsedkyně EK Loyola de Palacio (Francie-Itálie-Slovinsko-Maďarsko) a první maďarský komisař Peter Balász (Francie-Německo-Rakousko-Slovensko). Dále se bude evropským železničním systémem zabývat Karel Vinck, donedávna ředitel belgických státních drah.
Úřadu se ujmou bez nároku na plat; budou dostávat měsíční paušál 1500 eur (45.000 korun) na běžné výdaje, komise jim bude hradit náklady na cestování podle platných pravidel. Opírat se budou o generální ředitelství EK pro dopravu a energetiku a posléze případně o výkonnou agenturu pro transevropské sítě, jejíž zřízení dnes komise také navrhla.
Telička si pochvaloval, že jeho projekt zahrnuje řadu zemí a je politicky citlivý kvůli výrazným zájmům Ruska o dopravní infrastruktury v jeho bezprostředním sousedství. Je zvláštní i tím, že většina prostředků bude pocházet z Fondu soudržnosti EU. Při práci bude třeba brát také ohled na plány privatizace železničních společností v baltských zemích.
Koordinátoři byli jmenováni na čtyři roky s obnovitelným mandátem. Komise navrhla jména již v dubnu. Členské státy vzápětí souhlasily, konečné rozhodnutí se zdrželo v Evropském parlamentu.

Trenčania protestujú v Európskom parlamente
Hospodárske noviny 20.07.2005, Hudec Marián - Pomoci Európskeho parlamentu sa dožaduje časť občanov Trenčína, ktorí nesúhlasia s rozhodnutím mestského zastupiteľstva o smerovaní železničnej trate po jej modernizácii.
Vlani zastupiteľstvo schválilo variant, podľa ktorého sa zmení súčasná trasa železnice. Zanikne železničný most a postaví sa nový, budú sa musieť zbúrať rodinné domy v miestnej časti Orechové a obida bazény letnej plavárne. Po týchto úpravách sa má na železnici zvýšiť rýchlosť vlakov na 140 kilometrov za hodinu. Róbert Lifka a Ján Babič sú poslancami Mestského zastupiteľstva v Trenčíne a zastupujú občiansku iniciatívu, v ktorej sú i miestni architekti. "Má sa zbúrať asi 20 rodinných domov, nedávno zrekonštruovaná plaváreň za 120 miliónov korún a ďalšie veľké investície si vyžiadajú protihlukové bariéry, rozšírenie ochranného pásma z 30 na 60 metrov, pričom ťažko odhadnúť ekologické dôsledky pri 300 nákladných vlakoch denne. Podľa firmy Remig Bratislava prvotné náklady sa odhadujú na 3,5 miliardy korún, nik zatiaľ neuviedol celkové náklady. Z týchto dôvodov navrhuje, aby zmodernizovaná železničná trať viedla ako obchvat okolo Trenčína popri diaľnici, čo by mestu umožnilo zrekonštruovať cestné sieť v centrálnej zóne a výstavbu novej železničnej stanice s autobusovým terminálom. Takýmto riešením by mesto získalo pozemky za dve miliardy korún," vysvetľuje Ján Babič. Podľa stanoviska Mestského zastupiteľstva v Trenčíne modernizáciu železničnej trate má zo svojich fondov financovať Európska únia. Ibaže je to projekt, ktorý nie je v súlade s jej predpismi. "Európska únia vlani v decembri rozhodla o financovaní premiestnenia trate v španielskom meste Bilbau, pričom projekt riešil podobnú situáciu ako je v Trenčíne. Trať pôvodne viedla medzi centrom mesta a riekou, kde boli nevyužité priestory. Po preložení trate za rieku tam vyrástla nová štvrť so športovými a obchodnými strediskami.
Rekonštrukcia a modernizácia železnice prebieha i v ďalších mestách únie, napríklad v Rakúsku v St. Pölten alebo vo Viedni, kde rešpektujú predpisy dopravnej komisie EÚ," dodal Ján Babič. Podľa Róberta Lifku rozhodnutie zastupiteľstva v Trenčíne je unáhlené a poslanci ho prijali bez potrebnej analýzy. "Nazdávam, že peniaze daňových poplatníkov v EÚ by sa nemali vyhadzovať na zastarané riešenie, preto sme začali komunikovať s dopravnou komisiou Európskeho parlamentu," reagoval Róbert Lifka. Primátor Trenčína Branislav Celler považuje smerovanie železnice cez časť mesta za uzavretú vec. V krátkom čase by malo byť právoplatné územné rozhodnutie a potom sa začnú spracúvať projekty pre stavebné povolenie. Okrem toho primátor začal rokovať s jednotlivými majiteľmi rodinných domov, ktoré sa zbúrajú. Mesto im postaví buď nové rodinné domy vo vytypovaných lokalitách alebo im poskytne finančnú náhradu. Bude im garantovať doterajší štandard bývania. "Nerozhoduje znalecká cena súčasných nehnuteľností. Presťahujú sa do domov s rozlohou pozemku a počtom miestností rovnocenných terajšiemu bydlisku," zdôrazňuje primátor. Bude to financovať Trenčín spolu so Železnicami SR. Na trenčianskom Ostrove bude vybudované nové letné kúpalisko a po skončení modernizácie trate v roku 2009 by tu mal byť i aquapark. "Naším cieľom je získať finančné prostriedky na jeho výstavbu z EÚ, aby ceny boli prijateľné pre čo najširšiu vrstvu obyvateľov mesta," poznamenal primátor Trenčína Celler.

Železnice chcú s europeniazmi pod Dunaj
TREND 27/2005, Miro Sedlák - O osem rokov majú vlaky v centre Bratislavy jazdiť pod zemou. Je to pripomienka na časy socializmu, keď o bratislavskom metre kolovali desiatky vtipov? Ani zďaleka. Žiadosť o spolufinancovanie projektu, ktorého súčasťou má byť prepojenie železničných staníc Bratislava-Predmestie a Bratislava-Petržalka tunelom popod Dunaj už leží na stole úradníkov v Bruseli.
Najlacnejší variant má stáť vyše 14 miliárd korún. Šanca financovať železničný projekt prevažne z eurofondov dáva jeho tvorcom – rezortu dopravy a železniciam – krídla. A tí sa smelými ambíciami netaja. Zvýšenie kapacity železničnej dopravy s Rakúskom. Rýchle prepojenie letísk v oboch metropolách. Odbúranie dopravných problémov v hlavnom meste zapojením železnice do integrovaného dopravného systému.
Na posledný zo zámerov však s nevôľou reaguje bratislavská radnica. Má totiž o riešení dopravy v meste vlastné predstavy. A tak železničiari zo svojich cieľov zľavujú. V Bratislavskom samosprávnom kraji len nechápavo krútia hlavou – nad postojom mesta. Veď sa tu núka jedinečná šanca riešiť už chronické dopravné problémy Bratislavy „takmer zadarmo“, tvrdia.

Eurošanca
Myšlienka postaviť v Bratislave hlavnú železničnú os, na ktorú by sa napájali radiály prímestskej dopravy, nie je nová. Diskutuje sa o nej už viac než desať rokov. Reálne črty však nadobudla až vlani, keď riešenie bratislavského uzla zaradila medzi svoje priority aj Európska únia. Bratislave ako súčasti medzinárodného koridoru Paríž – Štrasburg – Stuttgart – Viedeň – Bratislava sa tak otvorila možnosť pokryť osemdesiat percent rozpočtu projektu europeniazmi z Kohézneho fondu. „Máme jedinečnú šancu,“ zdôrazňuje riaditeľ odboru železničnej infraštruktúry ministerstva dopravy Jozef Goláň.
A slovenskí železničiari chcú využiť ponúkajúcu sa šancu naplno. Veľkolepo poňatý projekt má zabezpečiť rýchlejšie prepojenie parížsko-bratislavského koridoru so severoeurópskou železničnou vetvou. Okrem toho má ďalší medzinárodný rozmer: zvýšiť kapacitné možnosti železničnej dopravy so susedným Rakúskom a priamou koľajovou trasou prepojiť letiská v metropolách oboch krajín. „Význam bratislavského letiska je čoraz väčší a ojedinelý fenomén dvoch susediacich metropol pridáva budovanému euroregiónu na dôležitosti,“ mieni J. Goláň.
Cestujúcich na trase Bratislava – Viedeň pribúda. V posledných štyroch rokoch rástol ich počet každoročne takmer o tretinu. Denne medzi susednými hlavnými mestami premávajú okolo tri desiatky vlakov rôznych kategórií. „A to hovoríme len o osobnej doprave,“ upozorňuje riaditeľ odboru rozvoja Železníc SR (ŽSR) Daniel Maruniak.
Doprava má hrať jednu z kľúčových úloh aj pri budovaní spoločného hospodárskeho priestoru Bratislava – Viedeň, známejšieho pod značkou Twin City (TREND 15/2005). Dôsledkom hladu po dobudovaní dopravnej infraštruktúry, ktorý záujem o Twin City na rakúskej strane prináša, je aj zriadenie medzištátnej dopravnej komisie. A únia budovaniu euroregiónov praje. Aj preto slovenské železnice šípia, že by mohli byť so svojou žiadosťou úspešné.
O ekonomickej návratnosti zatiaľ mlčia. Zaručiť ju nevedia. Zatiaľ, tvrdí D. Maruniak. Ešte totiž nebol vypísaný ani tender na dodávateľa projektovej dokumentácie. Ten by mal byť podľa optimistických predpokladov vybraný do konca tohto roka. „Ale na vybudovanie dopravnej infraštruktúry sa nedá pozerať iba optikou ekonomickej návratnosti, ale najmä ďalšieho rozvoja,“ namieta D. Maruniak. Aj keď pripúšťa, že projekty podporené eurofondmi musia určitú mieru návratnosti preukázať.

Tunel popod Dunaj
Projekt má päť častí. Elektrifikácia trate z Devínskej Novej Vsi do rakúskeho Marcheggu a druhá koľaj úseku Petržalka – Kittsee budú výsledkom dohody s Rakúskom a súvisia s budovaním Twin City. Prepojenie viedenského Schwechatu a Letiska M. R. Štefánika má vyriešiť nový železničný terminál na bratislavské letisko.
Najväčšiu časť rozpočtu však zhltne výstavba hlavnej železničnej osi, ktorá spojí starú Bratislavu a najväčšie slovenské sídlisko. Z väčšej časti má ísť pod zemou. „Tunel je z pohľadu požiadaviek na bezpečnosť a hluk jediná možnosť,“ dôvodí D. Maruniak.
Zo stanice Bratislava-Premestie povedie koľajová trasa, ktorá už po pár desiatkach metrov vkĺzne pod zem. Povedie do priestoru, ktorý Bratislavčania poznajú ako Filiálku. Ide o takmer päťhektárový pozemok v susedstve Istropolisu, ktorého majiteľom sú ŽSR. Železnice tu chcú 22 metrov pod zemou vybudovať centrálnu prestupnú stanicu. Z nej by trasa podzemím pokračovala ďalej cez Mlynské nivy a v blízkosti Šafárikovho námestia pod Dunaj do Petržalky. Päťkilometrový tunel vyúsťuje v odvážnych železničiarskych predstavách neďaleko Auparku a už po povrchu pokračuje na petržalskú železničnú stanicu. Spojenie hlavnej a petržalskej stanice sa skráti zo súčasnej takmer polhodiny na necelú tretinu, tvrdia autori projektu.

Ďalšie prínosy
To je podľa železničiarov popri medzinárodných prínosoch, ktoré sú nevyhnutné na získanie peňazí z eurofondov, ďalší efekt projektu. Má byť významným prvkom integrácie osobnej dopravy v bratislavskom regióne. A vyriešilo by sa všetko jednou ranou, nezabúda zdôrazniť J. Goláň. Železnica by totiž zvážala aj cestujúcich z prímestských častí priamo do centra, odkiaľ by mali ľahšiu cestu do konečného cieľa.
Nápor železničnej prímestskej dopravy na hlavné mesto je totiž naozaj značný. Z najvyťaženejších smerov od Malaciek a Trnavy pricestuje do metropoly vlakom každý deň približne desaťtisíc ľudí. Tí však vystúpia na niektorej z vlakových staníc a pokračujú v ceste mestskou hromadnou dopravou. Veď železnica neponúka v Bratislave žiadnu reálnu alternatívu MHD. Jej trasy vedú mimo osídlených častí, preto ju nemožno reálne integrovať do dopravného systému v hlavnom meste.
Projekt však počíta so zvážaním prímestských pasažierov na novovybudovanú Filiálku, ktorá je v centre. Navyše by na podzemnej hlavnej osi bolo niekoľko zastávok pre takzvané mestské vlaky, ktoré by podľa J. Goláňa mohli riešiť integrovaný dopravný systém až na územie Senca či Pezinka.
Existuje však aj ďalší variant. Podľa neho by železnice vybudovali v Petržalke okrem prepojenia na vlakovú stanicu aj koľajový obchvat smerom na Janíkovov Dvor. Tým by bola koľajová infraštruktúra vybudovaná aj v zadunajskej časti Bratislavy.

Mesto železnici neverí
Tento variant je však predbežne neaktuálny. Bratislavský magistrát má s koľajovou dopravou v Petržalke vlastné plány. Paradoxne, dosť podobné riešeniu, o ktorom potichu hovoria aj ŽSR. Mesto chce viesť električkové koľaje v Petržalke v podstate identickou trasou smerom na Janíkov Dvor, kde plánuje vybudovať električkové depo. Električky by však do Petržalky nechodili popod Dunaj, ale po moste. Po Starom moste, ktorý je v súčasnosti k dispozícii motoristom a železniciam. Po prestavbe cestného telesa na električkovú trať sa most rozšíri a zdvihne o meter do výšky pre potreby vodnej dopravy na Dunaji.
A ministerstvo dopravy ustúpilo. Obchvat v Petržalke súčasťou projektu železníc nie je a mesto si električkovú trať vybuduje samo. Za vlastné prostriedky. Prvá etapa výstavby nosného systému zhltne z úveru 1,7 miliardy korún, mesto pridá z rozpočtu ďalších dvesto miliónov korún. Celkovo má elektrizácia dopravy v Petržalke stáť 4,5 miliardy korún. „Za relatívne lacné peniaze zlepšíme dopravu v meste, navyše dáme do poriadku aj ďalší most,“ dôvodil koncom minulého roka bratislavský viceprimátor Karol Kolada. Názor nezmenil, hoci projekty mesta a železníc majú takmer rovnakú nielen trasu a účel, ale aj harmonogram prác. Navyše, mesto sa netají tým, že perspektívne chce pod zem a Starý most uvažuje vrátiť cestnej doprave. Pravda, až keď na to bude mať peniaze. Zatiaľ sa uspokojí s dočasným riešením, ktoré vedie ponad rieku.
Magistrát si za to vyslúžil kritiku aj od kraja, ktorý projekt železníc podporuje. „Máme za európske peniaze možnosť realizovať projekt, ktorý dokáže odbremeniť cesty a vyriešiť dopravu v meste i kraji. Podobnú možnosť už nikdy nemusíme dostať,“ krúti hlavou poslanec Bratislavského samosprávneho kraja Roman Filistein. Postoj mesta nechápe. „Niekto im chce v podstate zadarmo vybudovať to, za čo oni majú zaplatiť miliardy. Bolo by krátkozraké nevyužiť to,“ mieni.

Tunely
ŽIVOT 29/2005, ANDREJ ŠIMONČIČ - Pyramídy v Egypte, Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám, Diova socha, mauzóleum v Halikarnase, rodoský kolos, maják na Farose. Stavby, ktoré pozná celý svet. Jeho sedem divov. Za unikátnymi ľudskými výtvormi však niekedy netreba cestovať ďaleko.
Aj Slovensko má svojich 7 divov. Nie sú možno také známe ani kolosálne, neraz však ide o stavby a diela, aké široko-ďaleko nenájdeme. Tiež stáli desiatky ľudských životov, nesmierne množstvo potu a námahy. Ich jedinečnosť si často neuvedomujeme a mnohí z nás možno ani nevedia, že niečo také doma máme.

TELGÁRTSKA SLUČKA
Zo železničnej zastávky Telgárt penzión sa pohýna malý motorový vlak. Okamžite mizne v tme tunela, o necelé dve minúty sa objaví o tridsať metrov vyššie na moste a znovu prechádza nad tunelom. Na prvý pohľad možno nič zvláštne, aby sa však vlak na most dostal, musí v útrobách tunela prejsť dlhou zákrutou a zároveň zvládnuť potrebný výškový rozdiel. Jednoducho povedané – ide ako po špirále. "Bola to prvá a jediná takátostavba v celom bývalom Československu. Podobný tunel by sme možno našli vo Švajčiarsku a viem o jednom v Indii,“ hovorí vedúci Múzejno-dokumentačného centra Železníc SR Jiří Kubáček. Prvenstvom sa však nepýši iba unikátny tunel. Viadukt, ktorý za ním nasleduje, bol prvým železobetónovým klenutým mostom na našich železničných tratiach. Samozrejme, ani jedna zo stavieb nevznikala s úmyslom dosiahnuť v niečom primát. "Tento úsek sa dal obísť, ale bolo by to za cenu obrovských zemných prác. Toto riešenie bolo jednoznačne lacnejšie,“ dodáva Ing. Kubáček. Výsledkom je trať považovaná za jednu z najnáročnejších, no zároveň najkrajších na slovenských železniciach.

SOCIÁLNA STAVBA
Tri roky trvala výstavba telgártskeho úseku trate Červená Skala – Margecany a sprevádzali ju viaceré dramatické okolnosti. Stavali ju totiž na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia, v čase hospodárskej krízy. Označovali ju preto aj ako sociálnu stavbu. Zamestnanie tu našlo takmer 10-tisíc ľudí zo všetkých kútov Slovenska. Vtedajšie pomery ovplyvnili aj stavebné práce. Robotníci nespokojní s podmienkami a platmi často štrajkovali, takže výsledkom boli zásahy četníkov. "Pri potlačení štrajkov došlo dvakrát k streľbe do ľudí, pričom bol zastrelený 26-ročný robotník J. Chlapovič,“ cituje Jiří Kubáček dobové záznamy. Protestujúci robotník však nebol ani zďaleka jedinou obeťou trate. Celková bilancia znela: šesť mŕtvych. Robotníci umierali v okolitých kameňolomoch, pri doprave materiálu a jeden sa pri práci v tuneli udusil. V súvislosti so stavbou sa však spomína aj jedna samovražda, ale či sa skutočne stala, to nevie nikto potvrdiť. Spáchal ju vraj inžinier zodpovedný za vytyčovanie slučkovitého tunela. Robotníci, ktorí ho z dvoch strán prerážali, sa totiž v stanovenom čase nestretli. Inžinier si znovu všetko prerátal, vyšlo mu, že sa pri výpočtoch pomýlil, a zo zúfalstva sa zastrelil. O niekoľko dní sa ukázalo, že žiadnu chybu neurobil. Dôvodom, prečo sa razičské čaty nestretli, bolo omeškanie prác. Tunel prerazili neskôr, presne podľa jeho výpočtov...

TURISTICKÁ ATRAKCIA
"Kam idete?“ pýta sa výpravkyňa na železničnej stanici Harmanec jaskyňa. Keď odpovieme, že do veľkého tunela, netvári sa vôbec nadšene a hneď dodá: "Chvíľku počkajte. O desať minút tadiaľ pôjde vlak.“Veľký tunel sa oficiálne volá Čremošniansky, leží na trati Banská Bystrica – Diviaky a so svojimi 4 698 metrami je najdlhším na Slovensku a rovnaký primát držal aj v bývalom Československu. "Vždy keď vidím niekoho, ako sa blíži k tunelu, mám zlý pocit. Mnohí turisti si totiž neuvedomujú, ako riskujú. Nielenže vchádzajú dnu, ale často nemajú so sebou ani žiadnu baterku. Sú presvedčení, že sa im nič nemôže stať, pretože si zistili, kedy tadiaľto prechádzajú vlaky. Nákladný vlak však v cestovnom poriadku nenájdete a chodí ich po tejto trati dosť,“ hovorí výpravkyňa. Našťastie sa tu vraj v posledných rokoch nikomu nič nestalo.

JEDEN TUNEL ZA DRUHÝM
Na všetkých slovenských železničných tratiach je dohromady 76 tunelov. Absolútny rekord v hustote drží práve trať z Banskej Bystrice do Diviak, kde ich je 22. Je to nielen slovenský, ale aj európsky unikát. Tunelmi tu vlak prechádza vyše 12 kilometrov, čo je tretina celej trate. Tá vedie naprieč pohorím Veľká Fatra a jej výstavba bola jedným z najväčších projektov v dejinách našich železníc. Keď začali roku 1936 trať stavať, povrávalo sa, že tunajšie hory, no najmä tunely, majú v prípade vojny poskytnúť útočisko vláde a generálnemu štábu. Boli to však fámy. Dôvody stavby tejto náročnej trate boli síce strategické, no nie z hľadiska obranného, ale hospodárskeho. Jednokoľajná trať spájajúca Banskú Bystricu s Vrútkami viedla okľukou cez Kremnicu a kapacitne už nestačila. Nová trať však nebola vôbec lacnou záležitosťou. Práve mimoriadna náročnosť terénu, ktorý museli zdolávať tunelmi a mostmi, spôsobila, že náklady prekročili 445 miliónov korún. Keď sa to prepočíta na dĺžku trate, jeden kilometer stál úctyhodných 11 miliónov, čo bola v tom čase astronomická suma. Na porovnanie, stavba Telgártskeho viaduktu stála vtedy 1,5 milióna. O tom, že šlo o skutočne kolosálne dielo, svedčí aj fakt, že z budúcej železničnej trate museli odviezť viac zeminy než zo všetkých dovtedy vybudovaných tratí na celom Slovensku. Úsek medzi Banskou Bystricou a Diviakmi musel na sklonku tridsiatych rokov pripomínať veľké mravenisko. Pracovalo tu vyše 12-tisíc robotníkov, ktorých v útrobách hôr čakalo nejedno prekvapenie.
Bežne sa stávalo, že pri vŕtaní tunela vytryskla z hory voda, ktorá robotníkovi vyrazila z rúk vŕtačku a potom celé hodiny striekala, takže museli prerušiť prácu. Najdlhší Čremošniansky tunel sa im napriek problémom podarilo preraziť za necelých 20 mesiacov. Ani túto stavbu však neobišli nešťastia. O život tu prišlo 35 ľudí, stovky ďalších utrpeli zranenia. Trať slávnostne otvoril prezident Jozef Tiso pred Vianocami 1940, ale vlaky po nej premávali iba štyri roky. Pred koncom vojny ju ustupujúce nemecké vojská z veľkej časti zničili a takmer dva roky trvalo, kým ju vrátili do pôvodného stavu. Úsek s unikátnym systémom tunelov dnes však nie je iba najkratšou železničnou spojnicou Pohronia s Turcom. Cestu vlakom si tu neraz prídu vychutnať turisti len tak z romantiky.

EU Rat nahm Direktive CER-ETF zu Arbeitsbedingungen an
Eurailpress 20.07.2005 - Der Rat der Europäischen Union hat am Montag die Direktive über die Arbeitsbedingungen im internationalen Eisenbahnverkehr ( http://www.cer.be/files/CER_ETF DE-142559A.pdf ), die die CER, die Gemeinschaft der europäischen Bahnen und Infrastrukturunternehmen, und die ETF, die europäische Transportarbeitergewerkschaft, erarbeitet haben, erarbeitet haben, angenommen. Nun muss diese Direktive in den EU-Mitgliedsstaaten noch in nationales recht umgesetzt werden, damit sie Mitte 2008 in Kraft treten kann. Die Direktive regelt alles im Zusammenhang mit dem internationalen Lokführerschein. Die im Oktober 2003 erarbeitete Direktive wurde am 27. Januar 2004 unterzeichnet.

EU-Kommission: Koordinatoren für TEN-Verkehrsnetz
Eurailpress 20.07.2005 - Die Kommission hat heute eine Reihe von Maßnahmen für eine engere politische und technische Koordinierung der Realisierung des transeuropäischen Verkehrsnetzes (TEN-V) erlassen. Insbesondere wurden sechs Persönlichkeiten zu europäischen Koordinatoren bestellt und eine Exekutivagentur für das TEN-V eingerichtet wird. Darüber hinaus hat der Vorsitzende der Kommission, Barroso, Jacques Barrot damit beauftragt, einer Lenkungsgruppe mit den betreffenden Kommissaren vorzustehen, um den Beitrag der transeuropäischen Verkehrs-, Energie- und Telekommunikationsnetze zum Wirtschaftswachstum zu verbessern.
Die sechs Koordinatoren sind Loyola de Palacio, Karel Van Miert, Etienne Davignon, Péter Balázs, Pavel Telicka und Karel Vinck. Nach der Konsultierung des Europäischen Parlaments und der Zustimmung der betroffenen Mitgliedstaaten wurden sie für eine Dauer von zunächst vier Jahren (verlängerbar) ernannt und damit beauftragt, jeweils ein vorrangiges Vorhaben der Union zu koordinieren. Um ihre Unabhängigkeit zu gewährleisten, besitzt keiner von ihnen die Staatsangehörigkeit der Länder, mit denen sie arbeiten sollen.
Die Koordinatoren werden jährlich einen Bericht über die bei der Verwirklichung des Projekts erzielten Fortschritte, über die Entwicklungen, die sich auf die Projektmerkmale negativ auswirken können, und über die möglichen Schwierigkeiten und Hindernisse, erstellen. Was das Industrieprojekt betrifft, das die Einführung eines europäischen Eisenbahnverkehrsleitsystems zum Ziel hat, so wird der Koordinator eng mit dem Eisenbahnsektor und den Mitgliedstaaten zusammenarbeiten, um bis 2007 zu einem Plan für eine abgestimmte europäische Einführung zu gelangen.
Die Kommission schlägt ferner die Einrichtung einer Exekutivagentur vor, um der Aufstockung des im Rahmen der finanziellen Vorausschau 2007 bis 2013 vorgeschlagenen Budgets und der Notwendigkeit Rechnung zu tragen, Anpassungen bezüglich der Mitarbeiter vorzunehmen, um entsprechend dem jeweiligen Großvorhaben über ein breites Spektrum hochspezialisierten Fachwissens zu verfügen. Die Kommission wird der Agentur technische und administrative Aufgaben im Zusammenhang mit der Verwaltung der dem TEN-V gewährten Kofinanzierungen übertragen. Die Agentur, an der die Europäische Investitionsbank (EIB) mitwirken wird, wird den Projektträgern die Möglichkeit bieten, eine Koordinierung mit den Finanzierungen aus anderen europäischen Fonds vorzunehmen.
Die Agentur wird zunächst für die Verwaltung des laufenden Budgets eingerichtet, um ab 2007 voll einsatzfähig zu sein. Nach der Annahme der neuen finanziellen Vorausschau wird sie für die Bewältigung des aus dem neuen Budget resultierenden Bedarfs ausgelegt werden.
Die Koordinatoren sind wie folgt zugeordnet:

Karel Van Miert: Eisenbahnachse Berlin – München – Verona/Mailand – Bologna – Neapel – Messina – Palermo;

Etienne Davignon: Hochgeschwindigkeitsachse Süd-West-Europa Lissabon – Madrid – Barcelona – Montpellier – Niemes bzw. Madrid – Bordeaux – Tours;

Loyola de Palacio: Eisenbahnachse Lyon – Triest – Koper/Ljubljana – Budapest – Grenze Ukraine;

Péter Balázs : Eisenbahnachse Paris – Strasbourg – Stuttgart – München – Wien – Bratislava ;

Pavel Telicka: Eisenbahnachse „Rail baltic” Warschau – Riga – Tallinn – Helsinki und

Karel Vinck: Einführung von ERTMS auf 20 000 km Bahnstrecke.

Slowakei will Bahn-Gütertochter verkaufen
Eurailpress 20.07.2005 - Die Slowakei hat sich nun entschieden, die Gütertochter Cargo Slovakia der slowakischen Staatsbahn ŽSR zu verkaufen. Bis 29. Juli 2005 können Interessenten beim slowakischen Verkehrsministerium ihr Angebot abgeben. Spätestens Ende dieses Jahres will Verkehrsminister Pavol Prokopovic den entsprechenden Vertrag unterschreiben.
Voraussetzung für den Erwerb des Unternehmens ist Erfahrung im Eisenbahnverkehr. Damit will die Slowakei Investmentgruppen ohne entsprechenden fachlichen Hintergrund ausschließen. Als Kaufpreis rechnet Prokopovic mit rund 500 Mio. EUR.

Cestujúci môžu oddnes využívať novú železničnú zastávku Žilina-Solinky
(TASR) Bratislava/Žilina 21. 07. 2005 - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) dnes spustili prevádzku novej železničnej zastávky Žilina-Solinky, ktorá sa nachádza na trati medzi Žilinou a Rajcom.
Ako ďalej TASR informovala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková, zastávka je vybavená automatom na výdaj cestovných lístkov a cestujúci ju nájdu aj v cestovnom poriadku ŽSR. Výstavba zastávky bola investíciou mesta Žilina. Jej nástupište je dlhé 90 metrov.

Záujem o ZSSK Cargo prejavili J&T, Penta i České dráhy
(TASR) Bratislava 21. 07. 2005 - Záujem o privatizáciu Železničnej spoločnosti (ZSSK) Cargo Slovakia, a. s., Bratislava, prejavili minimálne tri spoločnosti. Okrem slovenských skupín Penta a J&T Finance Group sú to aj České dráhy, a. s.
Hovorca finančnej spoločnosti J&T Tomáš Sýkora dnes TASR potvrdil záujem skupiny J&T o ZSSK Cargo. Záväznú ponuku Ministerstvu hospodárstva SR však ešte nepredložili.
"Private eguity skupina Penta si prevzala informačné memorandum a tendra na predaj spoločnosti Cargo sa s najväčšou pravdepodobnosťou zúčastní," informovala TASR hovorkyňa skupiny Penta pre Slovensko Andrea Straková.
Hovorca Českých dráh (ČD) Peter Šťáhlavský tiež potvrdil záujem spoločnosti o podiel v slovenskej firme ZSSK Cargo.
Vláda SR prijala 13. apríla uznesenie, ktorým zaradila 100 % majetkovej účasti štátu do zoznamu účastí určených na privatizáciu. Poradcom pre privatizáciu ZSSK Cargo Slovakia je spoločnosť CA IB Financial Advisors, a. s., Bratislava. Ponuky na kúpu by mala zhromaždiť do 29. júla 2005.
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., vznikla 1. januára 2005 rozdelením pôvodnej a. s. Železničná spoločnosť (ZSSK) na Železničnú spoločnosť Slovensko, prevádzkujúcu osobnú železničnú prepravu, a na Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, zabezpečujúcu prevádzku nákladnej prepravy. Podiel ZSSK Cargo na celkovom slovenskom prepravnom trhu je viac ako 20 %, v roku 2004 prepravila takmer 50 miliónov ton nákladu.

V lete sa predaj lístkov na vlaky vďaka špeciálnej akcii zvýšil
(SITA) BRATISLAVA 21. 07. 2005 - Trojnásobne sa zvýšil počet predaných cestovných lístkov Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) od spustenia ponuky Týždeň zdarma pre seniorov a juniorov. Ako agentúru SITA informoval hovorca ZSSK Miloš Čikovský, vďaka tejto akcii sa zvýšila vyťaženosť osobných vlakov.
Týždeň zdarma je letná ponuka pre mládež a seniorov. Tí, ktorí si v júli alebo auguste kúpia preukazy Junior RailPlus a Senior, dostanú špeciálny bonus - týždeň cestovania vlakmi ZSSK zadarmo. Táto akcia platí od 1. júla do 31. augusta.
Junior RailPlus preukaz platí jeden rok a všetci do 26 rokov si ho kúpia za 689 korún bez ohľadu na to, či študujú alebo sú zamestnaní. S preukazom dostane cestujúci na jednu trať, ktorú si sám vyberie, 50 percentnú zľavu z obyčajného cestovného lístka a na ostatných tratiach cestuje s 25 percentnou zľavou. Preukaz platí do druhej triedy osobných vlakov, rýchlikov, InterCity a EuroCity vlakov, ako aj na TEŽ a Ozubnicovú železnicu(OŽ).
Senior preukaz je za 100 korún a platí jeden rok. Je to zákaznícka zľava pre cestujúcich nad 60 rokov. Tí si môžu uplatniť 25 percentnú zľavu z obyčajného cestovného lístka do druhej triedy osobných vlakov, rýchlikov, TEŽ, OŽ a na Trenčiansku elektrickú železnicu.

Počas prepravy z Poľska opätovne zo železničných vagónov ukradli koks
(TASR) Nováky 21. 07. 2005 - Približne 26 ton koksu ukradli priamo zo železničných vagónov neznámi páchatelia počas prepravy do Novák od dodávateľa v Poľsku.
Úbytok v stredu zistili v akciovej spoločnosti Novácke chemické závody (NChZ) Nováky, ktorá je odberateľom tejto suroviny a využíva ju na výrobu karbidu vápnika. Podľa informácie Kataríny Hlaváčovej z Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, hodnota odcudzeného koksu predstavuje 165 tisíc korún.
Podobné prípady krádeže koksu zaznamenali v tomto roku už tri alebo štyri razy. Začiatkom tohto mesiaca ho zmizlo z vagónov až 60 ton. Škoda celkovo dosiahla už takmer milión korún. Pri vyšetrovaní úzko spolupracuje štátna i železničná polícia s poľskými orgánmi činnými v trestnom konaní. Také veľké množstvo koksu nemožno totiž ukradnúť jednoduchým spôsobom, napríklad vyhádzaním z vagóna lopatami. Sú na to potrebné zvlášť upravené vykladacie rampy, alebo iné technické zariadenia. Je známe, že na Slovensku vlakové súpravy s koksom nestoja dostatočne dlho, aby bolo možné obsah vagónov preložiť. Je teda možné, že koks sa stráca ešte na území Poľska.

ÖBB: Zweigleisige Teilinbetriebnahme auf der Südbahn
Eurailpress 21.07.2005 - Nach rund zweijähriger Bauzeit kann der Betrieb auf der Südbahn im Abschnitt Graz-Puntigam bis Kalsdorf Nord zweigleisig aufgenommen werden. Damit ist die durchgehende Zweigleisigkeit zwischen Graz und Terminal Werndorf gegeben. Mit dem Ausbau der Südbahn / Koralmbahn im Stadtgebiet von Graz wird auch die Voraussetzung für einen leistungsstarken Schienen-Nahverkehr, dem Steirertakt, für den Großraum Graz geschaffen.
Seit Beginn der Bauarbeiten im Oktober 2002 wurde in diesem Abschnitt der gesamte Unterbau der ursprünglich eingleisigen Strecke neu errichtet. In der ersten Bauphase wurde neben dem Bestandsgleis das zweite Gleis errichtet. Die Verkehrsumlegung auf das neue Gleis erfolgte im März 2004. Danach wurde der Unterbau des Bestandsgleises abgetragen und neu errichtet.
Basierend auf umfangreichen Gutachten wurde der neue Unterbau nach modernstem schall- und erschütterungstechnischen Standard ausgestattet. Im Bereich der Siedlungsgebiete wurden ca. 12.000 m² Unterschottermatten verlegt und über 9000 m Lärmschutzwände errichtet. Im Zuge der Baumaßnahmen wurden die bestehenden Bahnübergänge aufgelassen und durch Unterführungen ersetzt.

Železnica už nebude republikou v republike
Hospodárske noviny 22.07.2005, Bucha Tibor - Na Slovensku dlho existoval jeden železničný podnik, ktorý sa staral o všetko. Mal na starosti trate a stanice, mosty a tunely, vozne i rušne, prepravu osôb i tovaru, výstavbu i údržbu, školstvo i zdravotníctvo. Medzi železničiarmi nájdete nielen výpravcu a rušňovodiča, ale aj psychológa, lekára, zememerača či projektanta. Železnica bola republikou v republike. Éra jedného obrovského podniku, ktorý kedysi zamestnával vyše 60-tisíc ľudí, sa však skončila.
Najprv prišla privatizácia železničných opravovní, potom rozdelenie Železníc SR na dva samostatné podniky - ŽSR a Železničnú spoločnosť (ZSSK). Transformácia sa tým neskončila a neskončil sa ani súboj železníc najmä s cestnou dopravou o svoj podiel na dopravnom trhu. Ako navzájom súvisia tieto procesy? Odpoveď sme hľadali v rozhovore s podpredsedom predstavenstva a ekonomickým riaditeľom osobného železničného dopravcu ZSSK Slovensko Pavlom Cáborom.
* V rokoch 2001 až 2003 železnice nedokázali zastaviť pokles počtu prepravených cestujúcich. Klesol zo 76 miliónov v roku 1996 na vlaňajších 51 miliónov. Prečo?
- Na prepravu osôb po železnici citeľne vplýva rozvoj individuálneho motorizmu, ale aj technické zaostávanie železničného vozidlového parku i nedotiahnutá regionálna dopravná politika štátu vo vzťahu k objednávaniu výkonov vo verejnom záujme a v harmonizácii potrebných druhov dopráv v príslušnom regióne. Výrazný vplyv na pokles prepravy cestujúcich i tovarov po železnici má nezladené prostredie pre podnikanie na dopravnom trhu. Železničná doprava je zaťažená vysokými poplatkami za použitie dopravnej cesty. V nákladnej doprave tieto poplatky predstavujú takmer 30 percent nákladov na činnosť, v osobnej 21 percent. ZSSK ročne zaplatí len za použitie dopravnej cesty 1,758 mld. Sk. Chýbajúca legislatíva pre cestných dopravcov znevýhodňuje železničnú dopravu. Výsledkom sú cesty preplnené kamiónmi.
* Bol to hlavný dôvod rozdelenia železníc na nákladnú a osobnú dopravu?
- Určite nie. Ide o dve odlišné činnosti. Nákladná doprava je podnikateľská, regulačnými limitmi nezviazaná aktivita. Osobná doprava predstavuje službu vo verejnom záujme, kde štát prostredníctvom železničného dopravcu robí sociálnu politiku v doprave. Sú to dva rôzne "biznisy", v ktorých sa uplatňuje odlišná stratégia i prístup k zákazníkovi. Oba generujú iný výsledok. Rozdelenie prispelo k tomu, že každá spoločnosť sa môže plne sústrediť na svoj core business a tak čeliť hrozbám trhu - nákladná doprava nástupu ďalších železničných dopravcov, ktorí určite neprídu s plošnou obsluhou územia, ale zaútočia na ucelené prepravy medzi významnými podnikmi; osobná vzdoruje zas individuálnej automobilovej doprave. V autobusovej je väčší potenciál na kooperáciu než konkurenciu.
* Mnohé železnice Európy už začali pracovať na stratégii záchrany železníc. Dá sa nejaký postup uplatniť u nás?
- Železnice Európy, ktoré sú zväčša vo vlastníctve štátu, sa len ťažko vyrovnávajú s- vysokými deficitmi v hospodárení. Pri živote sa držia predovšetkým vďaka rôznym formám štátnej podpory. Vlády európskych krajín vytvárajú neustály tlak, aby železnice viedli k znižovaniu nákladov, zvyšovaniu tržieb a hľadaniu nových foriem financovania. Každá krajina má iným spôsobom riešené vnútorné organizačné usporiadanie železnice a ich nadviazanie na verejné financie. V Európe dnes neexistujú dve rovnaké usporiadania národného železničného systému. Z formálneho hľadiska ide o štátne organizácie, holdingové usporiadanie, dcérske spoločnosti alebo akciové spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu alebo s jeho významným vplyvom. Doterajšie kroky súvisiace s transformáciou a reštrukturalizáciou železníc vedú k vytvoreniu vhodného prostredia na privatizáciu so zámerom zvýšiť ich výkonnosť, produktivitu, imidž a efektívnosť na trhu verejných dopravných služieb. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebný prechod na moderný systém riadenia.
* Čo si máme pod tým predstaviť?
- Železničná spoločnosť a ZSSK Cargo začiatkom tohto roka nielen vznikli, ale aj úspešne zaviedli procesné riadenie oboch spoločností. Opustili dlhodobé členenie na divízie, ktoré má svoje čaro, ale vyčerpalo možnosti ďalšieho zlepšenia. Skúste si predstaviť 19 firmičiek zoskupených do jednej veľkej Železničnej spoločnosti, ktorá má zhruba 4 700 ľudí. Každá z nich je jedinečná. Zmyslom prechodu na procesné orientovanú spoločnosť bolo "vydolovať" z firmy ďalšie efekty, ktoré sa nám pri pôvodnej štruktúre zdali nedosiahnuteľné. Skoncentrovať energiu v každom procese na jeho vlastný malý core business, dať každému procesu jasného vlastníka s kompetenciami a so zodpovednosťou.
* Prvú fázu už máte za sebou. Čo bude nasledovať?
- Je nevyhnutné, aby mienkotvorná časť firmy bola presvedčená o nutnosti zásadnej zmeny, akou procesné riadenie bezpochyby je. Vyžaduje to množstvo energie, ale vráti sa to v podobe hladšieho nábehu i reálnej prevádzky. Moja skúsenosť hovorí, že veľmi cenným pri takejto zmene je okrem kvalitných odborníkov v oblasti procesných systémov i zdatný manažér, ktorý dokáže previesť celý projekt zmeny cez prekážky, ktorým sa nemožno vyhnúť.
* Ako hodnotíte doterajšie výsledky?
- Vysoko pozitívne. Taká radikálna zmena organizácie riadenia pri súčasnom rozdelení firmy, ktorá mala 17 600 ľudí a pôsobila na území celej republiky, nemá podľa mňa obdobu v krajinách celej Európy. Z bývalej konzervatívne divizionálne usporiadanej firmy neostal k 1. januáru tohto roka kameň na kameni. Oddelili sa od seba osobná a nákladná doprava, začali fungovať dve nezávislé procesné usporiadané firmy, zmenili sa všetky väzby. Za pol roka existencie nedošlo k žiadnym vážnejším problémom a nehodám. Klobúk dole pred všetkými zamestnancami oboch našich firiem. Potrebujeme ešte dostať do vedomia každého zamestnanca osobnej dopravy, že čokoľvek robí, v konečnom dôsledku je to určené pre nášho zákazníka - cestujúceho. Na kvalite a efektivite toho, čo robí, závisí, či si cestujúci sadne do vlaku alebo zvolí iný druh dopravy.
* Takže už ste v záverečnom štádiu?
- Áno. Ďalším krokom bude zavedenie merania výkonnosti jednotlivých procesov na báze Balanced Scorecard a spustenie inovovaného ekonomického informačného systému tak, aby od 1. januára budúceho roku mohol fungovať.

Výhodné cestovanie vlakom
Železničná spoločnosť Slovensko pripravila aj na tento rok pre cestujúcich nové atraktívne ponuky na zahraničné dovolenky.

Karta JFNK
Pre mladých ľudí do 26 rokov je určená sieťová mládežnícka karta JFNK, ktorou môžu do 31. augusta neobmedzene cestovať rakúskymi železnicami vo všetkých vlakoch 2. triedy s výnimkou ozubnicovej železnice. Cestujúci do 19 rokov, ktorí majú preukaz Junior Rail Plus alebo Euro 26, zaplatia za túto kartu na dva mesiace 19,90 eura a cestujúcich do 26 rokov bude karta na jeden mesiac stáť 39,90 eura.

Greek turist card
Pri cestách na území Grécka ponúka Železničná spoločnosť Greek turist card. Na tento sieťový lístok môže spoločne cestovať jedna až päť osôb gréckymi železnicami desať, dvadsať alebo tridsať dní. Túto ponuku možno kombinovať s ostatným zľavami Železničnej spoločnosti. Tak napríklad pri ceste zo Slovenska do Grécka sa dajú využiť karty CityStar, InterRail a EuroDomino. Lístok platí aj vtedy, ak sa klient dostane do Grécka letecky, vlastným autom či autobusovou dopravou. Za kartu zaplatia napríklad štyri osoby na desať dní 120,10 eura, na dvadsať dní 200,20 eura a na tridsať dní 273,90 eura.
Do Grécka možno vlakom cestovať tranzitom cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko po trase Bratislava - Rajka - Budapešť - Curtici -Bukurešť - Russe - Sofia - Kulata - Thesaloniky priamymi kurzovými vozňami. Výhodou tohto spojenia je, že cestujúci nemusia prestupovať. Podstatne rýchlejšia, a to až o 24 hodín, je trasa cez Maďarsko, Srbsko a Macedónsko. V Budapešti a v Belehrade však treba prestupovať. V letnej turistickej sezóne od 9. júna do 15. septembra jazdí priamy ležadlový vozeň na trase Bratislava - Budapešť - Bukurešť - Sofia -Thesaloniky. Odchod z Bratislavskej hlavnej stanice je vždy v pondelok a štvrtok o 11.58 h, príchod do Thesalonik je na tretí deň o 5.27 h.
Z Bratislavy do Thesalonik možno od 7. júna do 25. septembra využiť aj ležadlový vozeň Českých dráh. Odchádza z Bratislavy vždy v pondelok, stredu, štvrtok a sobotu rovnako o 11.58 h, príchod do Thesalonik je na tretí deň o 5.27 h. Počas celého roka sa do Thesalonik možno dostať rýchlikom R 341 z Budapešti do Belehradu s prípojom na rýchlik 411 z Belehradu do Thesalonik.

Zľavnený lístok BIJ
Ďalšou ponukou je zľavnený cestovný lístok BLJ do zahraničia pre mládež od 12 do 26 rokov. Platí dva mesiace. Tento lístok sa vydáva len do tých krajín, ktoré sa na ponuke zúčastňujú. Konkrétne do všetkých susedných krajín - Rumunska, Bulharska, Luxemburska, Švajčiarska a krajín bývalej Juhoslávie (s výnimkou Ukrajiny) - len výška zliav je pre jednotlivé krajiny rôzna a pohybuje sa od 25 do 40 percent.

Ponuka CityStar
V tomto roku Železničná spoločnosť rozšírila ponuku CityStar aj o Švajčiarsko a Nemecko. Z Bratislavy do Bernu a späť stojí obyčajné cestovné pre jednu osobu 7 766 Sk, ale s kartou len 5 987 Sk. Podobne je to i pri cestách do Nemecka.

InterRail
Počas letnej turistickej sezóny môžu cestujúci tak ako doteraz využívať sieťový cestovný lístok InterRail, ktorý je určený na neobmedzené cestovanie vo viacerých krajinách súčasne. Na tento cestovný doklad sa dá cestovať aj po železniciach v Bosne a Hercegovine, čo doteraz nebolo možné.
V praxi to znamená, že klient môže cestovať vo vybranej zóne 24 hodín denne. Preukazy sa vydávajú pre jednotlivé zóny, do ktorých sú zaradené európske železnice. Sieťové cestovné lístky InterRail sa vydávajú zvlášť:
- pre deti do 12 rokov,
- pre mládež do 26 rokov a
- pre ľudí nad 26 rokov.

EuroDomino
Ak sa však cestujúci rozhodne stráviť dovolenku len v jednej krajine, a chce ju spoznať detailnejšie, Železničná spoločnosť mu ponúka cestovný lístok EuroDomino. Oprávňuje cestujúceho, aby cestoval ľubovoľne počas troch až ôsmich voľne zvolených dní v priebehu jedného mesiaca v sieti železníc tej krajiny, ktorú si vyberie. Cestovné lístky sa vydávajú pre také isté vekové kategórie ako pri ponuke InterRail.

Zlodeji na Hlavnej stanici
Hospodárske noviny, tasr 22.07.2005 - Turistov, prichádzajúcich na bratislavskú Hlavnú stanicu, v letných mesiacoch vo zvýšenej miere ohrozujú kriminálne živly. Železničná polícia preto prijala opatrenia na zníženie kriminality. Podľa Milana Pokúša z generálneho riaditeľstva polície nepretržite hliadkujú, kontrolujú podozrivých a radia občanom, ako znížiť riziko. Počas minulého týždňa sa im vďaka tomu na Hlavnej stanici podarilo trestnú činnosť znížiť. Došlo len k drobným krádežiam. Cestujúci by si mali dávať pozor najmä na príručnú batožinu. Krádež pasu alebo občianskeho preukazu totiž dokáže dovolenku veľmi znepríjemniť. Nikdy by nemali nechávať tašky a batožinu bez dozoru ani v čakárni, ani vo vlaku. Ľudia zdržujúci sa v ich okolí môžu čakať práve na chvíľku nepozornosti. Veľké riziko prináša aj spánok v čakárni či alkoholové opojenie, mnohí naň doplatili zdĺhavým vybavovaním dokladov.

V Galante chytili sprejera pri odstavenom vagóne
(TASR) Bratislava 22. 07. 2005 - Sprejera, ktorý maľoval na odstavený vagón, dnes chytila hliadka Železničnej polície (ŽP) v Galante.
Mladík sa najprv pokúšal policajtom ujsť, ale neuspel. Pri osobnej prehliadke mu našli v ruksaku deväť sprejov rôznych farieb, pomocou ktorých na vagón nastriekal niekoľko nápisov. Železniciam SR vznikla kvôli jeho výčinom škoda 23 tisíc korún. Podľa nedávno prijatého nového zákona je mladík obvinený z trestného činu poškodzovania cudzej veci. Prípad ďalej vyšetruje odbor ŽP v Trnave.
TASR o tom informoval Milan Pokus z generálneho riaditeľstva Železničnej polície.

ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky